Čo si želať na Nový rok ?

     V prvý deň po robote sa priatelia rozhodli osláviť Nový rok. Zábava bola príjemná. Jeden z nich navrhol, aby každý povedal, čo očakáva od tohto roka, čo by si prípadne prial. Jeden si prial a očakával, aby sa na neho usmialo šťastie v televíznej Niké. Iný si praje oženiť sa. Už má dosť cestovania za priateľkou. Tretí chce došporiť a kúpiť si vytúžené auto. Iba jeden z nich stále mlčí... Na naliehanie priateľov odpovedá: „Ja si od nového roka neželám nič z toho, čo ste hovorili. Ja chcem v novom roku nájsť Ježiša.“ Priatelia sa nechápavo naňho pozrú a jeden hovorí: „To má byť vtip?“„Nie! Ja to myslím smrteľne vážne. Viete, že som bol  pred sviatkami dlho chorý. Viete, že nie som fit. Lekár mi naposledy povedal, že mám iba rok života. A preto som povedal, že chcem nájsť Ježiša. Doteraz som nemal naň čas. Mal som štúdia, mal som dievča, staval som dom, chcel som si kúpiť auto.Toto všetko mám. Len na Ježiša som nemal čas.“Jeden z priateľov mu po chvíli kladie otázku: „Prečo si teda šiel do roboty? Prečo si tu teraz s nami?“„Žijem a pracujem s vami už viac rokov. Sme priatelia. Doteraz som vám dal málo príkladu ako kresťan. Chcem to však aj medzi vami napraviť. Veľmi si prajem, zaumienil som si to, aby ste aj vy boli viac šťastní. Veľmi si prajem, aby ste si našli čas aj pre dušu, aj pre Boha.“
     Nepotrebujeme si do Nového roku niečo podobné zaumieniť aj my? Nie je to aj pre nás výhra, mať Krista pri sebe? Či možno budeme čakať na nejaké nešťastie, chorobu, smrť niekoho....., aby sme mohli začať hľadať Krista? Kristus sa nám neustále ponúka. Chce nám pomáhať. Veď sám hovorí, aby prišli k nemu všetci, čo sa namáhame a on nás posilní. Je len na nás, či sme ochotný spolupracovať. Kristus bude aj toho roku čakať. Bude čakať na moju ochotu, aby mi mohol dať z množstva milostí, ktoré ma pre mňa pripravené!  

     Sväté bohozjavenie nášho pána, boha a spasiteľa Ježiša Krista
           
                                                                                                                     (6. január)
     Pod názvom Bohozjavenie sa rozumie sviatok, pri ktorom sa spomína a oslavuje krst Ježiša Krista v Jordáne. Bohozjavením sa nazýva preto, že pri krste sa zjavila Presvätá Trojica: Otec hlasom z neba, Syn bol pokrstený a Svätý Duch zostúpil v podobe holubice.
     Sviatok Svätého Bohozjavenia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista patrí teda medzi najstaršie sviatky a zaraďuje sa k dvanástim veľkým sviatkom liturgického roku. Sláviť sa začal už koncom 2.storočia a začiatkom 3.storočia. Tento sviatok prešiel z Východu na Západ. V Západnej cirkvi však postupne v tento deň oslavovali poklonu mudrcov, až sa  6. január napokon stal sviatkom poklony troch mudrcov. Pamiatka krstu Ježiša Krista sa presunula na 13. január.
     V dejinách sviatku na Východe môžeme takto rozlíšiť tri periódy:
1.V tejto perióde zahrňuje v sebe sviatok Bohozjavenia  narodenie Ježiša Krista, krst Ježiša Krista, poklonu mudrcov a prvý zázrak v Káne Galilejskej.
2.V druhej perióde v 4.storočí, medzi vyššie uvedenými sviatkami, mal prvotné miesto sviatok Narodenia Ježiša Krista.
3.Táto perióda, ktorá sa viaže ku koncu 4.storočia, priniesla oddelenie sviatku Narodenia Ježiša Krista na 25. decembra a sviatok Bohozjavenia sa začal sláviť         6. januára.
     So sviatkom Bohozjavenia je úzko spojené jordánske svätenie vody. Tento zvyk siaha do prvých storočí kresťanstva. V priebehu stáročí sa ustálili rozličné spôsoby posvätenia vody. Východný obrad pozná malé a veľké svätenie vody.

- Malé posvätenie vody býva 1. augusta, na sviatok chrámu a pri iných príležitostiach.       

- Veľké jordánske svätenie vody sa koná dva razy v roku: v predvečer Bohozjavenia a na samotný sviatok Bohozjavenia.
     V prvých storočiach s veľkými liturgickými sviatkami, ako sú Pascha, Svätá Päťdesiatnica, Bohozjavenie, bol stále spojený slávnostný krst katechumenov. S krstom súviselo aj posvätenie krstnej vody. Niektorí historici sa nazdávajú, že zo začiatku sa pri posvätení vody sviatok Bohozjavenia nebral zreteľ na krst Ježiša Krista v Jordáne, ale slúžil len krst katechumenov. Vyplýva to aj zo zhody bohoslužobných textov na posvätenie krstnej vody a na jordánske svätenie vody.
     Jasné svedectvá o čase svätenia vody z prvých storočí neexistujú. Sv. Ján Zlatoústy hovorí o polnočnom svätení vody na sviatok Bohozjavenia. Od 5.storočia sa voda posviacala aj v predvečer sviatku. V prvom tisícročí cirkev praktizovala len jedno posvätenie vody, a to v predvečer sviatku Bohozjavenia. Aj starodávne grécke typikony predpisujú obrad posvätenia vody len v predvečer sviatku. Od 11.storočia sa udomácňuje obyčaj posviacať vodu dvakrát: v predvečer sviatku a v deň sviatku Bohozjavenia. Vysvetlenie tohto dvojitého posväcovania sa nachádza v typikone z 15.storočia. Posvätenie vody v predvečer sviatku sa konalo na krst katechumenov a v deň samotného sviatku zasa ako pamiatka na krst Ježiša Krista v Jordáne. Preto sa zvyčajne posvätenie vody v predvečer sviatku koná v predsieni chrámu a v deň sviatku, kde je to možné, priamo na rieke. Samotný obrad posvätenia vody sa teda vyvíjal po celé stáročia. Počas 14.-16.storočia nadobudol obrad posvätenia vody súčasnú podobu.
     Samotné posvätenie vody začína spevom Hlas Pánov, kňaz okiadza vodu a nasledujú tri čítania, ktoré sú oddelené prokimenom a spevom Aleluja. Po evanjeliu nasledujú prosby z Veľkej ekténie, ktoré obsahujú tiež prosby na posvätenie vody Svätým Duchom. Pôvodne bolo týchto prosieb 26, v súčasnosti je v slovenských prekladoch 14 prosieb. Po prosbách nasleduje modlitba posvätenia vody Veľký si Pane..., ktorá pochádza od sv. Prokla (carihradský patriarcha v 5.storočí). Počas slov modlitby „Veľký si, Pane a veľkolepé je tvoje dielo. Niet primeraného slova, ktorým by sa mohli velebiť tvoje divy, lebo ty si svojou vôľou všetko stvoril. Svojou všemohúcnosťou riadiš svet“ ponorením jednou z trojitej sviečky žehná vodu  a to opakuje trikrát, takisto aj samotný text, ako aj úkon ponorenia sviece. Ide tu teda o trojité žehnanie s horiacou trojitou sviečkou. Pri ďalších slovách modlitby „Preto príď aj teraz, láskyplný Kráľu, a Svätým Duchom posväť túto vodu“ kňaz trikrát dýchne v podobe kríža na vodu a trikrát opakuje aj tento text. Pri slovách „Preto aj teraz, Vládca, posväť túto vodu svojim Svätým Duchom“ kňaz ponorenou rukou žehná vodu, opakujúc trikrát samotný text a aj úkon žehnania. Modlitba končí prosbami za rímskeho pápeža a biskupa. Nasledujú zvolania Pokoj všetkým!  i Skloňte si hlavy pred Pánom s príslušnými odpoveďami ľudu a krátka modlitba požehnania prítomných v chráme  i všetkých užívateľov jordánskej vody. Po modlitbe ľud spieva tropár sviatku Pri tvojom krste v Jordáne... , kňaz trikrát ponára kríž do vody a robí znamenie kríža. Potom kropí posvätenou vodou všetok prítomný ľud. Ľud spieva aj kondák sviatku Zjavil si sa dnes... a nasleduje prepustenie.
o. Peter Iľko
č. 1 / 2008
31.12.-13.1.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!