Vzdaj sa!

     Čoho sa vzdať v pôste?

VZDAJ SA
šomrania. Za všetko vzdávaj vďaky. Šomranie a sťažovanie si nepatrí do výbavy kresťana.
VZDAJ SA 15 minút ranného leňošenia v posteli. Využi tento čas na hlbšiu modlitbu a čítanie Božieho slova.
VZDAJ SA všímania zlých vlastností blížnych. Namiesto toho sa sústreď na vyhľadávanie ich dobrých vlastností.
VZDAJ SA neláskavých rečí. Namiesto toho hovor milo a s porozumením. Stojí to tak málo povedať niečo milé a povzbudivé.
VZDAJ SA hnevu. Namiesto toho sa  uč umeniu milovať.
VZDAJ SA strachu a obáv. Namiesto toho dôveruj Bohu. Strach a obavy ťa pripravujú o mnoho síl a často ide o veci, s ktorými sám nič nezmôžeš.
VZDAJ SA jeden večer televízie. Namiesto toho navštív osamelého alebo chorého blížneho. Daruj niekomu vzácny dar, ktorým je tvoj čas.
VZDAJ SA zbytočného nakupovania. Nakupuj iba to, čo je nutné pre život. To, čo by si dal za vyšší luxus napríklad v stolovaní, podaruj tomu, kto žije na hranici núdze.
VZDAJ SA vynášania súdov nad inými podľa ich vzhľadu a podľa štandardov tohto sveta. A ak pocítiš krivdu, odovzdaj svoj spor Bohu.

     Asi pred dvesto rokmi žil v Taliansku chlapec, ktorý sa volal Kasper. Mal dvanásť rokov a chodil do školy. V tých časoch sa ľudia postili oveľa viac ako teraz. Nie iba v piatok, ale aj v iné pôstne dni. Keď nastalo obdobie pôstu, Kasper povedal, že aj on chce postiť. Jeho mama, ako všetky mamy, si však priala, aby chlapec dobre jedol a rýchlo rástol. Preto mu odpovedala: „Deti v tvojom veku Cirkev nezaväzuje, aby sa postili.“ Kasper na maminu pripomienku - pokiaľ ide o jedenie - odpovedal: „Ak som dosť veľký na to, aby som hrešil, prečo nie som dosť dospelý aj pre pôst?“ Mama, hoci neochotne, dovolila mu jesť menej ako obvykle.
     Kasper de Bafalo (+1834) sa stal neskôr kňazom, založil kongregáciu Najdrahšej krvi. Dnes ho uctievame ako svätca.

     Liturgické okienko

     Syropôstna nedeľa
     V tento deň stojí veriaci na prahu začiatku vlastného pôstneho obdobia. V sobotu pred syropôstnou nedeľou si Cirkev pripomína svätých, rehoľníkov, pustovníkov, mučeníkov, mužov a ženy, ktorí sa posväcovali pôstom. Pri bohoslužbách sa čítajú ich mená (cca 192). Veľký pôst je oslobodením zo zotročenia hriechom, z väzenia tohoto sveta. A čítanie z Evanjelia v túto poslednú nedeľu (Mt 6, 14 - 21) uvádza podmienky tohto oslobodenia. Prvou podmienkou je pôst a druhou odpustenie.
Syropôstna nedeľa sa nazýva aj nedeľou „O vyhnaní z Raja". Tento názov skutočne sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Človek sa na jeho začiatku naozaj podobá Adamovi, ktorý sa zbavil hriechom požehnaného života. Ale Veľký pôst, mu chce tento požehnaný život prinavrátiť.

     Veľký pôst
     Svätý veľký pôst, nazývaný tiež štyridsiatnica, je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva. História Veľkého pôstu ma dlhú a bohatú tradíciu. Siaha až do apoštolských čias. Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana.
     Skutočná inšpirácia a výzva Veľkého pôstu sa dnes úplne vytratila a jediná cesta späť k jej obnoveniu vedie práve cez pozorné načúvanie textov triody. Je napríklad príznačné, že práve tieto texty často varujú pred formálnym chápaním postenia. „Darmo sa raduješ, duša moja, že sa zdržiavaš od jedál, keď nie si očistená od vášní. Ak netúžiš po náprave, budeš klamárom v očiach Božích. Budeš sa podobať zlým diablom, ktorí nikdy nejedia. Ak naďalej zotrváš v hriechu, tvoj pôst bude neužitočný. Preto sa neustále snaž tak, ako keby si stala pred ukrižovaným Spasiteľom, alebo ešte radšej sa snaž byť ukrižovanou s ním, ktorý bol ukrižovaný kvôli tebe.“ V priebehu Veľkého pôstu sa v piesňach vyzdvihuje mýtnikova pokora, ktorá je opakom farizejovej pýchy a samochvály. Čo je ale potom skutočný pôst? Trioď odpovedá, že je to predovšetkým vnútorné očistenie. „Posťme sa verní od pominuteľných jedál a škodlivých vášní, aby sme získali život od Božieho Kríža a aby sme sa s rozumným lotrom vrátili do otcovského domu.“ Je to tiež návrat k láske a boj proti „narušenému životu“, proti nenávisti, nespravodlivosti a závisti.
     „Bratia, postiac sa telesne, posťme sa aj duchovne. Vzdajme sa každého záväzku neprávosti. Hladným dajme chlieb a tých, ktorí sú bez strechy nad hlavou, privítajme v našich domoch: aby sme mohli prijať od Krista Boha veľkú milosť.“

     Pondelok po syropôstnej nedeli - prvý deň veľkého pôstu
     Veľký pôst sa začína, na základe liturgického počítania času v byzantskom obrade, večer v Syropôstnu nedeľu kajúcou večierňou. Táto večiereň sa začína slúžiť vo svetlých rúchach. Po prokimene, ktorý je tým liturgickým momentom začiatku Veľkého pôstu. Svetlé rúcha sa odkladajú, svetlá sa zhasínajú a zatvárajú sa cárske dvere. Ďalšie časti tejto pôstnej večierne poukazujú na cieľ Veľkého pôstu, postiť sa a konať skutky milosrdenstva, aby bol veriaci hodný vidieť Kristovo utrpenie a aj Jeho slávne vzkriesenie.
Po prvýkrát sa na večierni číta aj veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho spojená s poklonami. Po ukončení večierne nasleduje obrad odpustenia. Kňazi a ľud navzájom prosia jeden druhého o odpustenie. Vzájomné zmierenie je prvým krokom v duchovnej obnove, ktorá bude prebiehať počas veľkopôstnych dní. Tento obrad sa vyvinul v kláštoroch, kde sa mnísi pred začiatkom pôstu, práve v nedeľu večer pozdravovali bozkom pokoja a zmierenia. Tento krásny a starobylý zvyk sa postupom času z mnohých chrámov vytratil. Avšak jeho hlboký význam a opodstatnenie podnietilo mnohých duchovných prijať túto prax.
o. Peter Iľko
č. 3 / 2008
28.1.-10.2.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!