Slovo na rozjímanie
    
   V jedno predpoludnie slávili v kostole svätú liturgiu; Zástup 2000 zhromaždených prekvapivo vzhliadne na dvoch hosti, ktorí práve vošli. Obidvaja odetí po päty v čiernom a u oboch v rukách samopal. Jeden z nich zvolá: „Ktokoľvek, kto si myslí, že mu Kristus stojí za to, aby dostal ranu zo samopalu, nech ostane pokojne sedieť." Spevokol sa v tom momente vyrútil von. Aj zo zboru predstavených ich pár zutekalo. Odišla aj väčšina z prítomných zhromaždených....
Z 2000 prítomných veriacich ostalo len 20 ľudí.
Jeden z ozbrojených sa nato obzrie vôkol seba a pozrúc na kňaza, povie: “V poriadku Otče, oslobodil som ťa od falošných  a pretvárky, teraz už môžeš začať s kázňou. Vtom sa obaja cudzinci otočili a odišli.
    Je smiešne, keď niekto povie: „Verím v Boha", ale chodí na ceste hriechu (klame, hreší, nezaoberá sa Bohom a jeho učením, snáď len v nedeľu, zaujímajú ho skôr horory, pornofilmy...).
    Je smiešne koľko násilia, nemravnosti, klamstiev, vtipov, klebiet zaznie denne. Ale v školách, na pracoviskách sa ani len slovom nezmienime o Ježišovi. Vari sa za Neho hanbíme?
    Je smiešne nakoľko nás zaujíma, čo si myslia o nás druhí. Ale čo si myslí Boh, už nie je dôležité.
    Je priam smiešne, ako sa jednotlivci vedia nadchnúť počas kázní. A počas všedných dní si ani len neuvedomujú, že ten druhý rešpektuje Boha. Rozpráva a koná presne tak, ako ktokoľvek iný.
     Skúsme sa zamyslieť, či občas nie je aj naša viera v takomto znamení. A ak by sme sa takto našli, urobme niečo preto, aby to tak nebolo.

     Liturgické okienko

   Typickou bohoslužbou Veľkého pôstu vo východnej cirkvi je Liturgia vopred  posvätených darov.
Prvé svedectvo o bohoslužbe s názvom Liturgia vopred posvätených darov pochádza zo začiatku 7.storočia. Nachádza sa v Paschálnej kronike a znie takto: „V čase Sergeja, konštantinopolského patriarchu, v prvom týždni pôstu roku 615 začali spievať po druhom verši zo žalmu 140 - Moja modlitba... - teda v čase prenášania vopred posvätených darov z darochraniteľnice na svätý prestol, a potom keď presbyter povedal: - Z daru Krista tvojho -, ľud začal spievať hymnus: -Teraz sily nebeské...“
   Liturgia vopred posvätených darov sa teda slúži v dni Veľkého pôstu. Veriaci kresťania mali prijímať okrem soboty a nedele ešte aspoň dvakrát v priebehu týždňa, predovšetkým počas stredy a piatku, čo pripomína aj Bazil Veľký (v stredu a piatok si pripomína východná cirkev pamiatku svätého kríža, preto tieto dni majú aj cez cirkevný rok kajúci charakter). Riešenie už existovalo, teda nebol žiadny problém, aby veriaci kresťania prijímali z vopred posvätených darov. Tieto dni boli dňami pôstu. Pôst  však v tom čase znamenal úplné zrieknutie sa jedla počas celého dňa a to až do západu slnka. Sväté prijímanie tak malo ukončiť celodenný pôst z dôvodu toho sa prijímanie vopred posvätených darov konalo pri večernej bohoslužbe - večierni.
     Liturgia vopred posvätených darov je teda večernou bohoslužbou, t. j. večierňou, na ktorej sa nám predkladá Pánova večera s prijímaním tela Kristovho, prípravné modlitby a vzdávanie vďaky. Vznik tejto bohoslužby v rámci Veľkého pôstu určil podľa slov Teodora Studitu, jej veľmi trúchlivý a smútočný charakter. Prvou časťou tejto bohoslužby je večiereň, až po tzv. Veľký prokimen, ktorý je typickým prvkom tejto liturgie. Potom bohoslužba pokračuje vlastnou časťou s predpísanými modlitbami, poklonami Eucharistii, prenesením vopred posvätených darov, obradom rozdávania svätého prijímania a záverečnými modlitbami. Sväté dary, ktoré sa rozdávajú veriacim na liturgii vopred posvätených darov, sa premieňajú predtým pri slávení svätej liturgie buď to sv. Jána Zlatoústeho alebo sv. Bazila Veľkého. Spojenie tejto bohoslužby s večierňou nie je náhodné a má súvis s pôstnou disciplínou, ako aj s eucharistickým pôstom. Na východe sa praktizuje aj dnes viachodinový eucharistický pôst. Preto sa podávanie svätého prijímania prenieslo až na večernú bohoslužbu. Celodenný pôst bol skutočne veľkým skutkom kajúcnosti a kvalitnou prípravou na prijatie Eucharistie. Celá táto liturgia je vzorom veľkej úcty a poklony k Eucharistii. Nesie sa v duchu poníženosti a vďačnosti za božie milosrdenstvo a za dary jeho lásky, čím vhodne rezonuje s centrálnymi myšlienkami celého pôstneho obdobia.                                                                      
o. Peter Iľko
č. 5 / 2008
25.2.-8.3.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!