Svetlo ti ukáže...

     Malý Mirko bol cez prázdniny u tety. Leto bolo veľmi horúce. Aby bolo v dome chladnejšie, mávali cez deň zatvorené okenice. Raz, keď sedeli v zatienenej izbe, si Mirko všimol, že cez medzeru v okenici sa predral slnečný lúč. Pás svetla bol ako zlatá stuha natiahnutá cez celú miestnosť. Ale čo to? Zblízka vyzerala ako dym. Pohybovalo sa v nej množstvo drobných čiastočiek. "To je dym?" spýtal sa Mirko. "Nie," odpovedala teta. Je to prach." "Prach?" začudoval sa chlapec. "Odkiaľ sa vzal? Veď inokedy v izbe nie je." "Ale je, len ho nevidno. Celá miestnosť je plná prachu. vidno ho však iba vtedy, keď naň dopadne silné svetlo. Ako teraz," vysvetľovala teta. Mirko celý deň myslel na prach a svetlo, v ktorom ho možno vidieť. Večer sa ešte raz spýtal, či je naozaj izba plná prachu. Teta prisvedčila a potom povedala: ,,Vidíš, svetlo nám ukázalo, koľko ho tu je. Aj Pán Boh posiela prostredníctvom svojho Slova a Ducha svätého svetlo, aby presvietilo naše srdce a ukázalo nám, koľko je v ňom nečistoty. Odkrýva náš hriech. Aj tvoje srdiečko je niekedy plné hnevu a vzdoru, však?" Chlapec zamyslene prisvedčil. "Vďaka Bohu," pokračovala teta, "že to svetlo nám ukazuje aj to, ako možno nečisté srdce očistiť. Pán Ježiš zomrel na golgotskom kríži za nás, za naše zlé myšlienky, slová i skutky. Každému, kto u Neho hľadá útočisko, kto dôveruje Jeho slovu a kto v Neho uverí očistí srdce a urobí ho dieťaťom svetla."
     Milý bratia a sestry, čo všetko by odhalilo svetlo Božieho slova v našich srdciach? Sebectvo? Pýchu? Lakomstvo? Závisť? Klamstvo? Ohováranie? Zosmiešňovanie? Navádzanie iných na zlé? Hnev? Nenávisť? Drzosť?  Krádež? Nadávanie? Týranie zvierat? .....
Takéto myšlienky a skutky vychádzajú z každého srdca. Aj z nášho!
Nechceme s tým niečo urobiť?

     Veľa síl a milosti od ukrižovaného a vzkrieseného Krista praje            
                                      
o. Peter s rodinou  -  Xristo`s voskre`se!  Christos voskrese!

     Liturgické okienko

     Veľký piatok
      Na Veľký piatok popoludní sa koná Veľká večiereň s uložením plaščenice do hrobu. Táto večerná bohoslužba na Veľký piatok má niekoľko zvláštnosti: číta sa tu apoštol a evanjelium o Kristovom odsúdení, umučení, smrti a pohrebe. Počas spevu poslednej stichiry Teba, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom..., sa otvárajú cárske dvere a kňaz s diakonom okiadzajú oltár. Počas tropára Ctihodný Jozef..., kňaz okiadza plaščenicu, berie ju na hlavu a obchádza s ňou raz chrám. Niektoré predpisy uvádzajú, že obchod sa koná opačne ako obyčajne pri obchodoch okolo cerkvi. Po uložení plaščenice do symbolického hrobu sa kňaz modlí predpísanú modlitbu Veľkého piatku a hneď nasleduje prepustenie.

     Čo je Plaščenica !
     Plaščenica je obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna jeho sňatia z kríža a uloženia do hrobu. Okolo tohto vyobrazenia je napísaný tropár Veľkého piatku Ctihodný Jozef...Plaščenica symbolizuje to plátno, do ktorého bolo zavinuté telo Ježiša Krista. Napriek tomu, v obradoch Veľkého piatku a Veľkej soboty sa nenachádza zmienka o plaščenici viac než pol druha tisícročia.
      Počas prvých storočí kresťania v Jeruzaleme uctievali svätý Kríž, ktorý našla sv. Helena. Na Veľký piatok vyšli na Golgotu, biskup držal pred sebou drevo Kríža, veriaci ho uctievali bozkom, hlbokou poklonou a odchádzali. Zvyk uctievania svätého Kríža prešiel neskôr z Jeruzalema aj do Byzantskej cirkvi. Na Veľký piatok na utierni po piatom evanjeliu biskup (alebo kňaz) vyniesol svätý Kríž do stredu chrámu. Pri slovách „klaniame sa strastiam tvojím Kriste...“  kňaz a veriaci robili tri veľké poklony a potom si bozkom uctievali svätý Kríž.
     V 16. storočí sa udomácňuje zvyk niesť plaščenicu s vyobrazením scény ukladania do hrobu počas vchodu s Evanjeliom po veľkom chválospeve na Veľkú sobotu. V tom istom storočí dostáva plátno s ikonou Ježiša Krista definitívne názov plaščenica. Tento bohoslužobný predmet vznikol z „vozduchu“, ktorý sa používal pri svätej liturgii ako prikrývka svätých darov. Už v 14. storočí sa objavujú prvé vozduchy a vyobrazením scény uloženia Ježiša Krista do hrobu. Rukopisy bohoslužobných poriadkov do 16. storočia nehovoria nič o obrade ukladania plaščenice do hrobu. Tento zvyk sa udomácnil až v 16. storočí. Počas 17.-18. storočia však celá Východná cirkev prijala obyčaj ukladania plaščenice do hrobu.
 
     Pascha
- veľkonočná nedeľa
     Pascha - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku. V liturgických knihách môžeme nájsť aj ďalšie pomenovania pre tento sviatok: Svätá a Veľká nedeľa Paschy, Svätá Pascha, Deň svätej Paschy, Svetlé Kristovo vzkriesenie.
Slovo Pascha pochádza z hebrejského slova Pesach, čo znamená prechod. Historický základ sviatku je v pobyte Izraelitov v Egypte, kde boli otrokmi Egypťanov. Boh posiela vodcu Mojžiša, aby ich vyviedol zo zajatia. Po vyslobodení z Egypta, previedol Boh Izraelitov cez Červené more ako po súši. Toto bol ten prechod. Židia potom každoročne spomínali na udalosť východu - prechodu zo zajatia práve na Veľkú noc. Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha - prechod stala symbolom iného prechodu. Prechodu Ježiša Krista zo života do smrti a zo smrti do života. Vznikli však dohady, kedy sláviť sviatok Paschy v kresťanských spoločenstvách. Stávalo sa totiž to, že niektoré kresťanské spoločenstvá slávili kresťanskú Paschu spoločne so židovskou Veľkou nocou. Až 1. Nicejský snem  v roku 325 vydal ohľadom slávenia Paschy nasledovné nariadenia:
     1.Sviatok Veľkej noci sa má sláviť v nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Môže pripadnúť na jednu z nedieľ medzi 22. marcom a 25.aprílom. Ani skôr a ani neskôr sa nesmie sláviť sviatok Veľkej noci.
     2.Ak by na ten istý deň pripadla židovská Veľká noc, kresťanská Veľká noc sa prenáša na ďalšiu nedeľu.

     Sviatok Paschy má najdlhšie poprazdenstvo - 40 dní, ktoré trvá do sviatku Nanebovstúpenia Pána. Nedele v tomto veľkonočnom období sa vyznačujú tým, že sú pomenované podľa udalosti opisovanej v evanjeliu, ktoré je predpísané na danú nedeľu.
o. Peter Iľko
č. 6 / 2008
10.3.-24.3.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!