Božie oko sa nedá prikryť


     Spisovateľ Július Debreczeni vo svojej knihe Zážitky maďarského dôstojníka v čiernej Afrike opisuje veľmi zaujímavú príhodu:
„Istý môj priateľ - dôstojník,“ píše, „prišiel v boji o oko a dostal miesto neho oko zo skla. Správa kolónií poverila tohto dôstojníka, aby na koloniálnom území postavil vojenskú stanicu. Do tejto práce sa dal s veľkou horlivosťou a neprestajne povzbudzoval černochov, aby pracovali. Jedného dňa však musel odcestovať. Zavolal teda černochov a povedal im: „Dávajte dobrý pozor. Ja na niekoľko dní od- cestujem, ale (vtedy si na veľké prekvapenie černochov vybral sklenené oko a položil ho na stôl) nechám tu svoje oko, ktoré bude na vás dávať pozor a po návrate mi všetko povie. Beda vám, ak budete leňošiť.“
Po jeho odchode černosi usilovne pracovali od rána do večera. Keď strácali chuť k práci, pozreli sa na oko a už im práca šla. Keď sa dôstojník vrátil, veľmi sa tešil z ich usilovnosti.
     O nejaký čas znovu odcestoval. Urobil to isté, ako predtým. Po jeho odchode však černosi zleniveli a práca im nechutila.
Keď sa dôstojník vrátil, už zďaleka videl, že nikto nepracuje. Černosi ležali a vyhrievali sa na slnku. Hneď vytušil, že sa niečo stalo. Bežal k stolu, kde bolo sklenené oko a na svoje prekvapenie zistil, že ho prikryli čiapkou.“
Tak nám rozpráva spisovateľ.
     To sklenené oko bolo možné zakryť. Nemožno však zakryť oko všemohúceho Pána Boha. To nás stále vidí a pozoruje.
      Snažme sa preto robiť tak, aby z nás Pán mohol mať radosť, že robíme dobro. A nemusí to byť len preto, že nás Boh pozoruje, ale preto, že robiť dobro by malo vyplývať z môjho vnútra a to zároveň ukazuje, čo je vo mne.

     Svätý a slávny veľkomučeník, triumfátor a divotvorca Juraj

    
     Svätý Juraj, ktorý sa narodil v rodine bohatých rodičov, vstúpil do vojska a dosiahol hodnosti vojvodu a komitu (vysoký dôstojník, ktorý sprevádzal cisára na cestách a bol jeho poradcom). V čase prenasledovania kresťanov rozdal svoj majetok chudobným, prepustil svojich otrokov, obvinil cisára z nečestného konania a verejne sa hlásil ku viere v Ježiša Krista. Jeho život je opradený mnohými legendami (vo väzení bol priviazaný ku kolu, za ktorým boli ostré klince, ktoré sa otáčali a trhali mučeníkovo telo; bol hodený do nehaseného vápna; bičovaný). Keď cisárova manželka Alexandra videla mučenie a vieru sv. Juraja, uverila v Ježiša Krista.
     Cisár sa snažil získať mučeníka na modloslužobníctvo. Svätec mu povedal: „Ukážte mi vašich bohov!“ Cisár ho zaviedol do pohanského chrámu. Juraj tam vzývaním Kristovho mena zničil všetky pohanské modly. Pohanskí kňazi sa vtrhli na Juraja a žiadali jeho okamžitú smrť. Vtedy k cisárovi pristúpila aj jeho manželka, padla k nohám a prosila o milosť pre Juraja. Cisár oboch odsúdil na smrť. Cisárovná umrela ešte počas cesty na popravisko a sv. Juraj bol sťatý - 23. 4. 303. Svätý Juraj patrí, spoločne s Demetrom, Prokopom a Teodorom, vo východnej cirkvi k „vojenským svätcom“ a jeho osobe bola prejavovaná veľká úcta, hlavne v meste Lydde. Po jeho umučení bolo telo prenesené do Lyddy v Palestíne. Za čias Konštantína Veľkého ho preniesli do novovybudovaného Chrámu sv. Juraja v Lydde (v liturgickom kalendári sa to slávi 3. novembra). Hlava svätca sa nachádza v Ríme, v chráme, ktorý nesie jeho meno.

     Pánovo nanebovstúpenie

    
Tento sviatok sa oslavuje vždy 40 dní po Pasche. Patrí medzi veľké Pánove sviatky a má 9 dní poprazdenstva. V prvých troch storočiach neexistuje žiadna zmienka o tomto sviatku. Medzi odborníkmi na liturgiu prevláda názor, že v prvých troch storočiach bol sviatok Pánovho nanebovstúpenia spojený so sviatkom svätej Päťdesiatnice. V 4. storočí však sviatok sa stáva už všeobecne známym, ba dokonca je na mnohých miestach považovaný za „celospoločenský“ sviatok. V 4.storočí dala cisárovná Helena postaviť chrám ku sviatku Pánovho nanebovstúpenia na Olivovej hore.
     Liturgia tohto sviatku má tiež niekoľko zvláštností. Namiesto niektorých častí liturgie (po svätom prijímaní až po samotné prepustenie) sa spieva spev typické pre toto obdobie:    Bože vznes sa nad nebesá...
o. Peter Iľko
č. 9 / 2008
21.4.-4.5.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!