Čas má veľkú hodnotu

      Predstav si, že existuje banka, ktorá každé ráno pripíše na tvoj účet 86 400 korún. Nezachová však na účte tvoj denný zostatok, každú noc vymaže sumu, ktorú si deň predtým neminul. Čo by si urobil? Zrejme by si každý deň vybral všetko až do posledného haliera. Každý z nás má účet v tejto banke. Jej názov? Čas. Táto banka ti každé ráno pripíše na účet 86 400 sekúnd. Každú noc odpíše a dá do strát akékoľvek množstvo z tohto kreditu, ktoré si vhodne neinvestoval. Nenechá zostatok, nepovoľuje prevody. Každý deň ti otvorí nový účet. Ak nezužitkuješ denný vklad, stratu znášaš ty sám. Vyťaž z každého dňa maximum. Aby si pochopil, akú cenu má jeden rok, spýtaj sa študenta, ktorý vynechal rok štúdia; aby si pochopil cenu jednej minúty, spýtaj sa niekoho, kto práve zmeškal vlak; aby si pochopil cenu jednej sekundy, spýtaj sa niekoho, kto práve unikol nešťastiu či automobilovej nehode; aby si pochopil cenu tisíciny sekundy, spýtaj sa atléta, ktorý získal striebornú olympijskú medailu.

   Daj hodnotu každému okamihu, ktorý prežívaš. Včerajšok? História. Zajtrajšok? Tajomstvo.  Preto existuje len prítomnosť.
     Hlavnou hrdinkou celovečerného filmu z detského prostredia nazvanom "A pobežím na kraj sveta" je dvanásťročné dievča postihnuté telesnou chybou. Tento lyrický príbeh má divákom ukázať, aká veľká chyba dnešného sveta spočíva v tom, že ľudia nemajú na seba čas, a čo je ešte horšie, že už ani deti nemajú na seba čas, ba že dakedy sú preto zlé, lebo nemajú čas zamyslieť sa nad sebou!

     Príhovor správcu

    
Jeden mladý Ind sa vybral k rieke na divé kačky. Vyzbrojil sa prakom a na brehu si nazbieral niekoľko žabíc. Začal ich hádzať celou silou. Mieril najmä na kačky, ktoré si nerozvážne voľkali na brehu rieky. Vyhodené kamene žblnkli a skončili v hlbokej vode. Iba dvoma žabicami smrteľne zasiahol dve kačky, ale aj tieto kamene skončili v rieke.
      Mladík sa vrátil do mesta s dvoma kačkami v batohu a s jednou žabicou v ruke. Neďaleko bazáru ho zastavil klenotník a prekvapený zvolal: "Chlapče, veď ty máš v ruke diamant, ktorý má hodnotu najmenej tisíc rupií!". Mladý poľovník zbledol a zúfalo zvolal: "Som ja ale hlupák! Diamanty som použil na to, aby som zabil dve kačky... Keby som sa bol dobre pozrel, bol by som teraz boháčom a takto mi ich všetky odniesla voda".
     Každý náš deň je ako vzácny diamant. Dôležité je uvedomiť si to a nepremárniť poľovačkou.
     Je pre nás veľmi dôležitý čas? Asi áno, lebo bežne sa v  dnešnej dobe stretneme s  výrazom, že keby mal deň aj 25 hodín, tak by nám bolo málo. Skúsme sa ale teraz spolu zastaviť nad tým, čo robíme so svojím časom. Zamyslime sa a  zhrnieme si naše dni, kde ide náš čas. Určite veľa času pohltí televízia, pri mladých počítač, záhradka, domáce práce...... To všetko je v  poriadku. Ale zamyslime sa nad dobou spred nejakých 15 rokov. Vedeli sme vyjsť von a  so susedami "poklebetiť" aj hodiny. Vedeli sme sa stretnúť rodiny a  porozprávať si spolu o  problémoch vo svojich rodinách.... Jednoducho sme si vedeli na seba nájsť čas. Prečo tomu tak nie je aj v  dnešnej dobe? Ale toto je už otázka konkrétna pre každého jedného z  nás. Je to osobná otázka možno pod kožu, lebo zavreli sme sa do svojich domov, bytov a  riadime sa heslom: "Dáš pokoj, máš pokoj." Ale je to skutočne tak? Nechýba vám vzájomné stretnutie, kde sa môžeme zasmiať, kde si môžeme poradiť, kde sa môžeme povzbudiť, kde si môžeme pomôcť....
       Človek bol stvorený ako spoločenský tvor. A  my toto spoločenské v  nás akosi ubíjame.
     Chcem touto cestou poďakovať všetkým, ktorí boli v  sobotu 31.5.2008 pri kaplnke. Pre mňa to bolo milé prekvapenie, koľko tu je mladých ľudí, mladých rodín. A  tento počet ma utvrdil v  tom, že chcete sa stretnúť a  chcete jednoducho žiť v  spoločenstve, ktoré si navzájom pomáha.  Verím, že takých stretnutí bude viac a  nebude len raz v  roku! Nájdime si čas jeden na druhého, aby sme tak vedeli utvoriť mohutnú stavbu spoločenstva cirkvi, ktoré žije.
o. Peter Iľko
č. 12 / 2008
2.6.-15.6.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!