Záleží na tom, v čích je rukách.

Basketbalová lopta v mojich rukách má hodnotu 19 dolárov.
Basketbalová lopta v rukách Michaela Jordana má hodnotu 33 miliónov dolárov.
Záleží na tom, v čích je rukách.

Tenisová raketa v mojich rukách nemá žiaden význam.
Tenisová raketa v rukách Peta Samprasa znamená Wimledon.
Závisí na tom, v čích rukách je.

Palica v mojich rukách môže poslúžiť na odohnanie divého zvieraťa.
Palica v rukách Mojžiša rozdelila more.
Závisí na tom, v čích rukách je.

Prak v mojich rukách je detskou hračkou.
Prak v rukách Dávida bol však mocnou zbraňou.
Závisí na tom, v čích rukách je.

Dve ryby a päť bochníkov chleba v mojich rukách stačí na pohostenie mojich priateľov.
Dve ryby a päť bochníkov chleba v Božích rukách však nasýtia tisíce.
Závisí na tom, v čích rukách sú.

Pár klincov v mojich rukách nestačí ani na búdku pre vtáčiky
Pár klincov v rukách Ježiša Krista však znamenalo spásu pre svet.
Závisí na tom, v čích rukách sú.

     Všetko závisí od toho v čích rukách je to. Tak vložme svoje starosti, obavy, sny, rodiny a vzťahy do Božích rúk - veď závisí na tom, v čích rukách sú. (Kevin Burden)
     Teraz je najlepšie, seba samého sa opýtať, v čích rukách je môj život. Je to veľmi dôležité na to, aby sme podľa toho vedeli, komu patríme a akú máme cenu. Lebo v rukách Božích má všetko najvyššiu cenu. Verím tomu, že všetci túžime po láske. Pán Ježiš nám chce dávať túto lásku každý deň. Je len a len na nás, ako sa k tomu postavíme. Či to bude tak, ako doteraz, alebo sa necháme skutočne viesť v rukách Božích, aby sme tak dosiahli blaženosť!

     Svetlo

     Svetlo je dôležitou súčasťou v liturgii. Možno sami seba sa pýtame, načo toľko svetla, prečo ešte sviečky.....
     Slnko a svetlo sú podmienkou rastu a preto sú v židovskej i pohanskej bohoslužbe symbolom Boha.
     Svetlo prenikajúce oknami do bazilík je podľa Euzébia (336) symbolom Božieho osvietenia milosťou. Symbolika umelého svetla (lampy, sviečky) je viazaná na noc a tak vytvára protiklady svetla a tmy, Boha a diabla, milosti a hriechu, života a smrti.
     Vo všetkých kultoch a bohoslužbách vystupuje svetlo ako symbol božstva. Preto je prirodzené, že aj kresťania hneď od počiatku užívali svetlo počas bohoslužieb, a to nielen z praktických dôvodov, ale aj symbolických. Je celkom jasné, že kresťania v apoštolskej dobe počas bohoslužieb, ktoré sa konali väčšinou v nočných hodinách po domoch a vo dne v katakombách, museli používať svetlo. Existuje niekoľko svedectiev z vtedajších bohoslužieb, kde sa hovorí o zapaľovaní sviec pred ostatkami mučeníkov a že na Východe počas liturgie - zo symbolických dôvodov - horeli sviece; avšak nielen pred ostatkami mučeníkov, ale všade tam, kde sa čítalo Evanjelium horeli sviece aj cez deň. Sviece však horeli nie preto, aby sa rozptýlila tma, ale aby sa tým vyjadrila radosť.
     Pretože fyzické svetlo zo všetkého materiálneho je najmenej materiálne, je preto najvhodnejším symbolom Boha, absolútneho ducha, ktorého Sväté Písmo nazýva jednoducho svetlom.
     Počas liturgie je Bohočlovek prítomný na prestole, ako na nebi a tak sa teda môže dedukovať, že chrámy sú sídlom Boha na zemi. Je teda aj celkom prirodzené, že sa chrámy ozdobujú bohatým využitím svetiel ako Božie sídlo.
     Fyzické svetlo už od prirodzenosti má v sebe čosi impozantné a čím je priestor osvetlenejší, tým viac imponuje a má väčší vplyv. Aj tento prirodzený zákon mal vplyv na užívanie svetiel počas bohoslužieb a ustálilo sa tiež pravidlo, že čím je väčší a významnejší sviatok, tým viac svetiel horí.
     Od 4.st. je známe, že materiálom na svietenie počas bohoslužieb bol vosk a olivový olej. Ako včela, tak aj vosk predstavujú osobitné znaky čistoty a krásy, a z tejto stránky stávajú sa vhodnými pre sväté veci ako symbol.
                                                                                                       
(ThDr. Miroslav Iľko PhD.)

     Pre zaujímavosť ešte predkladám 6 dôvodov prečo paliť sviečky v chráme.
     - Lebo naša viera je svetlom. Kristus povedal: „Ja som svetlo sveta.“ Svetlo sviečky, alebo lampády nám pripomína svetlo, s ktorým Kristus osvecuje naše duše.
     - Pripomenúť nám žiarivý charakter svätého, pred ktorého ikonou pálime sviecu, lebo svätí sú nazývaný „synmi svetla“ (Jn 12,36, Lk 16,8).
     - Aby slúžilo na výčitku našich temných skutkov, pre naše zlé myšlienky a žiadosti, aby nás volalo na cestu evanjeliového svetla, a tak aby sme sa horlivo snažili vyplniť prikázania nášho Spasiteľa: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,16).
     - Aby svieca bola malou obeťou Bohu, ktorý dal úplne seba ako obeť pre nás, a ako malý znak našej veľkej vďačnosti a žiarivej lásky pre Neho, od ktorého prosíme život, zdravie, spásu, pokoj, a všetko čo môže dať iba nekonečná nebeská láska.
     - Aby zdesenie udrelo na diabolské sily, ktoré na nás útočia a odvádzajú naše myšlienky od Stvoriteľa, aj v čase modlitby. Temné sily majú radi tmu a trasú sa pred každým svetlom, zvlášť pred svetlom, ktoré prináleží Bohu a tým, ktorí Ho odrážajú a svedčia o Ňom.
     - Aby nám pripomenulo, že Stvoriteľ stvoril svetlo pred všetkým ostatným: „Tu povedal Boh: “Buď svetlo!” a bolo svetlo.“ (Gn 1,3). Svetlo musí byť prítomné na začiatku našich duchovných životov, aby tak svetlo Kristovej pravdy svietilo v nás pred všetkým ostatným. Zo svetla Kristovej pravdy všetko dobré je stvorené, vyráža, a rastie v nás.             (zdroj - www.zoe.sk)
o. Peter Iľko
č. 13 / 2008
16.6.-29.6.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!