Evanjelizácia

     Bývalého generála jezuitov pátra Arrupeho počas jeho misionárskej činnosti v Japonsku raz oslovil istý učiteľ: „Myslíte, že sa dá dokázať Božie jestvovanie?“ „Samozrejme. Keby jestvovali v tomto ohľade čo aké malé pochybnosti, nebol by som v Japonsku,“ odpovedal Arrupe. A pokračoval: „Na základe čistého rozumu bez akéhokoľvek vplyvu teológie môžu všetci ľudia s absolútnou istotou dospieť k presvedčeniu o jestvovaní Boha.“
     Na to sa ho Japonec opýtal, či by niečo nepovedal o tých dôkazoch, Arrupe sa dal do vysvetľovania. Pomaly, trpezlivo a názorne ho do nich zasväcoval.
     Asi po dvoch hodinách učiteľ prehodil: „Toto sú teda dôkazy jestvovania Boha. Ak mám byť úprimný, nerozumel som ani slovo.“ Zarazený Arrupe sa už-už chcel pustiť znovu do vysvetľovania, keď ho Japonec prerušil: „Nič som síce nepochopil, ale verím, že tie dôkazy jestvovania Boha sú isté a pravdivé.“
„Ale veď ste povedali, že ste nerozumeli ani slovo.“
„To je pravda. Ale už mesiac som pozoroval váš život. A to mi stačí, aby som si bol istý istotou vašej viery v jestvovanie Boha.“

     Aká je viera v našich domovoch?
     Skúsme sa zamyslieť ešte aj nad týmto vyjadrením sv. Klementa Alexandrij- ského, ktorého sa raz spýtali:
     „Ako chceš získať ľudí pre kresťanskú vieru?“
Viete, ako sv. Klement odpovedal?
     „Nechám človeka celý rok bývať v mojom dome.“
     Dajme si hneď otázku, či by som mohol aj ja nechať niekoho bývať vo svojom dome, aby videl, ako verím v Ježiša Krista?

     Božské čnosti

     Viera, Nádej a Láska to sú tri základné zložky 1. Božieho prikázania.

     Viera
     Prvou zložkou je viera - základ, z ktorého vyrastá celý náš mravný život: Náš mravný život nachádza svoj prameň vo viere v Boha, ktorý nám zjavuje svoju lásku. Svätý Pavol hovorí o poslušnosti vo viere (Rim 1,5) ako o prvej povinnosti. Dáva nahliadnuť, že počiatkom a výkladom všetkého mravného zlyhania „je neznalosť Boha“. Našou povinnosťou voči Bohu je veriť v neho a vydávať mu svedectvo.
     Prvé prikázanie vyžaduje, aby sme svoju vieru rozvážne a bdelo živili a chránili a aby sme odmietali všetko, čo je proti nej. Proti viere je možné hrešiť rôznymi spôsobmi:
1. Dobrovoľné pochybovanie o viere, t.j. opomenúť alebo odmietnuť - považovanie za pravdivé, čo Boh zjavil a čo Cirkev predkladá k vereniu.
2. Nedobrovoľne pochybovať, váhať vo viere, ďalej sú to ťažkosti pri prekonávaní námietok spojených s vierou, alebo taktiež úzkosť spôsobenú jej nejasnosťou. Ak je to vedome pestované, môže viesť k zaslepeniu ducha.
     Výsledkom týchto hriechov sú:
1. Nevera, t.j. nedbalosť o zjavenú pravdu alebo vedomé odmietanie dať k nej svoj súhlas.
2. Blud, čo je tvrdošijné popieranie niektorej pravdy, ktorú je nevyhnutné veriť vierou božskou a katolíckou, alebo tvrdošijné pochybovanie o nej po prijatí krstu.
3. Odpad od viery, t.j. odmietnutie kresťanskej viery ako celku.
4. Rozkol (schizma), čiže odmietnutie podriadenosti sa pápežovi alebo odmietnutie spoločenstva s členmi Cirkvi podriadenými pápežovi.
  
     Nádej
     Druhou zložkou prvého prikázania je nádej. Človek nemôže plne odpovedať na Božiu lásku svojimi vlastnými silami, keď sa mu Boh zjavuje a volá ho. Musí dúfať, že mu Boh dá schopnosť odplácať jeho lásku a jednať podľa prikázania lásky. Nádej je dôverné očakávanie Božieho požehnania a blaženého pozerania na Boha; taktiež je bázňou uraziť Božiu lásku a privolať trest. Prvé prikázanie sa týka aj hriechov proti nádeji, ktorými sú zúfalstvo a opovážlivosť. Zo zúfalstva človek prestáva dúfať, že ho Boh spasí, že mu pomôže aby dosiahol spásy alebo odpustenie hriechov. Protiví sa Božej dobrote, jeho spravodlivosti - Pán je totiž verný tomu, čo sľúbil - a jeho milosrdenstvu. Sú dva druhy opovážlivosti: Buď sa človek spolieha na svoje schopnosti (v nádeji, že sa môže spasiť bez pomoci zhora), alebo sa príliš spolieha na Božiu všemohúcnosť a milosrdenstvo (v očakávaní, že dosiahne Božieho odpustenia bez obrátenia a slávu bez zásluh).

     Láska
     Treťou zložkou prvého prikázania je láska. Viera v Božiu lásku zahrňuje výzvu a povinnosť odpovedať na Božiu lásku úprimnou láskou. Prvé prikázanie nám prikazuje milovať Boha nadovšetko a všetky tvory pre neho a kvôli nemu.  Proti láske k Bohu je možné hrešiť rôznymi spôsobmi:
1. Ľahostajnosť, t.j. nedbá o Božiu lásku alebo ju odmieta vziať ju do úvahy; neuznáva jej iniciatívu a popiera jej silu.
2. Nevďačnosť zabúda alebo odmieta uznať Božiu lásku a odplácať lásku láskou.
3. Vlažnosť je váhanie alebo nedbalosť pri odpovedi na Božiu lásku; môže zahŕňať odmietanie odovzdať sa dynamike lásky.
4. Omrzlosť alebo duchovná lenivosť ide až k odmietaniu radosti, ktorá pochádza od Boha a k pocitom odporu voči Božiemu dobru.
5. Nenávisť voči Bohu sa rodí z pýchy. Protiví sa láske k Bohu, ktorého dobrotu popiera a odvažuje sa ho preklínať za to, že zakazuje hriechy a ukladá tresty.                        
o. Peter Iľko
č. 16 / 2008
28.7.-10.8.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!