Presvätá Bohorodička

     Ku koncu poslednej svetovej vojny americký pilot William letel na svojom výzvednom lietadle nad malým ostrovom v Tichom oceáne. Jeho poslaním bolo objaviť stopy po Američanoch, ktorých zajali Japonci. Keďže viditeľnosť bola veľmi dobrá, letec dôkladne skúmal všetky časti ostrova, aby našiel aspoň dajaký náznak prítomnosti svojich spoluobčanov.
     Po istom čase zazrel čosi, čo vzbudilo jeho záujem. Začal krúžiť, aby sa čo najviac priblížil k objektu a mohol ho fotografovať. Zrazu však lietadlo vletelo do vzdušnej jamy a začalo sa vrtieť ako kolotoč smrti. Pilot sa usiloval stroj ovládať a vyviesť ho z nebezpečenstva. No márne. Lietadlo akoby zošalelo. Vrtelo sa ako detská hračka. Keď William videl, že sa nedá nič robiť, upriamil všetku svoju pozornosť na to, aby zmiernil náraz. Našťastie lietadlo dopadlo na zem kĺzavým letom a vlieklo sa voľným terénom niekoľko desiatok metrov. Náraz vyhodil Williama z kabíny lietadla. To bolo jeho šťastím, lebo ináč by bol zahynul v troskách. Bol však doráňaný na celom tele a ležal v bezvedomí.
     O chvíľu prišiel k sebe. Uvedomil si svoju beznádejnú situáciu a zmocnil sa ho strach. Japonci istotne spozorovali, že sa zrútil. O niekoľko minút sa na neho vrhnú. William vedel veľmi dobre, že Japonci sa s nepriateľmi nehrajú, najmä teraz, keď boli rozhorčení nad svojimi porážkami. So smrteľnou úzkosťou v srdci zašepkal vrúcnu modlitbu a znovu upadol do bezvedomia.
     Nevedel ako dlho ostal v bezvedomí. Naraz len počul kroky. Zdalo sa mu, že niekto sa nad ním skláňa. S námahou otvoril boľavé viečka. Zhrozil sa. Nad ním stál Japonec. William zatvoril oči, zovrel čeľuste a čakal dážď guliek.
     No ten neprišiel. Naopak, zacítil na čele príjemný chlad. Japonec mu opatrne položil na čelo mokrú šatku. Potom mu nalial trocha vody na spálené pery. William otvoril oči. Vtedy zbadal, že z Japoncovho vrecka sa niečo zošmyklo na zem. Kovový krížik, drevené zrnká - ruženec.
     Je kresťan, pomyslel si William. Ukázal Japoncovi na spadnutý ruženec a s veľkou námahou vytiahol z vrecka svoj ruženec. Vymenili si úsmev. Mali na sebe rozdielne uniformy. Ľudská zloba ich postavila proti sebe, aby sa zabíjali. Boli však synmi tej istej Matky. Spoznali sa, a z ich sŕdc zmizli všetky stopy nenávisti.

     Vo vzťahoch k blížnym majme vždy na mysli, že sme všetci synmi toho istého Otca a tej istej Matky. Bude nám ľahšie navzájom sa milovať, odpúšťať a pomáhať si.

     Pravidlá zbožného života  (1. časť )

     -  Živý starec
    
     Tieto pravidlá zbožného života mi odovzdal v deň výročia môjho krstu, keď mi Boh pridelil môjho anjela strážcu, Optinský starec mních Nektarij s týmito slovami: " To je pre teba môj osobný dar".
     Otec Nektárij mi ho odovzdal, držiac lístok pozdvihnutý v rukách. Na tomto lístku je nakreslený kríž so slovami: "Pane, zmiluj sa.". Stalo sa to 26.augusta v roku 1925. V prvej chvíli som neporozumel, čo znamená pre mňa tento svätý lístok, ale po smrti starca, ktorý zomrel, ostal som sám bez jeho rád. Vo chvíli, keď som veľmi potreboval starcovu pomoc, našiel som tento lístok a prečítajúc si ho druhýkrát, pochopil som hodnotu daru dôstojného otca. “Pravidlá zbožného života" boli pre mňa v podstate živým starcom.
      Prinúť sa vstávať vždy skoro ráno v určitom čase. Bez zvláštnej príčiny nespi viac ako sedem hodín. Len čo sa zobudíš, ihneď sa obráť myšlienkami k Bohu. V najväčšej úcte sa prežehnaj, mysliac na ukrižovaného Pána Ježiša Krista, ktorý zomrel na kríži pre naše spasenie.
     Bez meškania vstaň z postele. Obleč sa a neleňoš dlho v posteli. Obliekajúc sa mysli, že sa nachádzaš v prítomnosti Pána Boha a Anjela strážcu. Spomeň si na pád Adama, ktorý sa hriechom zbavil nevinnosti a pros Pána Ježiša o milosť zjednotiť sa s Ním. Potom sa rýchlo začni modliť ranné modlitby. Pokľaknúc na kolená modli sa pozorne, s úctou a v najhlbšej pokore tak, ako sa patrí pred zrakom Všemohúceho.
     Vyprosuj si uňho vieru, nádej a lásku, požehnanie do nastávajúceho dňa, a tiež silu k zhovievavému prijatiu všetkého, čo sa Jemu bude páčiť a k pretrpeniu všetkých ťažkostí, nešťastia, strachu, smútku a bolesti duše i tela a to z lásky k Ježišovi Kristovi. Prijmi pevný zámer všetko robiť pre Pána Boha, všetko prijímať z Jeho otcovskej ruky a mimoriadnu odhodlanosť robiť dobro, alebo utekať pred zlom.
Každé ráno, hoci aj štvrť hodiny, zasväť úvahe o pravdách viery, osobitne o nepochopiteľnom tajomstva Vtelenia Božieho Syna a o Jeho druhom strašnom príchode, o pekle a o raji.
     Rozmýšľaj takto: možno je tento deň posledný v tvojom živote. Všetko rob tak, ako by si chcel robiť, chystajúc sa teraz predstúpiť pred Boží súd. Ďakuj Pánu Bohu, že ťa zachoval minulej noci a za to, že si ešte živý a nezomrel si v hriechoch. Veď koľko ľudí minulej noci predstúpilo pred Boží súd! Taktiež vzdávaj vďaky Bohu, že máš ešte čas na požehnanie a milosrdenstvo a príležitosť na pokánie a na prinavrátenie neba.
Každé ráno premýšľaj o sebe, že iba v tejto chvíli začínaš a chceš byť kresťanom a minulosť bola premárnená.
     Po modlitbách a úvahách, keď ti čas dovolí, prečítaj si nejakú duchovnú knihu. Čítaj dovtedy, kým sa tvoje srdce neupokorí. Spokojne rozmýšľajúc čítaj ďalej a pozorne načúvaj tomu, čo Pán hovorí tvojmu srdcu. Potom sa zaoberaj svojimi povinnosťami a všetka tvoja práca nech je na slávu Božiu. Pamätaj, že ťa Boh vidí všade, vidí všetku tvoju činnosť, prácu, pocity, myšlienky a želania. Štedro ti odplatí za tvoje dobré skutky. Nezačínaj ani jednu prácu bez modlitby k Pánu Bohu, lebo to čo robíme alebo hovoríme bez modlitby sa neskôr ukáže zlým a škodlivým a to nás usvedčuje, ukazuje nám obraz našej nevedomosti. Sám Pán povedal: "Bezo mňa nemôžete nič urobiť".
     Uprostred svojich námah sa vždy spoliehaj na úspech, poručiac ich požehnaniu Pána. Vykonaj všetku námahu ako pokánie za tvoje hriechy v duchu poslušnosti a zmierenia. Počas práce prednes krátke modlitby, osobitne Modlitbu Ježišovu. Predstav si Ježiša, ktorý v pote tváre jedol svoj chlieb pracujúc s Jozefom. Keď si svoju prácu dobre zavŕšil, podľa želania svojho srdca, poďakuj sa Pánu Bohu. Keď neúspešne, pamätaj, že i to On dopúšťa, že čo Boh koná, všetko dobre koná. V čase obeda si predstav, že Otec nebeský ti ponúka svoju ruku, aby ťa nasýtil. Nikdy nevynechaj modlitbu pred obedom, dávaj zo svojho stola aj žobrákom. Po obede sa považuj za jedného z tých 5000 ľudí, ktorých Ježiš Kristus zázračne nasýtil. Zo srdca sa poďakuj a pros, aby ťa nezbavil nebeského pokrmu - Svojho slova a Svojho prečistého Tela a presvätej Krvi ! Keď si želáš pokojný život, tak sa celý obetuj Bohu. dovtedy nenájdeš vnútorný pokoj, pokiaľ sa neuspokojíš s jediným Bohom, milujúc jedine Jeho. Vždy a vo všetkom mysli na Pána Boha a Jeho svätú lásku k nám hriešnym. Vo všetkom sa snaž plniť Božiu vôľu a konaj iba podľa vôle jediného Boha. Pracuj a trp vždy pre Boha. Staraj sa nie o to, aby si ťa vážili a milovali ľudia tohto sveta, ale o to aby si sa páčil Pánu Bohu, a aby ťa tvoje svedomie neusvedčovalo z hriechov. Bdej starostlivo nad samým sebou, nad pocitmi, myšlienkami, popudmi srdca a vášňami. nič neber na ľahkú váhu, čo sa týka tvojho večného spasenia.
     V čase modlitby zdôrazňuj svoje prosby, aby Pán nezabudol na teba vtedy, keď ty zabudneš na Neho. Vo všetkom nech bude tvojím učiteľom Pán Ježiš Kristus, na ktorého hľadiac okom svojho umu, pýtaj sa sám seba častejšie, čo by si v tomto prípade pomyslel a urobil Ježiš Kristus. Buď tichý a pokorný, mierny, mlč a trp podľa príkladu Ježiša. On ti nedá taký kríž, ktorý by si neuniesol a On sám ti ho pomôže niesť.

     Ak si možno niekto myslí, že to je len pre mníchov, veľmi sa mýli. Každý z nás si môže zobrať niečo z týchto slov  a začať konať vo svojom živote, niečo viac pre svoju spásu.
                                                                                                 
(pokračovanie v budúcom čísle)
o. Peter Iľko
č. 20 / 2008
29.9.-12.10.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!