Dedičstvo, majetky = lakomstvo a hriech

     Slovo dedičstvo je magickým slovom. Jedným prináša radosť, druhým utrpenie. Skutočnosť, ktorá spôsobuje rozvrátenie celých rodín.
     Ktosi Ježišovi povedal: “Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo”. Ježiš odvetil: “Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo prostredníka medzi vami”?
     Ježišova odpoveď naznačuje, že aj keď mohol, nechcel byť v tej chvíli právnikom. Jeho poslaním bolo hlásať evanjelium, ktoré malo neskôr priniesť ovocie v podobe spravodlivých a láskavých medzi- ľudských vzťahov. Ježiš chce svojim učením položiť princípy alebo základy a už ľudia sami ich mali používať v praxi.
     Každý má “svoju pravdu” a každý chce, aby kňaz bol na jeho strane. Je však povinnosťou kňaza, aby predkladal svojim veriacim čistú evanjeliovú a cirkevnú náuku. Veriaci by mali vedieť, že:
- krivda je do neba volajúci hriech. Je to skutok, ktorým človek spôsobil nespra- vodlivosť, či už ide o majetok alebo česť človeka;
- kresťan si nemá privlastňovať to, čo mu nepatrí, teda nemá kradnúť. Ani z osobného vlastníctva druhých ľudí, ani zo súkromného a spoločného vlastníctva;
- nemáme robiť takú činnosť, ktorou poškodzujeme majetok druhých;
- nie je dovolené vykorisťovanie robotníkov, ktorí nedostanú takú mzdu, akú si svojou prácou zaslúžia;
- nemáme podplácať súdy, aby sme vyhrali spor;
- máme konať vždy spravodlivo, aj keď to nemusí byť ľahké;
- starší ľudia by mali spravodlivo vyriešiť otázku dedičstva a testamentu.
     Napokon myslíme na to, že raz zomrieme. Ktosi povedal, že človek sa rodí so zatvorenými päsťami, akoby mu patril svet. Zomiera však s otvorenými prázdnymi dlaňami, lebo už mu nepatrí nič. Nezabúdajme, že posledný odev, ktorý si oblečieme, už nebude potrebovať vrecká.
     Dávajme si pozor, aby sme nikdy neprekročili tú “osudovú hranicu”, keď nám bohatstvo bude brať našu ľudskosť, našu česť, našu lásku k blížnym, našu vieru. Boh nás stvoril pre lásku, spravodlivosť a čestnosť. Pre materiálne otroctvo sa človek rozhoduje sám.
Jedna múdrosť hovorí, že aj keď všetky hriechy zostarnú, lakomstvo bude vždy mladé. Dokážme, že táto múdrosť sa nás netýka.

     Pravidlá zbožného života 
(2. časť )

     Nesnaž sa získať akúkoľvek cnosť bez skrúšenosti a námahy duše. Pros Pána Boha o požehnanie plniť čo najlepšie Jeho sväté príkazy, hoci by sa ti zdali veľmi ťažké. Vždy, keď splníš Božie príkazy, očakávaj pokušenie, lebo láska ku Kristovi je skúšaná prekonávaním pokušení.
     Neostávaj ani chvíľku v nečinnosti, zotrvaj vždy v práci a v činoch, lebo ten, kto nepracuje nie je hoden mena Človek. Zjednocuj sa s Ježišom, ktorý utiahnúc sa do samoty, modlil sa k Nebeskému Otcovi.
     V čase duševných ťažkostí alebo nechutí k modlitbe a ku všetkým zbožným úkonom, nezanechávaj pobožnosti, lebo aj Pán Ježiš Kristus sa trikrát modlil, keď jeho duša bola skrúšená až na smrť. Konaj všetko v mene Pána Ježiša, a takto všetka tvoja práca bude požehnaním. Chráň sa aj najmenších hriechov, lebo ten, kto sa nechráni malých, isto upadne do veľkých a ťažkých hriechov.
     Keď chceš, aby ťa neznepokojovali zlé myšlienky, tak pokorne prijímaj poníženie duše a telesný smútok, nie iba na okamih, ale v každom čase a na každom mieste. Hocijakú myšlienku, vzďaľujúcu ťa od Pána, najmä škaredú telesnú myšlienku vyžeň zo srdca čím skôr, akoby si rýchlo zhodil iskru, ktorá ti padla na odev. Keď príde taká myšlienka, úpenlivo sa modli:" Pane, zmiluj sa, Pane pomôž mi, Pane neopúšťaj ma, zbav ma pokušenia, tak ako ty chceš". Uprostred pokušení neupadni do rozpakov. Kto dopustí boj, ten dá silu aj k víťazstvu. Neznepokojuj sa, ale dúfaj v Boha. Ak je Boh na tvojej strane, kto je proti tebe? Popros Boha, aby ťa zbavil všetkého, čo živí tvoju pýchu, hoci by to bolo pre teba veľmi nepríjemné.
     Želaj si žiť a umierať iba pre Pána Boha a celkom mu patriť. Keď zažiješ akékoľvek poníženie od ľudí, pomysli si, že je to zoslané od Boha k tvojej sláve a takýmto spôsobom budeš v ponížení bez zármutku a hanby. Keď máš čo jesť a čím sa zaodieť, buď aj ty spokojný podľa vzoru Ježiša za nás obetovaného.
     Nikdy sa nehádaj, veľmi sa neobraňuj a neospravedlňuj. Neposudzuj nadriadených, alebo blížnych, bez potreby a nutnosti. Buď úprimný a pokorný srdcom, s láskou prijímaj poučenia, dohovárania a presviedčania od iných, hoci by si bol múdrejší. Nemaj v srdci nenávisť a závisť, ale buď mierny v slovách i skutkoch. Čo nechceš, aby sa stalo tebe, to nerob druhému a čo si želáš od iných, to urob najprv ty pre nich. 
     Keď ťa niekto navštívi, pozdvihni svoje srdce k Pánu Bohu a modli sa, aby ti daroval pokorného, mierneho a pozorného ducha. Buď láskavý, skromný, opatrný, rozvážny, slepý a hluchý podľa okolností. Pomysli si, že Ježiš sa nachádza uprostred tých, s ktorými sa stretávaš a zhováraš. Nehovor nič zbytočné, pamätaj, že čas je krátky a že sa budeš musieť zodpovedať z každého zbytočne vyrieknutého slova. Rozhovoru daj určitý cieľ, snaž sa ho usmerňovať pre spásu duší. Viac počúvaj ako hovor, v mnohovravnosti sa neubrániš hriechu. Pros Pána o poznanie, kedy je čas mlčať a čas hovoriť.
     Nezaujímaj sa o novinky, zaneprázdňujú ducha. Keď niekomu prinesieš osoh svojimi slovami, viď v tom požehnanie Božie. Keď sa nachádzaš osamote, skúšaj sa, či nie si horší ako predtým, či si neupadol do hriechov, ktoré si predtým nerobil. Ak zhrešíš, hneď pros Boha o odpustenie s pokorou, zármutkom a nádejou na Jeho milosrdenstvo a ponáhľaj sa kajať pred duchovným otcom, lebo každý hriech zanechaný bez pokánia, ťa vedie do smrti. Okrem toho , ak sa nebudeš sužovať nad hriechom, ktorý si urobil, opäť do neho skoro upadneš.
     Snaž sa každému robiť dobro kedykoľvek môžeš, nemysli na to, či to ocení, alebo nie, či ti bude vďačný, alebo nie. Raduj sa nie z toho, keď niekomu urobíš dobre, ale keď bez pomstychtivosti pretrpíš urážku od druhého, zvlášť od tvojho najbližšieho.
      Keď niekto nie je poslušný, nenúť ho svojimi rečami, sám využi milosť, ktorú on stratil, lebo len miernosť ti prinesie osoh. No keď sa zlo jedného prenesie na viacerých, to netrp, hľadaj v tom nie svoj osoh, ale osoh mnohých, lebo spoločné blaho je dôležitejšie ako osobné.
     V čase večere, spomínaj na tajomnú (poslednú) večeru Ježiša Krista, pros Ho, aby ťa poctil nebeskou večerou. Skôr, než si ľahneš spať, spytuj si svoje svedomie, pros o svetlo k poznaniu svojich hriechov, rozmýšľaj o nich, pros o odpustenie, sľub nápravu, urči presne a jasne v čom konkrétne s a chceš polepšiť. Potom sa odovzdaj Bohu, ako keby si mal v túto noc predstúpiť pred Neho. Zver sa Božej Matke a Anjelovi strážcovi a svätému, ktorého meno nosíš. Predstav si, ako keby posteľ bola tvojím hrobom a prikrývka bola tvojím rubášom. Prežehnajúc sa a bozkajúc kríž, ktorý na sebe nosíš, zaspi pod ochranou Pastiera Izraela. Toto zachovávajúc nezadriemeš a nenájde ťa Pán spať, keď príde.  
                                                                                                           
(Pokračovanie nabudúce)
o. Peter Iľko
č. 21 / 2008
13.10.-26.10.2008
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!