Vianoce

     Známy americký spisovateľ Ernest Hemingway v jednej zo svojich noviel opisuje život dvoch dobrodruhov, ktorí koncom minulého storočia prišli do Kalifornie aby pri brehu rieky Sacramento dolovali zlato. Bola to veľmi namáhavá a dosť málo výnosná práca. To, čo cez deň zarobili, to večer prepili v neďalekej krčme. Krčma a rieka Sacramento boli životným priestorom týchto dvoch ľudí. A ešte špinavá opustená maštaľ, kde niekedy prespávali.
     Hemingway hovorí, že za niekoľko rokov klesli tak morálne a kultúrne, že sa z nich stali polodivosi. Prišiel však jeden Štedrý deň. Krčmu skoro zatvorili a títo dvaja už takmer zdivočení ľudia hrešením, nadávkami idú do svojej špinavej maštale. Nadávajú, že krčma je skoro zatvorená. Tu z diaľky počujú akýsi plač. Prídu bližšie a zisťujú, že v priekope pri ceste leží a plače malé dieťa. Asi dajaká krkavčia matka sa takýmto spôsobom zbavila svojho nežiadúceho dieťaťa. Pohľad na plačúce dieťa otriasol ich divokým srdcom a cit ľudskosti, ktorý už takmer úplne vyhasol, akoby sa opäť vracal. Zoberú dieťa, odnášajú ho do svojej maštale a rozhodnú sa, že mu nahradia rodičov. Starajú sa oň. Je zaujímavé, ako toto bezmocné dieťa svojim úsmevom prevychováva srdcia i celú bytosť týchto tvrdých a surových ľudí.
     Hemingway nádherne opisuje, ako sa títo dvaja mravní dekadenti rozhodli, že naučia toto dieťa modliť sa. Lenže oni už dávno modlitby zabudli. Preto si slová modlitby vymýšľajú a predriekajú ich dieťaťu. A táto vymyslená modlitba mení od základu týchto divokých a morálne úbohých ľudí.                    
     Verím, že necháme narodiť sa malému Ježišovi, aby mohol pretvoriť naše srdcia a vliať do nich pokoj, lásku a odpustenie.

     Blížime sa k Vianociam, alebo - čo je výstižnejšie - štveme sa k ním, alebo zamestnaní niečím iným ženieme sa k ním, každým krokom, svojím štýlom.
     Vhodnejšie by bolo očakávanie. Nie však len čakanie na sviatky...

    ROZHODUJÚCE JE ČAKANIE NA BOHA. (Gustáv Ebeling)

     Máme možnosť a nie je to také ťažké

     Dostojevskij, známy ruský spisovateľ, ktorý srdcom bol opravdivým kresťanom, rozpráva o mužovi, ktorý sa práve na Vianoce vracia z väzenia. Keď na Štedrý deň dostal opäť slobodu, túlal sa po meste sem a tam. Svetlá vianočných sviečok vnikali do jeho duše a premýšľal o svojom smutnom postavení, kam až klesol podliehajúc svojim náruživostiam. Videl, že nie je schopný sa radovať. Bolo mu ľúto, že ani on sám nemôže spraviť radosť druhému v tomto významnom dni. A tak pohrúžený do myšlienok prechádzal ulicami. Na okraji mesta našiel smrekovými vetvičkami olemovaný obraz Matky Božej s Ježiškom. Ako skamenelý zostal stáť a spomenul si, že ako dieťa býval na Vianoce šťastný. Zamyslel sa nad tajomstvom Svätej noci, Matky Božej a jej Dieťatka. Náhle si uvedomil aj svoju biedu. Prišla mu na myseľ jeho minulosť, terajšia úbohosť, ale i budúcnosť. Siahol do tašky a vybral z nej fľašu vodky. Pred obrazom Bohorodičky rázne vylial obsah fľaše, ktorú potom rozbil o kameň. Od tej chvíle začal nový život. Život v milosti Božej.
     My máme možnosť robiť radosť druhým. Nepremárnime túto možnosť. Ak si myslíme, že je to ťažké, je tu jednoduchý recept. Nechajme Krista narodiť sa v našich srdciach, začnime Ho brať ako skutočnosť, našu vieru ako skutočnú, nie zvykovú. Uvidíme sami, ako sa pekne dá žiť kresťanský život, ktorý napĺňa vnútro človeka pokojom, láskou, odpustením. Ten lomoz, ktorý potom nastane, ak takto urobíme, nebude nič iné ako kameň zo srdca. 

     Vinšujem všetkým, ktorí čítajú tento časopis veľa milostí od narodeného Krista, ktorý ich dáva štedro, tak ako to plynie z jeho vnútra - a všetko, len to najlepšie, v nasledujúcom roku. Aby sme ešte viac budovali mohutnú stavbu - cirkev, ktorá je pevná v spoločenstve uprostred ktorého je On - Kristus.


     Christos raždajetsja! - Slavite jeho!
o. Peter Iľko
Útek do Egypta
č. 26 / 2008
22.12.-4.1.2009
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!