Aj malé skutky, dokážu veľké veci!

     Edgar Guest, známy americký básnik na prelome storočia, rozprával o svojom susedovi Jimovi Potterovi, ktorý mal obchod blízko domu, kde básnik býval. Guest spomínal, že denne stretával tohto obchodníka, ktorý ho vždy srdečne a s úsmevom pozdravil. Ich vzťah však nepokročil za hranice tejto spoločenskej zdvorilosti.
     Potom prišla tragická noc v živote Edgara Guesta. Zomrelo jeho prvorodené dieťa. Cítil sa opustený a porazený. Boli to najťažšie dni jeho života, kedy sa cítil premožený smútkom. V tom čase niečo potreboval a zašiel do obchodu svojho suseda. Jim Potter mu rýchlo vyšiel spoza pultu. „Eddie,“ povedal, „je mi skutočne veľmi ľúto toho, čo sa stalo. Celý čas som na vás myslel. Všetko, čo môžem povedať je, že s vami cítim a ak budete čokoľvek potrebovať, môžete so mnou rátať.“
     O mnoho rokov neskôr básnik v svojej knihe spomenul tento okamih. „Pán Potter už zaiste zabudol na ten okamih, keď mi s veľkou účasťou držal ruku a vyjadroval sústrasť. Ale ja som na tento moment nezabudol - dokiaľ budem žiť, tak na to nezabudnem.“
     Hľa, malý skutok lásky. Ale básnik si ho cenil tak veľmi, že si neustále uchovával spomienku na neho.
     Žiaden skutok lásky neupadne do zabudnutia. Ľudia môžu zabudnúť, ale Boh nie. Raz, keď nastane chvíľa nášho osobného stretnutia, pripomenie nám všetky, i tie najdrobnejšie skutky lásky: Bol som chorí a navštívil si ma, bol som smutný a potešil si ma, bol som na dne a ty si ma zdvihol, potreboval som pomoc a ty si sa ponúkol...
     Skúsme aj my každý deň urobiť hoci len malý skutok, lebo sami nevieme ako môžeme tomu druhému pomôcť. Ak nám skutočne záleží na Bohu musíme prestať s našimi hádkami a spormi a pomáhať jeden druhému. Poviete si možno, že sa to ľahko hovorí, ale ťažko koná. Ale na mieste je otázka: „Skúsili sme sa už niekedy zmieriť s mojim susedom, nepriateľom, jednoducho s tými, čo sa s nimi hnevám?“ Ak to tak nie je, tak teraz je ten čas. Skúste si každý deň hovoriť: „Dnes je deň, ako stvorený na zmierenie!“ Verím, že po niekoľkých dňoch neodoláte a urobíte nápravu a pocítite to, čo ste možno nikdy necítili. Vnútorný pokoj.

     Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
(2.február)

     Sviatok Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista pripomína udalosť zo Svätého Písma, opísanú v evanjeliu od Lukáša (Lk 2, 22-39). Presvätá Bohorodička a sv. Jozef chceli splniť zákon a preto obetovali v chráme dve hrdličky. Tu sa s nimi stretol starec Simeon, ktorému bolo predpovedané, že neumrie, pokiaľ neuvidí Mesiáša. Ten chválil Boha známym chválospevom.
     Sviatok sa začína sláviť v Jeruzaleme až v druhej polovici 4. storočia. Postupne sa z Jeruzalema rozširoval na celý Východ. Traduje sa, že pápež Sergius na konci 7. storočia zaviedol zvyk posväcovania sviečok. Táto prax už ale existovala v Alexandrii, kde už sv. Cyril Alexandrijský v roku 444 spomína obyčaj prinášať v tento deň sviečky do chrámu.

     Nedeľa mýtnika a farizeja

     Svoje pomenovanie dostala táto nedeľa podľa state Evanjelia, ktoré sa číta na sv. liturgii a je centrálnou myšlienkou tejto nedele (Lk 18, 10 - 14). Na tomto Ježišovom podobenstve Cirkev poukazuje na dva typy ľudí, na dva postoje, ktoré je možné pred Bohom zaujať. Buď človek prijme mýtnikovu pokoru, a bijúc sa do pŕs bude volať: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu!" alebo uprednostní správanie farizeja. K tej prvej voľbe pobádajú veriaceho človeka aj liturgické texty tejto nedele. Napríklad v kondáku sa spieva: "Chráňme sa pyšných rečí farizeja. Od mýtnika sa naučme pokore. Pokorným hlasom kajúcne volajme: - Spasiteľ sveta, očisť svojich služobníkov-."
     Prvou liturgickou zvláštnosťou predpôstneho obdobia ,okrem týchto textov, je aj to, že sa na utierni po čítaní sv. Evanjelia a 50-tého žalmu spievajú kajúce tropáre. (Dvere pokánia otvor mi Darca života, lebo môj duch hneď zrána sa obracia k Tvojmu sv. chrámu.... Na cestu spasenia uveď ma Bohorodička, lebo hriechmi som si poškvrnil dušu a v nedbalosti o spásu prežil celý svoj život... Mysliac na množstvo zla, ktoré som vykonal, bojím sa, ja ničomný, strašného súdneho dňa, ale dúfam v milosť tvojho zľutovania a ako Dávid volám k tebe: - Zmiluj sa Bože nado mnou, pre svoje veľké milosrdenstvo).
     Príprava na veľkopôstne obdobie teda začína hľadaním a modlitbou o pokoru, ktorá je začiatkom ozajstného pokánia.
č. 3 / 2009
2.2.-15.2.2009
o. ThDr. Miroslav Iľko PhD.
Stretnutie Pána
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!