Veľký pôst - cesta spásy

     Francúzskemu cisárovi Napoleonovi I. sa narodil syn a hľadal pre neho vhodnú vychovávateľku. V tom čase usporiadal veľkú hostinu. Hoci bol piatok, priniesli na stôl veľké množstvo mäsitých jedál. Hostia nebrali ohľad na cirkevné prikázanie o pôste a jedli všetko bez akéhokoľvek obmedzenia. Iba jediná mladá pani, ktorá sedela blízko Napoleona, jedla veľmi málo a úplne sa mäsu vyhla. Všetci hostia si mysleli, že cisár sa na ňu nahnevá za také verejné pripomenutie nezachovávania prikázania Cirkvi o pôste na svojom dvore. Ale stalo sa niečo úplne iné. Cisár práve túto pani poprosil, aby sa stala vychovávateľkou jeho malého syna. Uvedomil si totiž, že len ona jediná zo všetkých hostí má naozaj silný charakter. Nehanbí sa za svoju vieru a za jej prikázania, zatiaľ čo iní kresťania boli k cirkevným zákonom ľahostajní.
     Drahí bratia a sestry, vstupujeme do pôstnej doby, ktorá znamená začiatok útrap Ježiša Krista, ale aj vyvrcholenie našej spásy. Prichádzajú pôstne dni, kedy zdržanlivosť od mäsa nie je len v piatok, ale aj v stredu. Má to hlbší rozmer pre naše duchovné napredovanie. Nie je to len čas, kedy máme uvažovať nad ukrižovaným Kristom, ale aj nad tým, ako by sme my mohli svoje hriechy dať Jemu, aby ich mohol vyniesť na Golgotu.
     Prichádzajú dni, keď budeme dlhšie v chráme, ale ak nám záleží na našej spáse, tak nemôžeme pozerať na čas, ale na to, aby sme ukázali Bohu našu lásku, našu ochotu, jednoducho to, že náš život patrí Jemu.
     Skúsme si dať predsavzatie. Aké predsavzatie, to je len a len na nás. Ale najlepšie by bolo také, ktoré vidíme, že robí najväčší problém a skúsme ho odovzdať v modlitbách Bohu, aby nám pomohol zbaviť sa našich nerestí a hriechov. V prvom rade je potrebné veriť, že Boh je silný a je ochotný stále nám pomôcť pri riešení našich problémov. „Zlož svoju starosť na Pána a On sa už postará“ spieva sa v jednej mládežníckej piesni. Verme mu, veď tieto dni nám ukazujú, ako Boh miluje ľudí. Ako Bohu záleží na nás, na našej spáse.
     My svojim životom môžeme ukázať Bohu, že nie je zbytočný kríž, že nebolo zbytočné bičovanie, tŕnimkorunovanie, opľuvanie....., lebo tým všetkým Boh ukázal svoju lásku človeku. Je len na nás, ako sa teraz k tomu postavíme my. Či nám záleží na Bohu a budeme sa snažiť ukázať mu svoju lásku, alebo to necháme tak. Veď ešte mám čas a príde aj ďalší pôst. Už len jedna otázka: „Kto povedal, že sa dožijeme ďalšieho pôstu?“ Možno práve teraz je ten čas „Kairos“ - čas spásy.
     Záverom slová, v blahej pamäti sv. otca Jána Pavla II: „Trojica slov: pôst, almužna a modlitba v spojení s ostatnými každodennými formami pokánia, ktoré si vyžaduje život alebo ktoré sme si zvolili dobrovoľne, vyjadruje nielen určité činnosti: akt pokánia, skutky milosrdenstva a úkon zbožnosti, ale dokazuje aj previazanosť nášho života s Bohom v samotnom spôsobe existencie veriaceho človeka.“ (Ján Pavol II., Exhortácia k pokániu).

     Predsavzatie do pôstu - DISCIPLÍNA a OCHOTA

     Kňaza jedna žena prosila o radu ako skvalitniť život modlitby. Kňaz jej namiesto teoretickej rady povedal skúsenosť z vlastného života:
     „Dva roky po vysviacke som si so zahanbením uvedomil, že moja osobná modlitba stráca na intenzite. Bolo toľko vecí, ktoré bolo potrebné urobiť... a tak modlitba sa dostala kdesi na koniec zoznamu mojich povinností a niekedy na ňu nezostal žiaden čas. Bol som tak sústredený na veci súvisiace so životom farnosti, že som zanedbal základnú potrebu pre svoj osobný duchovný rast. Vždy, keď som si to uvedomil, urobil som si predsavzatie, že si na modlitbu nájdem čas. Ale len málokedy sa mi to podarilo dodržať. V jednom okamihu som však urobil rázne rozhodnutie a to viedlo k skvalitneniu môjho života modlitby. Ak odo mňa chcete jednoduchý návod, tak spočíva v jednom slove: Disciplína!
- Bola to disciplína, ktorá ma prinútila k pravidelnej modlitbe v stanovený čas.
- Bola to disciplína, ktorá mi pomohla odmietnuť tie nepodstatné veci, ktoré mi chceli vziať čas na modlitbu.
- Bola to disciplína, ktorá ma ráno vyhnala o niečo skôr z postele kvôli modlitbe.
- Bola to disciplína, ktorá ma počas práce upozornila, že je potrebné urobiť si prestávku na modlitbu.
- Bola to disciplína, ktorá ma priviedla ku skvalitneniu osobnej modlitby a tak ma otvorila pre dary Božej milosti.
     Duchovný život nie je tak otázkou nálady alebo túžby, ako otázkou disciplíny.“
o. Peter Iľko
č. 4 / 2009
16.2.-1.3.2009
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!