Čo pre mňa znamená Pascha - Veľká noc ?

     Žurnalistka Brigita Brandl rozpráva:
     Jedného slnečného aprílového dňa, vyzbrojená perami a poznámkovým blokom, vybrala som sa na pešiu zónu nášho mesta. Tam sa spytovala najrôznejších ľudí, čo znamená pre nich Veľká noc. „Niekoľko voľných dní, nákupy, stres, veľké upratovanie, cestovanie na dovolenku, atď.“ Všetky tieto odpovede ma neuspokojovali. Chcela som sa vypytovania už vzdať, keď som zbadala malé dievčatko s plavými vlasmi, ktoré práve vychádzalo z kvetinárstva s niekoľkými kvietkami v ruke. Vyzeralo milé a tak som sa k nemu priblížila.
     „Mohla by si mi povedať, čo znamená pre teba Veľká noc?“ spýtala som sa priateľsky.
     Dievčatko chvíľu uvažovalo a potom povedalo: „Veľká noc, to znamená pre mňa toľko, ako nový život. Ježiš Kristus zomrel za nás na kríži a na Veľkú noc vstal zmŕtvych. Tým nám povedal, že aj my raz vstaneme zmŕtvych a budeme mať nový život. Na Veľkú noc máme myslieť na to, že smrťou sa všetko neskončí.“
     Bola som zarazená týmito slovami dievčatka, ktoré mohlo mať asi 9 rokov „Povedala ti to snáď tvoja mamička?“
     Maličká prikývla: „Áno, to mi ona povedala krátko predtým, ako zomrela v minulom roku, práve na Veľkú noc.“
     Modré očká dievčatka zvlhli a zaleskli sa slzami, a tiež ja som mala čo robiť, aby som sa zdržala veľkého dojatia. „Teraz idem práve zaniesť mamičke na hrob kvietky,“ povedala a dodala: „Ona je stále v mojej blízkosti, to viem! Lebo ona žije ďalej, aj keď zamrela. A mala rada práve tieto veľkonočné kvietky.“ A pohladila svojimi malými prstami žlté kvietky. Vtlačila som jej peniaz do ruky a povedala som jej: „Prosím ťa, zanes svojej mamičke aj odo mňa kytičku takýchto kvietkov!“
     Ešte dlho som premýšľala o slovách tohto dievčatka. Malé dieťa pochopilo zmysel veľkonočných sviatkov.    A my ?

     Vzkriesenie v nás

     Dnes oslavujeme slávne Kristovo vzkriesenie. Mnoho ľudí súčasnej doby má problém s pochopením tejto udalosti. Chceli by vedieť, čo sa skutočne stalo.  Ako sa vzkriesenie vlastne odohralo? Bol hrob skutočne prázdny? Sú to zaujímavé otázky, ktoré vychádzajú z mysle človeka, ktorý stojí zoči-voči tak veľkému tajomstvu, ako je vzkriesenie. Ale skutočne dôležitou otázkou nie je ako sa uskutočnilo Kristovo vzkriesenie pred dvetisíc rokmi v Jeruzaleme, ale ako ja prežívam vzkriesenie tu a teraz. Ako hovorí sv. apoštol Pavol v liste Filipanom (3, 10), je dôležité poznať Krista  a zakúsiť moc jeho zmŕtvychvstania v našich životoch. Prečo by sme mali dnes oslavovať vzkriesenie, ak Kristus nevstal z mŕtvych v našich životoch? Prečo by sme sa dnes mali radovať z Kristovho vzkriesenia, ak ho s ním nezdieľame?
     Krstom Kristus prichádza žiť v nás, prebýva v nás. Hriechom je Kristus ukrižovaný a pochovaný v našich dušiach ako v hrobe. Ale obnovou našich krstných sľubov, odmietnutím hriechu a opätovným nasmerovaním k Bohu, Kristus vstáva z mŕtvych v našich dušiach. Vtedy sa odohráva to vnútorné vzkriesenie, ktoré nie je viazané na dátum v kalendári.
     Ako môžeme spoznať, že náš Spasiteľ je „živý“ a pôsobí v našich dušiach? Spoznáme to podľa týchto skutočností:
     Ježiš Kristus sa stáva osobou číslo 1 v našom živote. Nikdy nezaujíma druhé miesto. Nech by náš vzťah k nejakému človeku bol veľmi silný, ešte silnejší má byť vzťah k nášmu Pánovi.
     Začíname milovať okamihy, kedy sme v jeho prítomnosti. Dokážeme si na neho urobiť čas i v tých najrušnejších dňoch. Stáva sa pre nás Učiteľom a Radcom vo všetkých sférach nášho života. Dokážeme nasledovať jeho vôľu i keď mnohokrát ideme „hlavou proti múru“. Nepociťujeme už viac obavy, neťažkáme si na „kríž“, prestávame pozerať na smrť so strachom. Všetky ťažkosti prijímame ako udalosti Veľkého týždňa, za ktorými sa už črtá veľkonočná radosť. Vzkriesenie nášho Spasiteľa nás ubezpečuje, že pravde bude patriť konečné víťazstvo. Svet môže ukrižovať pravdu a pochovať ju do hrobu, ale na „tretí deň vstane z mŕtvych“.
     Takto nás žijúci Kristus v našich dušiach napĺňa radosťou a nádejou i napriek ranám tohto sveta. Dáva nám pokoj, ktorý nám svet ani nikto iný dať nemôže
     Skúsme sa podrobnejšie pozrieť, ako sa nás dotýka toto Kristovo víťazstvo.
     Ak v srdci skutočne oslavujeme vzkriesenie, tak potom slávnostne vyznávame vieru, že Boh je Pánom života a smrti. Vyznávame, že chce život, ktorý stvoril, povzniesť k večnému životu.
     Ak v srdci skutočne oslavujeme vzkriesenie, tak vyznávame, že Kristus tretieho dňa vstal z mŕtvych, zjavil sa mnohým ľuďom a žije novým životom.
     Ak v srdci skutočne oslavujeme vzkriesenie, v sile Svätého Ducha vyznávame, že Ježiš, ktorý bol ukrižovaný, bol Svätým Duchom vzkriesený, tým istým Duchom je medzi nami prítomný a tým istým Duchom my Kristovi a v Krista veríme.
     Ak v srdci skutočne oslavujeme vzkriesenie, tak sa snažíme o trvalý vzťah k Ježišovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Je to vzťah viery, nádeje a lásky.
     Ak v srdci skutočne oslavujeme vzkriesenie, potom sa vo svetle viery, v sile nádeje a v úprimnej láske premieňame podľa Ježišových slov a tak sa pripravujeme na vlastné vzkriesenie.
     Kristovo víťazstvo nám dáva nádej na dôstojný život Božích detí, ak v srdci skutočne oslavujeme vzkriesenie. Veľká noc sa dá totiž osláviť aj inak. Môže byť šťastná, môže byť veselá, môže byť plná hojnosti, ale pritom vôbec nemusíme pripustiť, aby sa nás Kristovo víťazstvo nejako dotklo. V tom prípade sa môže stať, že navonok síce budeme oslavovať vzkriesenie, ale ďalej budeme žiť život nedôstojný Božích detí.
     Šofér nákladného auta vozil drevo z lesa na železničnú stanicu. Bola poriadna zima. Bol úplne premrznutý a tak sa zastavil v krčme na horúci čaj. Bol to dobrý človek, kresťan. Každú nedeľu chodil do chrámu a keď mohol, tak aj vo všedný deň. Jeden z chlapov, ktorí vtedy sedeli v krčme mu povedal: „Mal by si ten kostol nechať a chodiť radšej častejšie tu medzi nás.“ Ten šofér mu na to povedal: „Ľahni si, umri a oži a ja už nebudem chodiť do chrámu, ale medzi vás.“
     Táto epizódka nám odhaľuje, kto ako oslavuje vzkriesenie. Ten šofér i tí chlapi boli kresťania. Spoločne oslavovali vzkriesenie v chráme. Ale je zreteľné, kto ako prijal ponuku na dôstojný život Božieho dieťaťa, ktorú dáva Kristovo víťazstvo.

                                  Xristo`s voskre`se!  Christos voskrese!
o. Peter Iľko
č. 7 / 2009
30.3.-13.4.2009
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!