Vzkriesenie


     Taliansky režisér Zefirelli nakrútil o Ježišovi veľkofilm pod názvom Ježiš z Nazareta. V jeruzalemskej veľrade necháva vystupovať jedného jej mladšieho človeka, ktorý má za úlohu bedlivo pozorovať Ježišovu činnosť. Neskôr nadväzuje kontakty s Judášom a podieľa sa aj na jeho odsúdení. Keď vo veľkonočné ráno príde úradné konštatovanie, čo sa vlastne v hrobe odohralo, sám badá poslednú stopu po Ježišovi, prázdne plachty. Uvažuje nad všetkým, dumá, a vtedy pristúpi k nemu jeden z vojakov s poznámkou: „Načo to všetko? Teraz vlastne všetko skončilo.“ Židovský učenec nato však povie: „Nie! Teraz iba všetko začína.“
     Bola to odpoveď hodná muža, ktorý čosi vedel a na základe toho predvídal, čo sa asi stane. A nemýlil sa.
     Pre mnohých Kristova smrť znamenala koniec všetkému. Ale práve veľkonočné ráno jasne dokázalo, že tam, kde končí rozum človeka, jeho logika, jeho predpoklady a úsudky, tam na Boží zásah začína všetko. Potupa sa mení na slávu a smrť sa stáva začiatkom nového života.

     Vzkriesenie u veriaceho človeka:
Pani Arsenjevna rozpráva o svojom zážitku z doby, keď sa ocitla vo väzení tajnej polície v Moskve.
     Raz večer mi šepkala moja spoluväzenkyňa v cele: „Viete, čo je zajtra? Zajtra je Veľká noc.“
„Už Veľká noc?“ povzdychla som si. „Veľká noc prináša radosť celému ľudstvu. Iba my sme z tejto radosti vylúčené.“ Beznádejne som sa prechádzala po cele. Skľučujúce ticho zrazu prerušil hlasný výkrik: „Christos voskrese!“
     „Kto sa opovážil zvolať veľkonočný pozdrav?“ kričali dozorcovia.
     Pozrela som sa na svoju družku. Jej oči žiarili na bledej tvári. Z každej cely sa začala ozývať odpoveď: „Voistinu voskrese!“ Strážcovia boli bezradní. Vrhli sa na mladé dievča a odvliekli ju so sebou. Po štyroch dňoch sa vrátila do cely. Tvár mala zúboženú a vychudnutú. Veľkú noc musela stráviť v zime a o hlade.
     „Predsa sa mi podarilo oznámiť veľkonočné posolstvo. Všetko ostatné nie je dôležité,“ povedala s lesknúcimi očami.

     Sila vzkriesenia

     Sme pozvaní na oslavu Víťazstva, a po sviatočnej eucharistickej hostine budeme stolovať doma, budeme požívať posvätené jedlá - posvätenú paschu.
     Ale celkom ináč sa začala táto nedeľa pre Kristových apoštolov a priateľov, veď bolo po jeho smrti. Uzavreli sa v dome, tam kde naposledy večerali s Pánom, kde bol s nimi ešte živý. Vonku nevyšli, ani sa im nechcelo. Tam zabili ich Pána, Priateľa, Učiteľa. Nechcelo sa im ani žiť. Mysleli, že je po všetkom.
     A tu prišlo prekvapenie. Mária z Magdaly hlási jedným dychom: Videla som Pána... Bola som pri jeho hrobe, kameň je odvalený, hrob prázdny. Stál pri mne a oslovil ma: Mária! Ukrižovaný žije!
     Apoštoli sa zľakli. Mysleli, že je to nové prenasledovanie. Ale Ján uveril. Srdcom pochopil veľkú pravdu. Nakoniec všetci apoštoli uverili. Túto správu šírili medzi ľuďmi, tí zasa ďalším a tak správa sa dostala až k nám: Kristus žije! Kristovo vzkriesenie oslovuje človeka, zasahuje ho z inej sféry, zo sveta Božieho, pretože sa tu stalo niečo, čo nemohlo byť vymyslené. Vzkriesenie ukazuje cestu zo slepých uličiek a bludných ciest človeka. Odlúčenie od Boha vzdiaľuje nás od tvorivej obnovujúcej sily a vrhá nás ku vlastnej malodušnosti a preto vo svetle Kristovho vzkriesenia musíme zmeniť svoje konanie i správanie. Obyčajne človek má tú vlastnosť, že napodobňuje druhých. Znie to asi takto: Ty so mnou nehovoríš, nebudem ani ja s tebou. Nepozdravíš ma, nepozdravím ani ja teba. Ako ty mne, tak ja tebe. Takto sa človek nechá zavrieť do klietky napodobňovania. Tu nie je pokrok ani polepšenie!
     Boh sa nedá zavrieť do takej klietky. Na odklon človeka nereaguje odvratom od človeka. Cez všetko pristupuje k človeku on prvý! Povzbudzuje človeka: Ty síce so mnou nerozprávaš, nemodlíš sa, ale ja budem s tebou hovoriť. Ty už ma nezdravíš, ale ja ti pozdrav nikdy neodmietnem... Tu vzniká niečo nové. Izolácia - uzavretosť je prelomená. A tak Vzkriesený ukazuje a kladie do našich rúk prostriedok ako prekonať rozdelenosť medzi ľuďmi vo svete i v cirkvi.
     Pre človeka, ktorý prijal silu Vzkrieseného už neplatí zásada: ako ty mne, tak ja tebe, ale ako Boh mne, tak i ja tebe. Boh mi odpustil i ja ti odpúšťam. Človek každej doby stojí pred rozhodovaním: bez Boha, alebo s ním. Ani my nie sme toho ušetrení. Už svojou cestou do chrámu ukazujeme svoje rozhodnutie pre Boha, ale musíme dotiahnuť to ďalej do vnútra, do duše, do svedomia. Boh nechce človeka nechať jeho osudu, ale stále nás posilňuje, povzbudzuje a posväcuje.
     Preto zanechajme svoje uzavretie a otvorme naše srdcia Vzkriesenému, veď: „Je vzkriesenia deň! Všetci radostne jasajme, druh druha objímajme, bratmi sa nazývajme. Pre Vzkriesenie odpusťme nepriateľom, a takto zaspievajme: Kristus slávne vstal z mŕtvych...“ (Z utierne).
     Sila Zmŕtvychvstalého nech prežiari váš život a radosť Vzkrieseného nech žiari z vašich skutkov. Kristov pokoj nech je vašou odmenou a Božia Matka nech vás chráni a potešuje.

     „Fyzika“ - vzkriesenia

    
Raz sa opýtali I. Newtona, či je možné, aby sa prach znova stal telom. Veľký učenec na odpoveď vzal hrsť železných pilín a zmiešal ich s pieskom. Potom sa obrátil na pýtajúceho sa: „Mohli by ste povyberať tie piliny z piesku a položiť ich vedľa seba?“
     Ten pán odoprel. Vtedy vzal Newton magnet, priblížil sa k zmesi a piliny sa pripli na jeho povrch. Učenec potom povedal: „Ak Boh dal takú silu magnetu, nemôže potom zobrať i trochu prachu tiel ľudí a znova ho oživiť?“
o. Peter Iľko
č. 8 / 2009
13.4.-26.4.2009
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!