Kňaz


     Je málo kníh a filmov, ktoré by pravdivo rozprávali o ťažkostiach súčasných kňazov. Možno ste videli jeden z takýchto filmov - Omša sa skončila, réžia Nanni Moretti (1985) - ktorý hovorí o tridsať ročnom Don Giuliaovi,  ktorého biskup posiela na faru do mesta, ktorá sa mu zdá ako hromada problémov, ako jeho rodina. Vytráca sa duchovný život tak vo farnosti, ako i v jeho vlastnej rodine. Tento mladý kňaz musí stále bojovať. Často sa cíti sám proti presile, unavený, nepochopený, odkázaný na seba. Vo vlastnej rodine musí bojovať so sestrou, ktorá chce ísť na potrat, otec si nachádza inú enu, atď. Situácia je priam zúfalá. Dej filmu hovorí, že svet je už iný, ako býval. Guilio však ostáva verný Bohu, svojmu kňazstvu a buduje si pevnú vieru a vôľu. Film ukáže, že má svoje čisté ideály, ktorým ostáva verný, hoci svet, okolie ho nechápe. Je ako „klaun a blázon“ z milosti Božej v brutálnom, tvrdom a egoistickom svete.
Príklad svedectva laika o kňazovi. Do jednej indiánskej rezervácie, kde kňaz len zriedkavo sa dostal k veriacim, prišiel štátny zamestnanec a chcel rozdať košele a tabak. Prišiel k starému mužovi, ktorý bol katolíkom a posmešne mu vraví:
     „Kde máš svojho farára? Zdá sa, že nemá záujem o teba a nenosí ti žiadne dary ako ja?!“
     Starý muž na to odvetil: „Môžeš nahliadnuť do mojej duše?“
     „Nemôžem,“ odvetil zriadenec.
     „Nuž,“ pokračoval ten starý Indián, „keby si mohol, uvidel by si ten nádherná biely šat, ktorý mi dal Boh, keď ma kňaz pokrstil. A kedykoľvek príde, vždy mi ho operie v Ježišovej krvi. A keď mi dáva prijímanie, kladie Ježiša do môjho srdca. Tvoj tabak sa rýchlo premení na dym a košele sa obnosia, avšak dary, ktoré prináša kňaz, mi ostávajú a vezmú ma do neba.“

     Kňazstvo - nezmazateľný znak

    
Sviatosť kňazstva pripodobňuje vysväteného ku Kristovi  pomocou zvláštnej milosti Svätého ducha, aby sa stal  Kristovým nástrojom pre jeho Cirkev. Vysviackou sa človek  stáva schopným konať ako predstaviteľ Krista - Hlavy Cirkvi  v jeho trojitom poslaní: kňaza, proroka a kráľa. Podobne ako pri krste a pri birmovaní sa táto účasť na  Kristovom poslaní udeľuje raz a navždy. Sviatosť kňazstva  vytvára tiež nezničiteľný duchovný charakter, nemôže sa  opakovať, ani udeľovať iba dočasne. "Svoju posvätnú povinnosť plnia však predovšetkým  eucharistickým kultom v zhromaždení (synaxis), kde zastupujú  samého Krista, ohlasujú jeho tajomstvo, spájajú modlitby  veriacich s obetou ich Hlavy a obetou svätej omše  sprítomňujú a prinášajú až do príchodu Pánovho jedinú obetu  Nového zákona, to jest obetu Krista, ktorý raz navždy priniesol seba samého Otcovi ako bezúhonnú žertvu49". Z tejto jedinej obety čerpá silu celé ich kňazské  poslanie

     O kňazoch sa mnohokrát hovorí aj takto:

     Keď farár dlho káže - myslí mu to už asi pomaly; keď káže krátko - tak to zrejme odflinkáva...  Keď hovorí hlasnejšie - tak kričí na   nás; keď ticho - šomre si pod nos... Keď má auto - je sveták; keď auto nemá - nekráča s dobou. Keď chodí na návštevy - tak nie je nikdy doma; keď je doma - tak ten ani farníkov nepozná... Keď pýta milodary - to je lakomec; keď nič nepýta - tak ten človek o nič nedbá... Keď spovedá dlho - zdržuje nás; keď krátko - ktovie, či aj počúva naše hriechy. Keď začína liturgiu presne - ani len hodinky nemá poriadne; keď sa minútu omešká - nuž, len nás darmo zdržuje... Keď opravuje kostol - tak zbytočne utráca peniaze, keď neopravuje - tak je lajdák. Keď je vysoký - načo je taký dlháň; keď malý - tak to sme teda ale dostali valibuka. Keď je mladý - tak nemá nijaké skúsenosti; keď je starý - hodí sa už iba do penzie.
     Ale keď umrie, nieto toho, kto by ho nahradil...
     Svätý farár arský hovorí: "Kňaz pokračuje v diele  vykúpenia na zemi...Keby sme správne chápali kňaza na  zemi, umreli by sme nie od strachu, ale z lásky...
     Kňazstvo, to je láska Ježišovho srdca..."
o. Peter Iľko
č. 14 / 2009
6.7.-19.7.2009
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!