Svätosť

    Duchovný spisovateľ Willi Hoffsümmer v knihe Kurzgeschichte opisuje, ako šiel malý žiak Martin po boku svojej matky okolo veľkej katedrály. Pozoroval nebotyčnú výšku chrámu a povedal matke: "Tie veličizné okná veru nie sú pekné. Sú šedé, tmavé a samý prach."
     Matka ho vzala za ruku a povedala: "Poďme dnu a podívajme sa na ne zvnútra." A videli, že okná sú zvnútra jasné a žiaria nádhernými farbami. Martin nemohol odtrhnúť oči z okien. Najkrajšie bolo okno nad oltárom. Slnečné svetlo práve žiarilo cez vzneše- nú postavu muža na bielom koni. Matka povedala Martinovi: "Je to svätý. Je to svätec. Má meno ako ty. Je to svätý Martin. Podáva svoj plášť ako dar chudobnému človekovi." A malý Martin bol dojatý a šťastný.
     O niekoľko dní na vyučovaní náboženstva v škole pýtal sa kňaz detí: "Kto z vás by mi vedel povedať, čo znamená svätý?"
     V triede nastalo veľké ticho. Kňaz sa ešte raz spýtal: "Kto z vás by mi vedel povedať, čo znamená svätý?"
     A vtedy vstal Martin a povedal: "Ja to viem. Ja som to videl. Svätý, to je človek, cez ktorého svieti slnko."
     A kňaz dodal: "Áno, dobre si povedal, svätý je človek, cez ktorého svieti Božie slnko, Božie svetlo, Božia dobrota, Božia láska, Božia krása. A táto Božia krása žiari z takého človeka, ktorý usmerňuje svoj život podľa Ježišovej náuky, podľa Ježišovho príkladu a s Ježišovou pomocou. A Ježiš vlastne preto prišiel na svet, aby sme sa všetci mohli stať svätými, čiže bohumilými."
     Na mieste už je len otázka: "Čo svieti cezo mňa?"

     Zbožštenie - cieľ nášho života

     Niekedy máme o spáse, ktorú nám Boh chce dať, pomýlený obraz, akoby šlo len o nejaký právny akt odpustenia našej dlžoby voči Bohu, ktorú sme si vyrobili svojím správaním. Spása ale znamená obnovu a premenu tvorstva, nielen odpustenie našich hriechov, ale aj nápravu súčasného stavu, ktorý je dôsledkom hriechu.
     Mohli by sme si to priblížiť na nasledovnom obraze. Malý chlapec sa hrá vonku. Pri naháňačke nešťastne spadne, zašpiní sa, roztrhá nové nohavice a navyše si aj poraní koleno. Prichádza domov špinavý, s roztrhanými nohavicami a krvavým kolenom a prosí mamu o odpustenie.
     1) Mama ho prijme, odpustí mu a nijako ho nepotresce. A potom, čo mu povie "Odpúšťam Ti," ide ďalej variť obed, celá kauza sa tým skončila.
     2) Mama ho prijme, odpustí mu, nijako ho nepotresce, ale objíme ho, rýchlo vezme, umyje a ošetrí poranené koleno, dá mu čisté tričko a nové nohavice, hladí ho a zotrváva pri ňom, kým sa nedostane zo šoku.
     Pravý obraz obnovy, ktorú v nás chce vykonať Svätý Duch, nám dáva druhý scenár. Boh neostáva len pri odpustení trestu a prijatí, ale uzdravuje nás, premieňa a dáva nám novú dôstojnosť. Spása teda znamená naše zacelenie, premenu, zbožštenie; byť spasený znamená mať účasť na živote presvätej Trojice.
     Náuka o zbožštení človeka existuje v cirkvi od prvých storočí. Jej základy môžeme vidieť už v Biblii, v nasledovných úryvkoch. Zo starozákonných textov je najvýraznejší žalm 81, 6-7, ktorý Ježiš cituje farizejom (Jn 10, 34-36): "I povedal som: Ste bohmi, všetci ste synmi Najvyššieho. Ale aj vy, ako každý človek, umriete, padnete ako každý velikáš." Slovo boh sa v gréckom preklade Starého zákona viac ráz používa aj na označenie napríklad izraelských sudcov. Z Nového zákona vyniká veta z Druhého Petrovho listu: "Tým nám daroval (Ježiš Kristus) vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, …" (2 Pt 1, 4) Okrem nej sa o účasti na Kristovi a jeho svätosti a na Svätom Duchu hovorí aj inde (Hebr 3, 14 ; 6, 4; 12, 10).
      U cirkevných otcov by sme našli veľa textov a traktátov o zbožštení, a to najmä medzi gréckymi otcami. Veľmi známy je výrok svätého Ireneja Lyonského (asi 135-202), ktorý pochádzal zo Smyrny: "Boh sa stal synom človeka, aby sa človek stal synom Boha." A svätý Atanáz Alexandrijský (295-373) hovorí: "Udelením Svätého Ducha dostávame účasť na Božej prirodzenosti… Preto tí, v ktorých prebýva Duch, sú zbožštení." A inde: "Lebo on sa stal človekom, aby sme sa my stali bohmi."
     Mohli by sme citovať aj mnoho ďalších východných otcov a teológov až do súčasnosti (nižšie ešte zopár citátov uvedieme). Náuka o zbožštení je známa aj v latinskej cirkvi, čo dosvedčuje napríklad tento text sv. Tomáša Akvinského (1226-1274): "Keďže jednorodený Boží Syn chcel, aby sme mali účasť na jeho božstve, prijal našu prirodzenosť, stal sa človekom, aby ľudí urobil bohmi."
     V našich bohoslužobných textoch sa neraz hovorí o zbožštení (obožéniji, bohotvoréniji). Žiaľ, staršie slovenské preklady sú často veľmi nepresné a akosi sa tomuto slovu vyhýbali (možno z obavy pred mylným chápaním). Akiste aj preto je učenie o zbožštení človeka u nás málo známe. Z celej plejády textov uvediem aspoň zopár:
     "Svätý Duch je svetlo a život… očisťuje od hriechov, Boh a zbožšťujúci, Oheň z Ohňa pochádzajúci…" (Stichira na utierni sviatku Zostúpenia Svätého Ducha).
     "Darujúc nám veľké milosti, Presvätý Duch, zišiel na apoštolov ako božský, ako dobrý, ako všetko naplňujúci, ako zbožšťujúci, ako posväcujúci, ako všetko tvoriaci, vládnuci a zvrchovaný." (Kánon na povečerí Zostúpenia Svätého Ducha).
     "Príď k nám, Svätý Duchu, urobiac nás účastníkmi tvojej svätosti, bezvečerného svetla, božského života i najvoňavejšieho rozdávania, veď ty si rieka božstva, od Otca skrze Syna pochádzajúci." (Kánon na povečerí Zostúpenia Svätého Ducha).
     "Kristus, náš pravý Boh, ktorý sa ponížil z Otcovho božského lona, zostúpil z neba na zem, prijal celú našu prirodzenosť a zbožštil ju, potom znova vystúpil na nebesia a zasadol po pravici Boha Otca; zoslal božského, svätého a spolupodstat-ného, spolumocného, spoluslávneho a spoluvečného Ducha na svojich svätých apoštolov a učeníkov a skrze neho ich osvietil a skrze nich (apoštolov) celý svet, na príhovor…" (Zostúpenie Svätého Ducha, prepustenie na večierni v nedeľu večer).
     "Neprestaň nás, ktorí ťa milujeme, naprávať a dvíhať k nebesiam, ty, ktorý si sa z nevýslovnej lásky k človeku stal človekom v lone Panny a zbožštil si človeka, ty, ktorý sedíš na prestole slávy s Otcom." (Kánon nedeľnej polnočnice 2. hlasu).
     "Porodila si Slovo, rovnakočinné ako Otec, ktoré zbožštilo ľudskú prirodzenosť, toho pros... " (Kánon Bohorodičke 3. hlasu vo štvrtok na povečer).                  
www.grkat.nfo.sk                                                                  
pokračovanie v budúcom čísle
o. Peter Iľko
č. 21 / 2009
12.10.-25.10.2009
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!