Legenda o sv. Krištofovi

     Legenda o svätom Krištofovi rozpráva: Jeden silák prehlásil, že bude slúžiť len najsilnejšiemu a najmocnejšiemu pánovi. Raz videl, ako sto mužov na povel četníka prevádzalo rôzne obraty a cviky. Budem slúžiť četníkovi, pomyslel si silák.  Netrvalo to dlho a do vojenského tábora prišiel plukovník a sluha videl, ako četník pred ním stojí v pozore a prijíma jeho rozkazy. Tak prešiel do služby k plukovníkovi. Dlho tam nebol, pretože cisár rozkázal plukovníkovi ísť do boja. Oferus, tak sa silák menoval, šiel teda slúžiť cisárovi. Nalieval mu pri hostine víno, ale raz v noci cisár zbledol, čaša mu vypadla z rúk a on sa sotil mŕtvy na zem. Oferus spoznal, že smrť je silnejšia než cisár. Šiel teda slúžiť smrti. Ale kde ju nájsť? Chodil k lôžkam umierajúcich, ale smrť nestretol. Raz počul jedného zlého človeka kričať: "Nebojím sa smrti, bojím sa diabla." Ale ani diabla nenašiel. Až prišiel raz medzi lotrov, ktorí kradli a zabíjali. Lákali ho, aby šiel s nimi. Raz šli okolo kríža a lotri sa mu zďaleka vyhli. Oferus pochopil, že ten, ktorý visel na kríži, musel byť silnejší než diabol, v ktorého službách lotrovia boli. Ale kto je ten pribitý za ruky a nohy? Dlho sa dopytoval ľudí, až prišiel k pustovníkovi pri veľkej rieke. Ten mu vysvetlil, že Kristus premohol smrť i diabla svojou smrťou na kríži a že je najvyšší Pán neba a zeme. "Tomu budem slúžiť!" - riekol Oferus, "ale kde ho nájsť?" Pustovník mu riekol: "Vidíš tam tú rieku? Ty máš silné nohy a široké ramená, prenášaj pútnikov na druhú stranu. Tak budeš slúžiť Kristovi, ktorý riekol: čo ste urobili jednému z mojich bratov, mne ste urobili." Oferus počúvol a prenášal ľudí.
     Raz v noci začul detský hlas: "Ofere, prenes ma na druhý breh!" Silák šiel, vzal si dieťa na ramená a brodil sa riekou. Ale chlapec bol čím ďalej ťažší. Ofer už mal chrbát ohnutý až k hladine, keď zvolal: "Prečo si taký ťažký, chlapče, neunesiem ťa!" "Ako by si ma mohol uniesť, keď vo svojich rukách mám celý svet. Som Kristus, Pán nad pánov, stvoriteľ neba i zeme. Slúžiš mi tým, že prenášaš mojich bratov a sestry cez túto rieku." A od tej doby sa Oferus začal menovať Christoforus, ten, ktorý nosí Krista.
     (Nie pri hodovaniach a pijatikách, nie v necudnostiach..., ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista..., slúžme nie telu, svetu, ale Kristovi, najvyššiemu Pánovi, ktorý je toho hodný.)

     Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou                      (8. december)

     O tejto udalosti evanjeliá nič nehovoria. Sviatok sa vyvinul na základe tradície a učiteľského úradu Cirkvi. Udalosť počatia opisuje apokryfné Jakubovo protoevanjelium: „V mestečku Nazaret žili zbožní, chudobní manželia Joachim a Anna, ktorí pochádzali z Dávidovho rodu. Boli starí a nemali deti. To sa v tej dobe chápalo ako Boží trest za hriechy. Manželia sa preto vrúcne modlili k Bohu, aby im požehnal dieťa. Sľúbili, že ho dajú na výchovu do chrámu. Ich prosby boli vyslyšané. Narodila sa im dcéra, ktorú pomenovali Mária“.
     Pretože si Boh vyvolil Pannu Máriu za matku Spasiteľa sveta, uchránil ju už od okamihu jej počatia od poškvrny dedičného hriechu. Toto učenie viery slávnostne definoval pápež Pius IX. 8. decembra 1854.
     Prvé zmienky o tomto sviatku pochádzajú z 5.storočia. Samotný rozvoj a šírenie sviatku sa stali aktuálnymi až v 8. storočí. V 9. storočí bol sviatok známy v celom byzantskom cisárstve.

     Mária - útočište hriešnikov

     František Regis mal pripraviť na kresťanskú smrť na trest smrti odsúdeného vraha. Človeka bezbožného a zatvrdlivého. Sľuboval mu nebo, ponúkal Božie milosrdenstvo, vyhrážal sa mu peklom, ale úspech nedosiahol.
     Napokon vytiahol z breviára obrázok Panny Márie a spýtal sa:
"Poznáš túto?"
"Poznám."
"Hľa, táto ťa miluje."
"Tak ma ešte nepozná."
"Ó, dobre ťa ona pozná."
"Tak nevie, že som kedysi potupoval náboženstvo."
"Vie."
"Ale nevie, že som prelieval nevinnú krv."
"Aj to vie."
"A ešte ma miluje?" - "Áno, miluje..."
"Je to pravda, čo hovoríš?"
"Skôr nebo a zem sa pominú, ako by malo pominúť jediné slovo Kristovo, a on aj k tebe povedal z kríža: "Hľa, tvoja matka."
"Moja matka?"
"Áno, i tvoja."
"Ona žeby mala so mnou sústrasť a mňa milovala... ako matka?!" - "Áno, má!"
     Po týchto slovách obmäkčilo sa srdce vraha a on ako kajúci lotor zmieril sa s Bohom. Útočište hriešnikov zvíťazilo!

     Boh počíta s každým

     Raz som dostal emailom tento text. Veľmi ma oslovil, aj keď nie všetko tam je presne určené. Chcel mi dodať nádej, ktorú mi aj dodal, že aj pri svojich nedokonalostiach ma Boh miluje a posiela mi svojho Syna, aby som videl jeho lásku.
     Ak budeš mať pocit, že Boh s Tebou už nič nedokáže, spomeň si, že... Noe sa občas opil do nemoty. Abrahám bol príliš starý. Sára bola neplodná. Izák bol prehnane dôverčivý. Jakub bol úskočný.
     Lea bola škaredá. Jozef Egyptsky prežil ťažkú šikanu. Mojžiš bol zranený z detstva a bol agresívny. Gedeon mal strach a chcel utiecť. Rachab bola prostitútka. Jeremiáš a Timotej boli príliš mladi. Dávid mal na konte cudzoložstvo a úkladnú vraždu. Jonáš utiekol pred Pánom. Noemi bola vdova. Jób prišiel o rodinu, majetok a prepadol depresii. Ján Krstiteľ bol bezdomovec a jedol hmyz. Svätý Jozef nemal odjakživa mariánsku úctu chcel Máriu poslať preč.
     Panna Mária občas nechápala, ako to Pán Boh myslel.  Ježiš v puberte utiekol rodičom a ešte sa divil, čo majú za problém. Učeníci zaspávali pri modlitbe. Peter sa vystatoval a potom zaprel Krista. Marta bola tak trochu workholička. Jej sestra Maria nebola zase priam akčná. Mária Magdaléna bola prostitútka a ešte k tomu posadnutá. Žena zo Samárie bola niekoľkokrát rozvedená a žila "neviazane". Zachej bol malý a zakomplexovaný a živil sa daňovými podvodmi. Pavol bol cholerik a občas si neudržal jazyk za zubami. Timotej mával žalúdočné ťažkosti. Prvý svätorečený bol lotor po pravici...tak sa nezľakni, keby Pán Boh počítal aj s Tebou!
    Pripravujeme sa na sviatky narodenia Pána. Nie sú to sviatky len darčekov, kolied, jedla ..., ale v prvom rade o uvedomení si, že Boh posiela svojho syna, lebo veľmi miluje. Nik nemiluje viac ako Boh. Preto sa pripravme na tieto sviatky, aby sme si uvedomili, že sme dôležitý pre Boha, ktorý neváha na svoj dôkaz lásky poslať svojho syna.
o. Peter Iľko
č. 25 / 2009
7.12.-20.12.2009
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!