Dar pre Fabričiho

- Ešte mám niečo urobiť? - spýtala sa sekretárka.
Veľmi zaujatý riaditeľ pozrel na hodinky a na  kalendár.
- Už sme mali byť dávno z úradu preč. Teraz sa nám aj  tak neuľaví.
Sekretárka sa usmiala.
- Je tu na stole ešte zoznam štedrovečerných darov  pre vášho syna. Nezabudnite, že za tri dni bude Božie  Narodenie.
- Dobre, že na to pamätáte! - vzdychol si upracovaný  riaditeľ. - Obávam sa, že moje úbohé dieťa sa trochu na mňa  hnevá. A možno má pravdu. Tak málo času venujem rodine. Keď  sa večer vrátim domov, synček je už v postielke. Skoro nikdy  sa spolu nerozprávame. Ale prinajmenšom na Božie Narodenie  chcem, aby dostal pekný dar! Urobíme to takto: kúpte darček, lebo ja nemám čas. Prosím, nepozerajte na cenu. Prečítajte  si list syna a kúpte všetko, o čo dieťa prosí.
Sekretárka otvorila list a s úsmevom pokrútila  hlavou:
- Vždy plním vaše želania, ale teraz je to nemožné.
- Prečo? Je možné, aby nebolo čosi, o čo prosí  8-ročné dieťa? Čo si želá? Prosím, ukážte mi ten list!
- Sekretárka mlčky podala list chlapca riaditeľovi.  "Drahý otec, ako darček na štedrý večer by som chcel, aby si  si v nasledujúcom roku vyhradil pre mňa každý deň (alebo  skoro každý deň) pol hodiny času. Nič viac. Tvoj syn  Fabriči".
     Tento príbeh pripomína, že Božie Narodenie je  sviatkom osôb a nie veci. Najkrajšie dary sú tie, ktoré sa  týkajú rodinného spojenia, vzájomnej oddanosti, dialógu  lásky.
V Kristovi "sa všetkým zjavila dobrota a láska Božia"  - potvrdzuje sv. Pavol (Tit 3,4). Božie Narodenie sa musí  stať sviatkom rodiny. To je príležitosť, nájsť hodnoty,  city, nežnosť, ktoré sa strácajú počas iných dní.

     Zabudnutí králi

     Deti z Oratória Najsvätejšej Panny Márie pripravovali  jasličkovú pobožnosť. Napísali výpovede anjelov, pastierov,  Márie, Jozefa. Bol tam taktiež vol i osol. Rozdali úlohy.  Každý chcel byť Jozefom a Máriou. Nikto nechcel hrať úlohu  oslíka. Rozhodli sa teda, že zoberú za oslíka Luciinho psa.  Bol dosť veľký a spokojný. Urobili mu umelé uši a celkovo  trochu pripomínal oslíka. Len aby nezačal štekať na scéne...  Ale, keď sestra Renáta videla skúšku vystúpenia,  zvolala: - Zabudli ste na Troch Kráľov!
      Enzo, ktorý bol režisérom sa chytal za hlavu. Už len  jeden deň chýbal do predstavenia. Kde nájsť Troch Kráľov?
     Kňaz Pasquál, dekan, našiel riešenie.  - Povieme im, že musia byť súčasnými kráľmi, nech  prídu vo svojom obyčajnom oblečení a nech prinesnú Dieťatku  nejaký drobný dar, ktorý si sami vyberu. Majú len úprimne  povedať, čo na nich zapôsobilo, že vybrali taký dar.
Skupina detí začala pracovať. Po dvoch hodinách našli  troch kráľov.
     Večer na Božie Narodenie bolo farské divadlo  preplnené. Deti si dokonale plnili úlohy a celé predstavenie  prebiehalo bez chyby. Iba pes-osol zaspal a sv. Jozefovi sa  odlepila brada. Avšak vstup troch kráľov na scénu sa stal  napriek očakávaniu najvzrušujúcejším okamihom večera.
     
     Prvý kráľ bol 50-ročný muž, otec piatich detí,  úradník z radnice. Niesol na rukách guľu. Položil ju k  Dieťatku a povedal:
- Pred troma rokmi som mal vážnu poruchu na aute.  Čelnú zrážku. Bol som v nemocnici. Lekári sa pesimisticky  pozerali na moje vyzdravenie, mal som mnoho vážnych  zlomenín a obrazenín. Od toho času som začal byť vďačný  Bohu, že žijem a teším sa, keď sa mi čo len máličko zlepší.  Po čase som mohol začať hýbať hlavou a prstami, mohol som sa  sám posadiť a pod. Tie mesiace, čo som strávil v nemocnici,  ma zmenili. Stal som sa pokorným objavovateľom toho, čo som  mal. Naučil som sa byť vďačný za veci drobné a každodenné,  ktoré som predtým dokonca nespozoroval. Prinášam Dieťatku  túto guľu, ako prejav svojej vďačnosti.

     Druhý kráľ to bola matka dvoch detí. Niesla katechizmus. Položila ho k jasličkám Dieťaťa a povedala:
- Dokiaľ boli moje deti malé a potrebovali ma, cítila  som sa užitočná. Potom deti dorástli a začala som sa cítiť  neužitočná. Ale povedala som si, že nemá zmysel ľutovať sa.  Poprosila som pána farára, aby som mohla učiť deti  katechizmus. A tak som našla zmysel svojho života. Cítim sa  ako apoštol, prorok. Otvárať deťom priestory ducha, to je  činnosť, ktorá ma nadchýna. Cítim sa znovu potrebná.

     Tretí kráľ bol mladý človek. Niesol bielu kartičku. Položil ju Dieťatku k jasličkám a povedal:
- Premýšľal som, či mám prijať túto úlohu. Nevedel  som, čo povedať, ani čo priniesť. Moje ruky sú prázdne. Moje  srdce je plné túžby po šťastí a po tom, aby som dal zmysel  môjmu životu. Vo vnútri sa mi nahromadil nepokoj, otázky,  očakávania, omyly, pochybnosti. Moja budúcnosť sa mi zdá  taká nejasná. Dieťatko Ježiš, obetujem Ti túto kartičku.  Viem, že si prišiel, aby si nám priniesol novú nádej. Vidíš,  som vnútorné prázdny, ale moje srdce je otvorené a  pripravené prijať slová, ktoré mi chceš napísať na túto  bielu kartičku môjho života. Teraz, keď si tu, všetko sa  zmení...

Prajeme vám všetkým, aby ste načerpali veľa síl od novonarodeného Pána, ktorý prišiel na tento svet, aby nám dal život. Nech sú tieto sviatky plné milosti a pokoja, ktoré Boží Syn priniesol a Nový rok nech je vykročením s Kristom a jeho milosťami.  
                                                                                      
o. Peter s rodinou a o. Michal s rodinou
č. 26 / 2009
21.12.-3.1.2010
(Priložená krížovka: 26 / 2009)
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!