č. 7 / 2010
29.3.-11.4.2010

     Žabka a veľryby

     Možno, že ste videli na televíznej obrazovke kanadský film "Žabka a veľryby".
     Asi 12 ročné dievča žije pri morskej zátoke so svojimi príbuznými. Avšak pre zlú finančnú situáciu musí zátoku dedko predať. Žabka - tak volali dievča - mala mimoriadnu schopnosť. Počula zvuky, ktoré sú pre normálny ľudský sluch neregistrovateľné. Preto sa aj Žabka dokázala "skontaktovať" s veľrybami, dokonca s nimi "komunikovala." Do morskej zátoky sa pravidelne vracal aj delfín, s ktorým Žabka priam zrástla. Raz, keď sa jej sestre uprostred mora minul benzín z nádrže motorového člna, išla ju Žabka hľadať na druhom člne. Mala dobrý sluch, preto dokázala na veľkú diaľku počuť volanie o pomoc. Na spiatočnej ceste zapojili jeden čln za druhý. V zadnom ostala Žabka. Avšak keď prvý čln prudko zvýšil rýchlosť a ona sa chcela postaviť, prudko ju hodilo dozadu, hlavou narazila o motor člnu a padla v bezvedomí do mora. V prvom člne toto nešťastie nezbadali. Vrátili sa do prístavu. Až tam po upozornení zbadali, že v druhom člne nik nie je. Začali ju síce hľadať, ale čo si počať na otvorenom mori? Vtedy priateľ Žabky bežal do zátoky a delfínovi naznačil, že jeho priateľka je v nebezpečenstve. Delfín pochopil - mal Žabku veľmi rád - a jedine vďaka nemu zostala Žabka pri živote. Keďže delfín vydáva vlny, ktoré sa pri náraze na objekt vracajú a spracúvajú v nervovom ústrojenstve delfína, mohol ju veľmi rýchlo vyhľadať, čo by sa iným tvorom so zrakom ťažko podarilo. Teda, delfín ju vyniesol z hlbín mora a v bezvedomí ju dopravil k jej priateľom na čln. Zátoku potom predsa len nepredali, lebo v nej žil delfín, ktorý zachránil žabke život.
     Bolo by abnormálne, čo i len trochu porovnávať Krista so stvoreným "nero- zumným" tvorom, ale nemožno prejsť bez povšimnutia, že aj v tomto prípade bol človek našej doby bezmocný, potreboval pomoc.
     Ježiš Kristus zachránil "topiaceho sa" a bezmocného človeka, ktorý po smutnej udalosti v raji bol odsúdený na večnú smrť. On je náš záchranca.
    Snažme sa odpovedať na túto Ježišovu lásku a vykupiteľské dielo svojou ochotou zmeniť svoj život a vložiť doň viac lásky, ktorou je sám vzkriesený.

     Krvavé posolstvo  (Turínske plátno)


     Snímky z Turínskeho plátna dali do počítačového analyzátora obrazu. Na obrazovke sa vykreslil trojrozmerný obraz muža. Experi- menty potvrdili závislosť hustoty obrazu od vzdialenosti medzi telom a plátnom.

     G. Tamburelli takto vypracoval trojrozmerný obraz - objavil 20 nových detailov, ktoré nie sú viditeľné na jednotlivých fotografiách, ako napr. kvapky krvi na líci a na fúzoch, pod epsilonom na čele, zreteľnú okrúhlu vyvýšeninu na pravom oku (stopa po minci) i stopu po rozmazaní krvi nad perami v pravej časti tváre.
     V r. 1988 zobrala komisia z plátna vzorku 1 x 7 cm, ktorú rozdelila na 3 časti, do laboratória v Zurichu, Oxforde a Tuscone. (Dodatočne sa zistilo, že tímy vedcov nepracovali celkom nezávisle). Výsledky z troch laboratórií sa málo líšia. Určili vek plátna: plátno pochádza z obdobia rokov 1260 až 1390 n. l. Pri skúmaní vedci mlčky prijali predpoklad, že plátno nebolo predtým obohatené uhlíkom C-14. Nie je tu zmienka o požiari, o nečistotách medzi vláknami (ktoré sa medzi vlákna dostávali priebežne počas novších a novších období).
     Jestvuje jeden dôkaz o tom, že určenie veku plátna na roky 1260-1390 je nesprávne: Dôkaz je v Rukopise modlitieb z Maďarska, ktorý nakreslil neznámy umelec v r. 1152. Je tu zakreslené Turínske plátno a na ňom diery (vznikli pravdepodobne vypálením klincom; nie sú to veľké diery, ktoré vznikli požiarom), ktoré sú na kresbe rozmiestnené presne tak, ako sú rozmiestnené v skutočnosti na plátne. Keby bolo Turínske plátno podvrh z rokov 1260-1390, ako určili vek vedci uhlíkovou metódou, alebo podvrh z r. 1353, keď šľachtic Geoffrey ukázal po dlhej dobe plátno, tak by umelec na Rukopise modlitieb z Maďarska nemohol v r. 1152 presne zakresliť diery na plátne. (Jeden vedec, kritik rádiokarbónovej metódy zisťovania veku predmetov, k tomu poznamenal: "Ako vieme zo skúsenosti, diery na plátne nemôžu vzniknúť o sto rokov skôr, ako bolo plátno utkané").
     Ľanovú látku tvorí celulóza. Molekula celulózy obsahuje omnoho viac  C-14  a  C-13 ako ostatná hmota tejto rastliny.
     Ruský vedec Dmitrij Kuznecov, riaditeľ Biopolymérových výskumných laboratórií v Moskve, dostal kúsok ľanového plátna z oblasti En Gedi v Izraeli z obdobia, keď žil Kristus. Skúšky uhlíkom C-14 v laboratóriách v Tuscone (Arizona), Toronte a v Moskve nezávisle určili dátum - rok 200 po Kristovi. Potom toto plátno podrobili podobným podmienkam, ak boli pri požiari v Chambery (r. 1532), ktorý zachvátil kostol, kde bolo Turínske plátno uschované: vysoké teploty v uzavretom priestore, s prítomnosťou striebra (striebro, ktoré kvapkalo na Turínske plátno, pôsobilo v skutočnosti ako katalyzátor pri karbonizácii celulózy, takže plátno sa postupne obohacovalo uhlíkom). Po pokuse D. Kuznecova podrobili plátno ďalšej skúške na vek - metódou C-14. Datovanie vyšlo o 14 storočí neskôr.
                                                                                                  
(pokračovanie v budúcom čísle)
o. Peter Iľko
(Priložená krížovka: 7 / 2010)
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!