č. 8 / 2010
12.4.-25.4.2010

     Tajomný lístok

     Na okraji hlavného námestia veľkého mesta sa každý deň a každú noc stretávali okrajoví ľudia: tuláci, zlodeji, narkomani. Každého typu a farby. Bolo vidieť, že sú nešťastní a zúfalí. Dlhé brady, zahnisané oči, trasúce sa ruky, deravé handry, špina. Viac ako peniaze, potrebovali útechu a odvahu, aby mohli žiť. Ale práve dnes nedokáže nikto dať tieto veci. Medzi týmito okrajovými ľuďmi bol jeden mladý človek, špinavý, s dlhými zanedbanými vlasmi, ktorý navštevoval iných strosko- tancov mesta, akoby mal osobnú záchrannú službu.
     Keď sa život zdal tragický, vo chvíľach samoty a najčastejšie strachu, mladý človek vytiahol zo svojho vačku lístok papiera, zamastený a dokrčený a čítal ho. Potom ho usilovne poskladal a uložil do vrecka. Niekedy ho bozkával, prikladal si ho na srdce alebo na čelo. Čítanie tohto lístka ihneď vyvolávalo zmenu nálady. Mládenec bol povznesený na duchu, nadobúdal odvahu.
     Čo bolo napísané na tomto lístku? Iba 5 malých slov: "Malé dvere sú vždy otvorené". Iba toľko.
     Bol to lístoček, ktorý mu poslal jeho otec. Znamenal, že mu je odpustené a že sa môže každú chvíľku vrátiť domov.
     Istej noci tak aj urobil. Našiel malé dvere od záhrady otvorené. Ticho vošiel po schodoch a uložil sa do svojej postele. Nasledujúceho rána, keď sa zobudil, pri lôžku stál otec. V mlčaní sa objali.
     Podobný lístok dostal od Krista každý. Pri svojom vzkriesení nám Kristus hovorí Brány raja sú vám cezo mňa stále otvorené.

     Krvavé posolstvo  (Turínske plátno)


     Leoncio Garza Valdes
, výskumný pracovník v Inštitúte mikrobiológie pri Univerzite v San Antonio, na Turínskom plátne identifikoval prítomnosť licheno- télia, biologickej zložky plesne a baktérií. To pokrýva nite plátna tenkou vrstvou a čistením sa nedá odstrániť. Takáto vrstva plesne by mohla spôsobiť nepresnosti v datovaní uhlíkom.
     Belgický prof. G. Raes podrobil dve rôzne vzorky vlákien testu C-14. Dostal dva odlišné výsledky: jeden zodpovedal roku 200 po Kristovi, druhý roku 1000. Vynorila sa tu otázka, do akej miery testované miesto charakterizuje celé plátno.
     M. G. Siliatová poznamenala, že kúsok látky použitý na tieto testy pravde- podobne vyňali z časti plátna, ktorá bola neskôr opravovaná. To sa len do roku 1400 udialo najmenej päťkrát.
     Takisto komisia nebrala do úvahy, že plátno v r. 1532 postihol požiar, pri ktorom v značne redukovanej dusíkovej atmosfére v striebornej schránke mohlo prísť k zmenám materiálu, ani to, že v r. 1503 bolo plátno podrobené tzv. testu pravosti, vhodením do vriaceho oleja. Pohnuté osudy plátna navodzujú predstavu, že mohlo byť kontaminované aj inými spôsobmi.

     Trojrozmerná záhada

     Obraz na plátne vznikol procesom, čo spôsobil zmenu materiálu, z ktorého je plátno - poškodil celulózu. Na obraze sú tesne vedľa seba degradované, čiže žlté vlákna a nedegradované, čiže svetlé vlákna. Ich množstvo udáva tón obrazu.
     Turínske plátno zavádza celkom odlišný pojem priestoru, ktorý žiaden maliar nemohol objaviť. Je to proti prírodným zákonom. Obraz na plátne je trojrozmerný. Obraz používa pojem priestoru, ktorý žiaden stredoveký, ani novoveký umelec neovláda. To sa dá dosiahnuť iba pomocou počítača. V 14. storočí však počítače neboli. Ani v r. 33 n. l. Toto je jediný trojrozmerný obraz na plátne. Nikde inde na svete sa už taký nenachádza.
     Francúzsky biofyzik, Jean Baptista Rinaudo, výskumný pracovník v nukleárnej medicíne, ponúka toto možné vysvetlenie vzniku trojrozmerných údajov, obsiahnutých v plátne, a vertikálnej projekcie všetkých znakov podoby: vyžarovanie protónov vylúčených telom, za účinku nejakého neznámeho zdroja energie. Teda protóny mohli vytvoriť podobu na Turínskom plátne, zatiaľ čo neutróny ožiarili tkaninu s následným zvýšením C-14, čo zmiatlo datovanie Turínskeho plátna.
     Experimentálne boli zamietnuté teórie vzniku obrazu kyselinou, mikroorganiz- mami, preniknutím pár potu, čpavku, krvi a aromatických látok, bleskom, žiarením, teplom.
     Ako sa oddelilo telo od plátna, ku ktorému bolo na mnohých miestach krvou prilepené, bez toho, aby sa škvrny porušili?
     Na plátne totiž nevidno ani najmenšie známky po strhnutí z rán, alebo po rozmazaní škvŕn krvi.
     Plátno akoby sa správalo tak, ako sa - podľa Písma a tradície - správal ten, čo bol do plátna zavinutý. Pri zmŕtvychvstaní poskytol dostatok dôvodov pochybovať tým, ktorí pochybovať chceli.
     Syn človeka nám predstavuje svoje doráňané telo a svoju preliatu krv tak presvedčivo, že by sme mohli vložiť prsty do rán po klincoch a ruku do jeho boku.
     Človek z plátna sa zjavuje prostredníctvom najmodernejších vedeckých metód poznávania, cez elektrónový mikroskop i cez prístroje na prenos obrazov z planét. Zjavuje sa na všetkých vlnových dĺžkach, cez spektrálne analýzy i cez počítačovú techniku. Odovzdáva nám posolstvo písané vlastnou krvou: Hľa, Cesta, Pravda a Život! Možno však pohodlnejšie je nezaujať postoj. Ale i nezaujatie postoja je postojom, a ešte k tomu dosť zbabelým, vyhýbajúcim sa otázkam, ktoré by azda mohli donútiť zmeniť celý postoj k životu.
     Každý z nás má možnosť vidieť originálnu kópiu tohto Turínskeho plátna v prešovskej katedrále. Pri väčšom záujme je možnosť, aby sme tam zorganizovali farský zájazd.
o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!