č. 10 / 2010
10.5.-23.5.2010

    Kristus v triede!

    Pred rokmi bolo živo v 6. triede jedného maďarského gymnázia. Je pred hodinou náboženstva. Jeden opisuje úlohu z trigonometrie, druhý latinské slovíčka, tretí sa utešuje, že lekciu zemepisu doženie na náboženstve. Zvoní. Mokré zošity sa ocitnú v lavici, aby atrament uschol, niekoľko horlivcov vyťahuje učebnicu apologetiky, dnes majú preberať otázku, kto je Ježiš Kristus. Otvárajú sa dvere do triedy. Študenti vstávajú, ale čo to? Miesto kňaza, učiteľa náboženstva, ide k stolu biela postava s dlhými gaštanovými vlasmi a jemne zvlnenými fúzami. Vzadu v laviciach sa vzmáha šum, neverec rozptýlene šeptá, že si ich katechéta z nich vystrelil, lebo postava je naskutku podobná Ježišovi Kristovi, ktorý je namaľovaný v ústavnej kaplnke. Postava medzi tým zapísala do triednej knihy, zostupuje zo stupienka a kývne, aby sa študenti posadili. "Čudujete sa, hovorí, že som prišiel medzi vás učiť vás evanjelium namiesto vášho profesora? Áno, som ten, na ktorého myslíte, Ježiš, ktorému vraveli Kristus. Máte sa dnes o mne učiť. Pamätajte si, pred rokmi som dal apoštolom otázku: "Za koho ma pokladáte?" Teraz dávam tú otázku vám. Za koho ma považujete? V triede sa rozhostilo hrobové ticho. Ale dopytujúci sa pozerá mierne a láskavo svojimi modrými očami z jednej tváre na druhú. Tu sa zdvihne ruka, patrí synovi lekára. Prichádzajúci ho vyvolá. "Prosím, ocko má doma knihu od Renana a povedal, že ste bol dokonalý človek, najlepší, aký sa kedy narodil, ale nie viac ako človek. Žiadne zázraky ste nerobili, to si apoštoli vymysleli alebo mali vidiny." usadá. Postava kývne máličko hlavou. Už odpovedá druhý, triedny neverec. "Nehnevajte sa, ale ja som o vás veľmi premýšľal a prišiel som k záveru, že ste vôbec nežili. Ste mystický výtvor fantázie takzvaných evanjelistov. Tí vás vybájili, ako si spisovatelia vymýšľajú hrdinov svojich románov." Jeho slová zanikajú vo vrave. "To nie je pravda!" kričia jedni, "áno, je to pravda,", kričia druhí. "Prosím," vstáva Irme, najchudobnejší z triedy, "ja som o vás veľa čítal a myslím, že ste žil, ale bol ste prvý revolucionár, chcel ste pomôcť chudobným proti boháčom, proti vládnucej triede, ktorá vykorisťovala proletariát. Vám sa revolúcia nevydarila, pretože vás zatkli a popravili. Ale iní zdvihli prápor revolúcie," povie študent myšlienku, ktorú opakuje často jeho otec, starý socialista, a sadne si. Biela postava stojí nehnute. Jej oči sa nesklopili a okolo úst hraje stále ten vľúdny úsmev. "Dobre, to všetko o mne hovoria iní, ale mňa zaujíma, čo o mne hovoríte vy podľa svojho rozumu a srdca." V triede je ticho, mnohí skláňajú hlavu, mnohí sa bezradne otáčajú na susedov. Tu sa zdvíha prvý žiak triedy, syn malého roľníka. Jeho tvár horí. "Pane, nemôžem ti za seba povedať inú odpoveď, než ti dal sv. Peter: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha!" Postava zrazu akoby vyrástla. Oslnivé svetlo ožiarilo triedu. "Blahoslavený si, chlapče, lebo to si nepovedal sám od seba, ale môj Otec ti dal tú myšlienku... Áno, som určený k pádu a povstaniu mnohých, som znamením, ktorému sa budú odvracať..., ale šťastný bude ten, kto ma prijme a nebude sa nado mnou pohoršovať..."

    Naraz zvoní... zvoní... zvoní..., nepríjemne, silne, akoby ma niekto kladivom bil do hlavy. Konečne precitám. Budík koná svoju povinnosť, zastavujem ho. Je päť hodín, musím vstávať. Škoda, že ten sen nepokračoval, hovorí Dr. Tihamér Tóth, ktorý touto príhodou začína jedno svoje kázanie. Keby Kristus položil teraz tebe otázku, za koho ho považuješ, čo by si odpovedal?

    Svätý Duch je naša moc!

    Slávnym hrdinom v boji proti Turkom bol Juraj Castrotto Skandeberg. Takou silou mával mečom, že pod jeho údermi padali hlavy nepriateľov jedna za druhou. Sultán Mohamed mu preto raz odkázal, že by rád videl jeho meč. Juraj teda poslal svoj meč sultánovi. Ale ani sultán, ani jeden z jeho vojakov nevedel s týmto mečom narábať. Poslal teda meč s odkazom, že to nemôže byť ten meč, ktorým v bojoch tak silno máva. Juraj odpovedal sultánovi: „Poslal som vám svoj meč, ale neposlal som vám svoje ramená!"

    Jedinou zbraňou pre súčasného kresťana je Svätý Duch, ktorý môže cez nás pôsobiť iba vtedy, ak sa mu celí otvoríme. V opačnom prípade z neho robíme mŕtvu silu, čím sa podobáme tomu sultánovi, ktorý síce vlastnil meč, ale bez Skande- bergových ramien.

    Bez Svätého Ducha je - ako to vystihol Atenagoras - Boh ďaleko a Kristus patrí minulosti, Evanjelium je mŕtvou literou a Cirkev jednoduchou organizáciou. Autorita je mocou a misie propagandou, kult je archaizmom a mravný život je otrockým podriaďovaním sa. Všetko sa mení so Svätým Duchom a v ňom. Všetko sa zušľachťuje a všetkému sa vlieva život. Božie kráľovstvo už prišlo a zmŕtvych- vstalý Kristus je prítomný. Evanjelium je moc i život a Cirkev predstavuje trojičné spoločenstvo. Autorita sa premení na službu a misie na ponuku spásy. Liturgia je spomienkou a realizáciou prísľubu a mravnosť je proces zbožšťovania človeka.

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 10/2010
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!