č. 1 / 2011
3.01.-16.1.2011
autor
email

            Myslime často na svoj krst

       V technickom preukaze starého osobného auta (Mercedes 170) bolo za sebou uvedených veľa majiteľov, podľa toho, ako jeden od druhého voz kupoval. Posledný ho kúpil už celkom lacno, za päťtisíc korún. Nepoužíval ho ako osobný voz, lež zhodil karosériu a urobil si z neho vozidlo, na ktorom privážal drevo z hory.
       Prišiel k nemu neznámy muž z Prahy a povedal mu: "Vo vašom aute na prednom paneli riadenia je plaketa sv. Christofora a ja som ju prišiel kúpiť." Majiteľ povedal: "Je tam vedľa tachometra akási stará začmudená čierna plaketa. Čudujem sa, že ste až z Prahy prišli." Na to kupec: "Prišiel som pre ňu, lebo je celá z rýdzeho zlata. Priniesol som vám za ňu dvadsaťtisíckorún."
       Vtedy sa majiteľ udrel rukou po hlave: "Ako je to možné, že ja som si lepšie plaketu nevšimol?" Keď sa dozvedeli o tom predchádzajúci majitelia, jeden za druhým si udierali hlavu: "Prečo som si lepšie nepovšimol tú plaketu...?"
       Tak isto každý z nás nosíme v sebe veľkú hodnotu, ktorú si dostatočne nevšímame. Viete, na čo myslím? Na sviatosť krstu. Veru pre mnohých je krst taká stará začmudená plaketa.
       Otec Scherer, benediktín, píše, že v hlbokých lesoch Severnej Ameriky istý misionár vyučil vo viere muža, ktorý mal nápadne divoký výzor. Pokrstil ho a pri sv. omši mu podal sv. prijímanie. Muž prijal sviatosti so živými pocitmi lásky k Ježišovi.
       Misionár potom odišiel a až o rok znova navštívil osadu. Pokrstený muž sa zaradoval. Prosil misionára, aby mohol prijať vo sv. omši Pána Ježiša ako pred rokom. "Veľmi vďačne", povedal misionár, "ale najprv sa musíte vyspovedať. Spytovali ste si svedomie?" - "Otče, ja si spytujem svedomie každý večer, ako ste mi to prikázali." - "Teda si hneď kľaknite a môžete sa spovedať zo smrteľných hriechov, ktoré ste spácahli od sv. krstu do dnešného dňa." - "Zo smrteľných hriecho, Otče?" - "Ale veď ja som sa stal pri krste milovaným synom nebeského Otca. Je to možné, aby milovaný syn smrteľným hriechom urazil svojho Otca? Je to možné, aby ten, kto bol v krste ak vysoko vyznačený, dobrovoľne urzil Boha? Jestvuje na svete pokrstený človek, ktorý by sa dopustil toľkej nevďačnosti?" A slzy sa mu zaperlili v očiach...
       Misionár sa pritom s bolesťou zamýšľal nad kresťanmi civilizovaného sveta, ktorí si ani zďaleka nevedia vážiť sviatosť krstu tak vysoko, ako tento "divoch".

          Ty si môj milovaný syn, moja milovaná dcéra

       Pri krste Pána Ježiša sa stalo čosi zvláštne, nezvyklé. Čo to bolo? Zhromaždení ľudia počuli hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v Tebe mám zaľúbenie!"
       Prečo je táto veta taká dôležitá? Prečo sa pozastavíme dnes pri tejto jednej vete? Myslím si, že o chvíľu sa vyjasní význam tejto vety, odhalí sa tajomstvo, ktoré vetu obkľučuje.
       Obráťme najskôr pozornosť na to, že veta "Ty si môj milovaný Syn!" bola vypovedaná na zakončenie a vlastne už po krste Pána Ježiša, je teda akýmsi zhrnutím všetkého, čo sa udialo nad Jordánom.
       Začneme jednou udalosťou.
       Janko sa vrátil zo školy veľmi skľúčený a smutný. Čakal na návrat otca z práce. Hodiny boli strašne dlhé, nevedel, čo robiť. Keď otec zaklopal, Janko bol ihneď vo dverách.
       Otec, musím sa s tebou porozprávať, je to pre mňa veľmi dôležitá vec - povedal na privítanie.
       Dobre! - súhlasil otec.
       O niekoľko dní mám narodeniny.
       Viem o tom! Nezabudol som, čo takého by si si želal?
       Nič, úplne nič! - po chvíli však Janko povedal:
       Vlastne mám len jedno želanie. Nechcem sa volať Janko!
       A ako by si sa chcel volať?
       To ešte neviem, ale vymyslím veľmi pekné meno pre seba!
       Možno by si sa chcel menovať "Kikuli Kulu", alebo "Sixtus", a možno ešte ináč? - pýtal sa otec s úsmevom. Jankovi vtedy vôbec nebolo do smiechu.
       Vieš, otec, ja vlastne nechcem žiadne iné nové meno. Ja jednoducho nechcem byť sebou! Nechcem byť Jankom! Túžim stať sa úplne iným chlapcom!
       Jankov otec sa prestal usmievať. Chvíľu rozmýšľal.
       Vidíš, synček, to nie je taká jednoduchá vec. Ale keby si mohol byť kýmsi iným, tak kým by si chcel byť? Povedz!
       Janko iba čakal na túto otázku.
       Chcel by som byť vysokým a silným chlapcom. Dnes sa všetci zo mňa smiali, že som malý a hrubý. Nahneval som sa a plakal.
       To nie je potrebné, synček. Bolo sa treba smiať s celou triedou. Ak si dobre spomínam, bol taký kráľ, ktorý mal prezývku "Tučný". Vieš prečo? Bol skutočne veľmi tučný! Ľudia sa smiali, spievali o ňom pesničky. On sa vôbec neznepokojoval, neplakal. Vieš čo robil? Spieval spolu s ľuďmi. Bol to veľmi múdry a veselý kráľ. Všetci ho mali radi. Oženil sa s najkrajšou princeznou v kráľovstve.
       Otec, ale ja nie som kráľ! Keby som bol kráľ, rozkázal by som aby sluhovia zbili všetkých mojich kamarátov zo školy!
       A ja si myslím, že ty nielen chceš byť niekým iným, ale taktiež chceš mať iných rodičov.
       Otec ty predsa vieš, že ťa mám veľmi rád a ako mám rád mamu. No vidíš! A my s mamou nechceme mať žiadneho iného chlapca, len teba, nášho Janka a to takého aký si.
       Ty si naším milovaným synom. Veľmi ťa máme radi. Pre nás si najkrajším dieťaťom na svete...
       Janko sa pritúlil k otcovi. Už nechcel byť iným chlapcom. Chcel zostať Jankom, pretože vedel, že ho rodičia majú veľmi radi.
       Mám ťa rád takého aký si. Či vieš, že ťa rodičia majú radi takého aký si? Či si už počul tieto slová: Mám ťa rád Janko! Mám ťa rád Marienka! Mám ťa rád Katka! Mám ťa rád Paľko! Zo mňa sa všetci smejú! Nikto ma nemá rád! - keby to dokonca tak bolo, čo si však nemôžem predstaviť, tak je ktosi, kto ťa má veľmi rád. Ten ktosi povedal: Keby matka zabudla na svojho syna, tak ja na teba nezabudnem! (Iz 49,15) Ty si môj milovaný syn! - Ty si moja milovaná dcéra! - povedal pri krste každému z nás Pán Boh. Boh nás má rád takých, akí sme!
       Skúsme si to viac a viac uvedomovať a urobiť to, čo čakáme aj my od našich detí, alebo od tých, na ktorých na záleží. Je to opätovanie tejto lásky. Je to vďaka za lásku, ktorá nemá cenu a preto sa opláca láskou!

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!