č. 7 / 2011
28.3.-10.4.2011
autor
email

            Pôst je dobou na rozmýšľanie o mojom blížnom

       „Drahá teta! Píšem ti len stručne. Odchádzam do Somálska. V predtuche, že sa môže stať aj to najhoršie, nech sú tieto riadky mojím závetom. Obsah listu sú opatrenia, lepšie povedané, niektoré moje želania, ktoré by som chcela, aby sa splnili v prípade, že by som sa nevrátila živá:
       Chcem byť pochovaná v rovnošate dobrovoľných ošetrovateliek Červeného kríža na cintoríne v rodnej obci. Pohrebné obrady nech sú jednoduché, bez kvetov, okázalých rečí a citových prejavov. Zbor nech mi zaspieva pieseň červenokrižiačok „Červený je tento kríž“. A moje najdôležitejšie želanie: spomeňte si na moju dušu v zádušných svätých omšiach a modlitbách.“
       List napísala Mária Kristína Luinettiová, sestra Červeného kríža v Taliansku. Bolo to milé dievča s hlbokou vierou, ktoré milovalo svojich rodičov, príbuzných a vedelo sa obetovať za blížnych. Neobľubovala diskotéky, mala dlhé čierne vlasy, príjemný úsmev. Bola štíhla, vysoká a nosila jednoduché okuliare na tvári. Celá sa chcela venovať tým, čo trpia. Na otázku či nezamýšľa stať sa rehoľnou sestrou, odpovedala s úsmevom: „Nie, chcem byť voľná.“ Rada sa lyžovala, doma hrávala s mladším bratom na klavíri. Od malička navštevovala kurz klasického tanca.
       Po skončení základnej školy navštevovala klasické gymnázium. Po maturite chcela pokračovať v štúdiu na právnickej fakulte. Rozhodla sa však pre štúdium informatiky. 28.6.1992 dostala diplom dobrovoľnej ošetrovateľky. Stala sa jednou z najaktívnejších dobrovoľných ošetrovateliek Červeného kríža. Získala výcvik v traumatológii, ortopédii, v gynekológií a v pôrodníctve. Zúčastnila sa aj na jednej výprave do Mostaru v Bosne, ktorú organizoval ČK Talianska.
       Mária Kristína sa rozhodla odísť aj do Somálska. Požiadala generálnu inšpektorku ČK, aby ju zaradila do niektorej z výprav. Odhovárala ju, no ona sa nedala odradiť. Týždeň pred odletom do Mogadiša oznámila rodičom svoj odchod.
       V Somálsku Mária Kristína začala svoju činnosť v polyambulatáriu „IBIS“, zriadenom talianskymi vojakmi. 9.12.1993 ošetrovala raneného vojaka, keď ku nej prišiel Somálčan ozbrojený dvoma pištoľami. Žiadal od nej peniaze, ktoré mu nemohla dať, lebo pri sebe nič nemala. Začal do nej strieľať, takže bola na mieste mŕtva. Vraha talianski karabinieri zadržali.
       Mária Kristína Lunettiová bola prvá civilná obeť Talianska v Somálsku a zároveň prvá sestra Červeného kríža, ktorá zahynula v zahraničí od konca druhej svetovej vojny.
       Mária Kristína, ako to dokazuje jej testament, šla v predtuche smrti do Somálska, aby obetovala svoj život v službe blížím.

          Príhovor správcu  -  Pozor na pokrytectvo!

       Stretli ste sa niekedy s pretvárkou a pokrytectvom? Čo ste vtedy cítili? A čo naše správanie a život? Nie je poznačený pokrytectvom a pretvárkou?
       M. R. je vo svojej farnosti považovaný za typ "dobrého katolíka". Ako bohatý podnikateľ prispieva štedro na každú zbierku a veľkodušne podporuje "dobré diela". Je predsedom farského spolku, nosí baldachýn pri procesiách: možno ho tiež vidieť modliť sa ruženec, keď ide cez svoju továreň. M. R. nie je pokrytcom, verí všetko, čo učí cirkev a usiluje sa úprimne žiť podľa predpisov cirkvi. Keď ho však človek stretne v prirodzenom prostredí, napr. pri nejakom bankete podnikateľov, musí konštatovať, že jeho postoj ku konkrétnym problémom života - ako smrť, vojna - je ten istý, ako postoj ateistov alebo agnostikov jeho prostredia. Nič nesvedčí o tom, že by sa viac ako iní nechal viesť "Rečou na hore". Niet divu, že kresťanskí robotníci v jeho továrni odmietajú kategoricky, v diskusií so svojimi priateľmi marxistami, uznať ho za typického reprezentanta kresťanstva. Neprávom ho obviňujú z pokrytectva. On je iba obeťou, ako mnohí iní, toho manicheizmu, ktorý je tak rozšírený a ktorý tak radikálne oddeľuje život súkromný od života verejného a kompetenciu náboženstva obmedzuje iba na súkromný život.
       Nie je nám to nejako podozrivé. Ale nie na tých druhých. Ale na mne samom! Nerobím aj ja podobne? Modlím sa v cerkvi v nedeľu, lebo to musím, ale celý týždeň na to ani nepomyslím, aby som si našiel nejaký čas, aby som prišiel do cerkvi ukázať Bohu, že som ochotný sa obetovať. Vzdať sa svojho času v prospech televízie, alebo posedenia v krčme, alebo....to už si vie každý doplniť, prečo si nenájde čas, aby prišiel v týždni na liturgiu, alebo svätý ruženec, alebo na službu vopredposvätených darov... Skúsme sa opýtať seba samých, prečo sa vyhováram a hrám na pokrytca, aký som kresťan.
       A druhá vec. Milujem Boha, aspoň tak hovorím a chválim sa. Ale „nedajbože“, žeby som sa s tým svojim susedom stretol, bo by som mu ukázal, aký on je. Toto je veľmi ťažký hriech. Prosme Pána, aby nám dal väčšiu lásku k blížnym - VŠETKÝM BLÍŽNYM!!

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!