č. 14 / 2011
4.7.-17.7.2011
autor
email

            Kristus zomrel za hriešnikov

       V istom španielskom chráme uctievajú staručké Umučenie, z ktorého pravá ruka je nie priklincovaná ale je trošku dolu nahnutá. Toto Umučenie má nasledujúcu legendu:
       Pri nohách tohto kríža spovedal sa akýsi veľký hriešnik so všetkými príznakmi úprimnej ľútosti. Spovedník sa zdráhal dať mu rozhrešenie, tak ťažké a mnohonásobné boli jeho hriechy! Kajúcnik veľmi prosil odpustenie. Kňaz mu riekol: "Dám vám rozhrešenie, ale viac sa toho nedopustíte!" Hriešnik prisľúbil a začas i zachoval. No, bol slabý, znovu upadol. Cítiac ale ľútosť, šiel zase na spoveď. "No, tentoraz vám už rozhrešenie nedám", riekol mu prísne kňaz. - "Ľutujem, banujem" narieka hriešnik, "mal som pevnú vôľu, keď som sľuboval, ale bol som slabý. Odpustenie, odpustenie!" A kňaz ho rozhrešil so slovami: "Posledný raz!"
       Po dlhšej dobe zlý zvyk a slabá vôľa zase len k hriechu zviedla nášho kajúcnika. - "Teraz je už všetkému koniec", riekol kňaz. "Vy vždy upadávate do vašich starých hriechov. Vaša ľútosť nie je úprimná. - "Úprimná, úprimná, velebný pane, upadnem, lebo som slabý, som úprimný, ale chorý na duši." "Nie, pre vás nateraz už niet viac odpustenia"... A vtedy sa stalo, akoby niekto bol zaplakal, hlas vychádzal z Umučenia a Kristus odklincoval si pravicu, zdvihol ju a nad hlavou kajúcnika urobil znak rozhrešenia a bolo počuť tieto slová: "Ty si nevylial za neho svoju krv! Ja som ju vylial!"
       Aj keď iba legenda. Ale je veľmi poučná na to, aby sme si uvedomili túto sviatosť, v ktorej odpúšťa Boh skrze kňaza a nie sám kňaz. Nebojme sa preto aj viackrát pristúpiť k tejto sviatosti, kde človek môže pocítiť iba pohladenie a lásku ktorá končí odpustením.

          Dominik Savio patrón miništrantov a mládeže!

       Keď sme v prvom príbehu spomenuli sviatosti najkrajším príkladom toho je zaiste mladý svätec Dominik Savio.
       Sv. Dominik Savio sa narodil 2.apríla 1842 v Chieri pri Turíne v Taliansku. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Od malička mu vštepovali kresťanské zásady. Veľmi rád miništroval a ako sedemročný už vedel naspamäť katechizmus. Veľmi túžil ísť na prvé sväté prijímanie, no vtedy to nebolo v jeho veku možné. Kňazi z okolia sa však o tom rozprávali a vzhľadom na jeho duchovnú vyspelosť mu povolili na Veľkú noc roku 1849 pristúpiť k sv. prijímaniu. Mal sedem rokov. Bol to preňho veľký deň. Poznačil si štyri zásady, ktorých sa potom držal počas svojho života:
    1. Budem sa často spovedať a k sv. prijímaniu pristupovať tak často, ako mi to spovedník dovolí.
    2. Chcem svätiť sviatočné dni.
    3. Mojimi priateľmi bude Ježiš a Mária.
    4. Radšej zomrieť ako zhrešiť.

       Základnú školu navštevoval v Mondoniu, kam sa jeho rodina presťahovala. Jeho učiteľom bol kňaz Jozef Cugliero. Dominik bol veľmi usilovným a horlivým žiakom, pritom zbožným a skromným. Don Cugliero vedel o jeho tajnej túžbe stať sa kňazom. Kvôli tomu zašiel do Turína za don Boscom. Prvý raz sa Dominik stretol s don Boscom v Becchi, v jeho rodnom dome. Don Bosco dal Dominikovi deň na to, aby sa naučil naspamäť jednu stránku z katechizmu. Dominik prišiel za ním o osem minút, že to už vie. A naozaj, vedel to presne, s tým, že výborne porozumel aj obsahu. Don Bosco ho teda prijal medzi svojich chlapcov. Aj tam bol veľmi dobrým a usilovným v štúdiu i v duchovnom živote. V roku 1855 mal don Bosco kázeň o svätosti, ktorá veľmi ovplyvnila Dominika. Následne založil družinu pod ochranou Nepoškvrnenej Panny Márie. Jej členovia sa navzájom pretekali v svätosti, v dobrých skutkoch, cnostiach, pomáhaní slabším atd.
       Dominik však ochorel. Po predchádzajúcich ťažkostiach v januári 1857 dostal silný kašeľ. 1.marca si poňho prišiel otec. Dominik sa ešte vyspovedal a prijal Eucharistiu a odišiel domov. Nič však nepomohlo. Zomrel 9. marca 1857 v Mondoniu u rodičov. Jeho posledné slová boli: „Ach, aké krásne veci vidím!“ Za svätého bol vyhlásený 12. júna 1954. Jeho úcta je rozšírená po celom svete. Je patrónom miništrantov a mládeže.

       „Pochopte, naša svätosť spočíva v tom, že sme veľmi veselí. Iba sa usilujeme vyhýbať sa hriechu ako veľkému nepriateľovi, ktorý nás okráda o Božiu milosť a o pokoj srdca, a presne si plníme svoje povinnosti.“

    Priložená krížovka: 14 / 2011

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!