č. 15 / 2011
18.7.-31.7.2011
autor
email

            Učenie k modlitbe

       Jeden mladý muž sa už celé mesiace snažil naučiť sa modlitbe a meditácií. Zistil však, že nič z toho, k čomu dospel, neostalo natrvalo. Stále mal len prázdne ruky, všetko mu unikalo ako voda medzi prstami, neostávalo nič hmatateľné. Bol už úplne zúfalý a chcel s modlitbou prestať.
      Tu sa dopočul o akomsi mudrcovi, ktorý žil na púšti a bol majstrom v modlitbe i meditácií. Rozhodol sa, že to ešte raz skúsi. Vydal sa na cestu, našiel mudrca a požiadal ho: „Ty si predsa majster v modlitbe a meditácií. Nauč ma modliť sa tak, aby som sa aj ja dočkal úspechu.“ Mudrc mu povedal: „Vidíš ten špinavý drôtený kôš? Vezmi ho a dones mi v ňom vodu.“ Mladý muž vzal kôš, išiel k studni vzdialenej niekoľko sto metrov, nabral do koša vodu a vydal sa späť k mudrcovi. Skôr než došiel, všetka voda vytiekla. Mudrc mu povedal: „Choď a dones vodu!“ Mladík sa opäť vydal k studni, ale výsledok bol rovnaký.
      To sa opakovalo niekoľkokrát, až mladý muž stratil trpezlivosť a pomyslel si: „To sa predsa takto nedá. Musím sa ho spýtať.“ Povedal mudrcovi: „Vidíš predsa, že v koši sa voda neudrží, že všetka vytečie.“ Tu povedal mudrc: „Práve takto je to aj s modlitbou. Vodu si mi síce nepriniesol, ale ten drôtený kôš, ktorý bol na začiatku špinavý, je teraz čistý. A to isté sa deje, keď sa modlíš. I keď nemáš skúsenosť, že by ti z modlitby niečo zostalo, predsa ťa modlitba a meditácia očistila.“
       A v neposlednom rade musí byť modlitba úprimná!
      Raz večer, keď sa chudobný sedliak vracal z trhu, zbadal, že nemá pri sebe modlitebnú knižku. Vtedy sa mu uprostred lesa zlomilo koleso na voze. Sedliak ľutoval, že tento deň skončí bez toho, aby sa pomodlil. Preto povedal: „Pane, urobil som niečo nemúdreho. Dnes ráno som bez modlitebnej knižky odišiel z domu a mám takú zlú pamäť, že ani jednu modlitbu neviem naspamäť. Preto urobím toto: päť ráz pomaly poviem celú abecedu a ty, ktorý poznáš všetky modlitby, si môžeš poskladať písmenka a urobiť z nich modlitby, na ktoré ja sa neviem rozpamätať.“ A Pán povedal svojim anjelom: „Toto je nepochybne najkrajšia modlitba to všetkých, ktoré som dnes počul, lebo vychádza z jednoduchého a úprimného srdca.“

          Cyrilo-metodská tradícia u gréckokatolíkov

       Sme gréckokatolíci. A sme na to hrdí. (Aspoň dúfam.) Nejde však len o to, aby sme sa vedeli k tomu prihlásiť, pri sčítaní ľudu napísať do kolónky náboženstvo gréckokatolík, ale ide aj o to, aby sme chápali, čo to znamená a aby sme to žili. Často sa hrdíme tým, že sme pokračovateľmi cyrilometodskej tradície, že používame v bohoslužbách staro-sloviensky jazyk a uchovali sme si cyrilometodský obrad. Čo teda znamená, že naša cirkev je pokračovateľkou cyrilometodskej tradície?

          Byzantská misia u nás

       Snahou byzantskej misie, ktorú viedli svätí Cyril a Metod, bolo založiť autonómnu miestnu slovanskú cirkev, nezávislú od iných, najmä od Frankov (dnes používame termín cirkev sui iuris - svojprávna cirkev). Najdôležitejším počinom v tomto smere bolo zavedenie staroslovienčiny ako bohoslužobného, teologického, kultúrneho a administra-tívneho jazyka s vlastným písmom. Rastislavovo pozvanie nesmerovalo k byzantskému cisárovi Michalovi III. náhodou, jeho cieľom bolo postupné vymanenie sa spod vplyvu Franskej ríše vo všetkých oblastiach - teda i v cirkevnej. Rastislav nepochybne vedel, že východné cirkvi nikdy nevnucovali používanie určitého liturgického jazyka, ale zvyknú používať ľudu zrozumiteľný jazyk. Tým napomáhali aj rozvoju jednotlivých národov. Práve zavedením zrozumiteľného jazyka (staroslovienčiny) do všetkých oblastí spoločenského života mali Konštantín a Metod prispieť aj k upevneniu zvrchovanosti a samostatnosti Veľkej Moravy. To bol nevyhnutný predpoklad pre rozvoj vlastnej kultúry a vzdelanosti na Veľkej Morave. Táto idea svätých bratov sa uplatnila nielen na Veľkej Morave a v Panónii, ale ešte za života sv. Metoda aj u iných slovanských národov. Po smrti sv. Metoda v r. 885 sa najmä v dôsledku Vichingových intríg cyrilometodské dielo na našom území dostáva do veľkých ťažkostí, mnoho učeníkov muselo opustiť Veľkú Moravu. Uchýlili sa do okolitých slovanských krajín, najmä do Bulharska, a tak sa odkaz solúnskych bratov rozšíril v celom slovanskom svete. Tu treba poopraviť mylnú, ale rozšírenú predstavu, ktorá územne redukuje Veľkú Moravu len na dnešné západné Slovensko a Moravu. Archeológovia odkryli aj na východnom Slovensku viacero hradísk s veľkomoravským pôvodom, čo dokazuje, že územie východného Slovenska bolo živou a integrálnou súčasťou Veľkomoravskej ríše.

          Cyrilometodská úcta

       Úcta k sv. Cyrilovi sa začala na našom území šíriť skoro po jeho smrti, čo dosvedčuje napísanie jeho života, pochvalného slova a najmä liturgických textov na večiereň a utiereň (Služba sv. Konštantínovi - Cyrilovi). Aj úcta sv. Metoda má svoj pôvod na Veľkej Morave, čo dosvedčuje Život Metoda, ktorý bol napísaný ešte pred vyhnaním učeníkov z nášho územia.
       Kult sv. Cyrila a Metoda na našom území však nezanikol, ale rezonoval aj po páde Veľkej Moravy (906) najmä v legendách a povestiach, ktoré uchovávali a šírili igrici (ioculatores) - potulní púťoví speváci, herci a rozprávači. Žiaľ, vo východnom obrade nám chýba dostatok dokladov o tejto úcte v priebehu storočí.
       Svätí Cyril a Metod sa od polovice 19. storočia stali patrónmi mnohých slovenských chrámov obidvoch obradov, čo súvisí s národnoobrodenským hnutím, ktoré sa často odvolávalo aj na svätých solúnskych bratov. Osobitne v Amerike žijúci gréckokatolíci im zasvätili veľa cerkví. V roku 1941 bol v Michalovciach založený spolok Jednota sv. Cyrila a Metoda, ktorý bol v roku 1950 komunistami zrušený a obnovený až po roku 1990 ako Spolok sv. Cyrila a Metoda. Jeho poslaním je náboženská a kultúrna osveta grécko-katolíkov, čím nadväzuje na činnosť cyrilometodskej misie.
       V 20. storočí sa výskumu cyrilometodského obdobia a cyrilometodského odkazu intenzívne venovali viacerí slovenskí gréckokatolíci - prof. Michal Lacko, SJ, prof. Ondrej Halaga, doc. Michal Fedor, zo súčasných spomeňme aspoň jezuitu arcibiskupa Cyrila Vasiľa (a jeho publikáciu Gréckokatolíci: dejiny - osudy - osobnosti), sekretára Kongregácie pre východné cirkvi a dlhé roky rektora Pápežského východného inštitútu v Ríme.
       V roku 1980 zriadil pápež Ján Pavol II. slovenskú gréckokatolícku eparchiu sv. Cyrila a Metoda v Toronte. A v roku 1997 ten istý pápež zverejňuje dekrét o založení Košického apoštolského exarchátu, ktorý zveril pod ochranu sv. Cyrila a Metoda.

          Dôležitá modlitba rodičov za deti!

       Vysoký dôstojník talianskej armády Joachim Pecci raz povedal svojmu synovi: „Vieš, môj malý, ja by som bol rád, keby si sa raz aj ty stal vysokým dôstojníkom alebo dokonca generálom.“ A syn na to: „Ó nie, ja by som bol rád kňazom.“ Otec mu na to nepovedal nič. Ale pri večeri vraví manželke: „Vieš, čo mi náš Vincko povedal? Že chce byť kňazom.“ „To je dobré,“ odpovedá manželka, „ale my mu musíme pomáhať modlitbami.“ A odvtedy sa každý deň spoločne modlili ruženec za to, aby sa ich Vincko stal kňazom. A hľa, ich syn sa stal pápežom Levom XIII.

    Pokračovanie nabudúce
    Zdroj: www.grkat.nfo.sk


    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!