č. 23 / 2011
7.11.-20.11.2011
autor
email

    Dýka a kríž

    Známy spisovateľ a kazateľ David Wilkerson vo svojej knihe Dýka a kríž spomína na dôležitý deň svojho života, na 9. február 1958. Píše, že v noci toho dňa sedel pri televízore a díval sa na nočný program. Dávali zvyčajnú tanečnú revue, v ktorej dievčence v priesvitných kostýmoch pochodovali na javisku. Pripadalo mu to veľmi hlúpe. Vstal, vypol televízor, odišiel do svojej pracovne a pomyslel si: „Koľko času vlastne strávim pred obrazovkou každý večer? Prinajmenšom dve hodiny.“ To ho zarazilo. Nebolo by lepšie televízor predať a dve hodiny venovať modlitbe? Vynorili sa však aj námietky, že večer je človek unavený a potrebuje sa uvoľniť a televízia je súčasťou kultúry a kazateľ by preto mal vedieť, na čo sa ľudia pozerajú a čo ich zaujíma. Preto predostrel svoj problém Pánu Ježišovi. V skutočnosti mu totiž ťažko padlo dať televízor preč. Modlil sa: Pane Ježišu, potrebujem tvoju pomoc, aby som sa vedel správne rozhodnúť. Dám si na televízor inzerát do novín. Ak je to tvoja vôľa, prosím ťa, pošli mi kupca v priebehu hodiny hneď, len čo sa noviny objavia na ulici. A dal si inzerát do novín. A o dvadsať minúť po tom, čo noviny prišli do stánkov, zazvonil telefón: „Vy predávate televízor značky RCA obrazovka 49 cm, dva roky starý, v dobrom stave? Čo zaň chcete?“ Odpovedal: „Sto dolárov.“ „Tak si ho vezmem,“ odpovedal muž. „Pripravte ho, hneď prinesiem peniaze.“ Od toho dňa, píše kazateľ, sa môj život zmenil. Ako sa zmenil? Každý večer prišiel do svojej pracovne a namiesto manipulovania s gombíkmi televízora sa dve hodiny modlil. A tým sa otvoril pre účinkovanie Ducha Svätého tak veľmi, že cítil, ako ho Duch Svätý vedie pri lovení ľudí do kresťanskej viery, a často zvolal: „To Duch Svätý presvedčuje. To Duch Svätý získava. To Duch Svätý sa dotýka tých, čo počúvajú moje slová, aby sa stali veriacimi.“ A v dnešnom čase získava pre vieru mnoho ľudí, najmä veľa mladých ľudí, ktorý žili v strašných nerestiach.

    Prichádza pôstna doba, ktorá je prípravou na sviatky Narodenia Pána. Možno nemusíme predávať svoj televízor. Možno stačí ho vedieť vypnúť a zobrať svoju rodinu k modlitbe, aby sme možno tento rok neprežívali tieto sviatky len tak, ale naplnení radosťou, pokojom z týchto sviatkov. Veľmi dôležitá je príprava a preto je tento príbeh malým návodom na dobré prežitie tejto prípravy v našej rodine a v našej farnosti.

    Prvá zmienka o prípravnom období pred Narodením Pána je zmienená v dekréte koncilu zo Zaragozy (380). Konciloví otcovia sa uzniesli, že každý kresťan má od 17. decembra do Bohozjavenia (6. januára) chodiť denne do chrámu. Na synode v Mac (v dnešnom Francúzsku) r. 581 bolo schválené, že každý kresťan sa má od sviatku sv. Martina (11. novembra) až do 24. decembra postiť trikrát do týždňa (pondelok, streda, piatok).

    Naše prípravné obdobie sa vyvinulo neskôr. Odborníci sa rozchádzajú pri určení presného času, kedy sa to dostalo do nášho kalendára. Niektorí tvrdia, že sa tak stalo v šiestom storočí. Iní sa domnievajú, že sa tak stalo v siedmom alebo až ôsmom storočí. Súčasné liturgické obdobie pred Narodením bolo definitívne ustálené na Konštantíno-polskom sneme v roku 1166. Koncil sa uzniesol, že pôst sa bude začínať 15. novembra a bude trvať do 24. decembra vrátane. Tak bol ustanovený ďalší 40-dňový pôst. Čo sa týka bohoslužobných textov, prípravné obdobie pred sviatkami Narodenia nášho Pána a Svätého Bohozjavenia nášho Pána sa stále začína 15. novembra.

    Pôst pred Narodením je často nazývaný “Filipovka", pretože sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa. Pôst bol zavedený, aby pripravil Cirkev na dôstojnú oslavu veľkého a svätého dňa Kristovho narodenia. Usmernenia pre pôst boli omnoho zhovievavejšie ako usmernenia pre obdobie Veľkého pôstu pred Paschou. Iba pondelok, streda a piatok boli dni striktného pôstu bez mäsa, mliečnych produktov a oleja (v slovanských krajinách). V nedeľu bolo dovolené jesť ryby. Laikom bolo sprvu dovolené jesť ryby aj počas iných dní, pokým neprevážil mníšsky rigorizmus. Je zaujímavé pozorovať, že aj slávny byzantský kanonista 12. storočia Balsamon vyjadril názor, že by stačilo, keby sa laici postili iba týždeň pred Narodením. V roku 1958 grécky teológ Christos M. Enislides privítal Balsamonov podnet a verí, že optimálne riešenie pre Cirkev by bolo zdržiavať sa mäsa a mliečnych produktov 33 dní. Posledných sedem dní pôstu by mal každý dodržiavať striktný pôst.

    Na ocenenie stretnutia sa s naším Pánom a Spasiteľom by sme mali posvätiť toto obdobie Filipovky pred Narodením. Posvätenie znamená prežiť čas vo viere a službe Bohu a v láskavosti k našim blížnym, zvlášť tým, ktorí sú odkázaní na našu pomoc. A mali by sme sa aj zamyslieť, čo by bolo, keby Kristus neprišiel do našej biedy a chudoby. Spolu s celou byzantskou cirkvou by sme sa mali snažiť stretnúť Krista, ako si to zasluhuje a tak ako to najlepšie poslúži nášmu duchovnému životu!

    Mlčanie

    V jednej z chicagských nemocníc sa stal napínavý prípad: Jeden 26 ročný laborant pri práci odpadol. Prítomný lekár nestratil duchaprítomnosť, kľakol k umierajúcemu, vreckovým nožíkom mu rozrezal hrudník, medzi rebrá strčil ruku a začal masírovať srdce. Bol to zúfalý zápas na život a smrť. Po dvoch hodinách srdce naskočilo, umierajúci bol zachránený. Tento prípad vošiel do dejín chirurgie ako riskantná operácia srdca vreckovým nožíkom. Referovali o tom noviny, televízia i odborné lekárske časopisy. Ale o jednej veci sa zaryto mlčalo. Keď sa totiž po nemocnici roznieslo, čo sa deje, zbehli sa tam lekári a sestry z iných oddelení. So zatajeným dychom obstúpili operujúceho. Naraz sa niekto začal modliť Otče náš... Pridávali sa ďalší a ďalší, modlili sa, kým srdce nezačalo biť. O tejto modlitbe sa zaryto mlčalo, ani TV ani časopisy...

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 23 / 2011

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!