č. 24 / 2011
21.11.-4.12.2011
autor
email

    Eduard

    V spoločenstve mladých francúzskych veriacich rozprával kňaz o tom, že v austrál-skom meste Sydney hrával sa chlapček Eduard z protestantskej rodiny s katolíckymi deťmi. Keď sa na poludnie alebo večer ozval zvon, deti sa prestali hrať a spolu sa modlili Anjel Pána. Šesťročnému Eduardovi sa modlitba páčila a čochvíľa sa ju modlil s katolíckymi deťmi.

    Raz, keď ho matka ukladala večer do postieľky, začal sa modliť Anjel Pána. Matka sa ho spýtala: „Kde si sa to naučil?“

    On odpovedal: „Malí Francúzi sa tak modlia.“

    Matka na to: „Nech sa modlia, ako chcú, ale ty sa to nesmieš modliť, lebo ináč ťa nepustím hrať sa s nimi.“

    Chlapček poslúchol. Keď bol starší, z dlhej chvíle brával do rúk matkinu Bibliu, listoval v nej a čítal ju. Našiel tam, že anjel Pána zvestoval Panne Márií a že ju pozdravil: „Zdrávas milostiplná, Pán s tebou“ a že Mária odpovedala anjelovi: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“, ba dokonca tam našiel, že Mária predpovedala o sebe: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.“ Raz keď čítal Bibliu, vkročila matka do izby a on jej povedal: „Mami, aj v tvojej Biblii je to, čo som sa ja modlil s Francúzmi.“ Matka mu vytrhla Bibliu z rúk a povedala: „Nikdy sa neopováž poučovať ma!“ Odvtedy sa Eduard začal potajomky modliť Anjel Pána. A pozoroval, že táto modlitba ho vedie k stále hlbšej viere v Boha a k stále vrúcnejšiemu spoločenstvu s Bohom. A preto, keď bol šestnásťročný, stal sa katolíkom. Tu sa kňaz vo svojom rozprávaní na chvíľu odmlčal. A potom dodal: „Viete, kto je ten šťastný mladík, ktorý sa stal hlboko veriacim katolíkom zásluhou modlitby Anjel Pána? To som ja, katolícky kňaz Eduard Tuckvell, ktorý vám rozprávam. Za kňaza som bol vysvätený meste Aire a vysvätil ma biskup Delannoy. Modlitbu Anjel Pána sa nikdy v živote neprestanem modliť.“

    Modlitba podľa Weisela

    „Čo pre vás znamená modlitba?“ pýtali sa nositeľa Nobelovej ceny za mier 1986 Elie Weisela. A tento židovský spisovateľ odpovedal: „Okamžik milosti, odovzdanosti, prijatia, vyslovenia áno... áno životu a tomu, čo v sebe skrýva. Áno viere a nádeji, ktorá sa odvoláva na Stvoriteľa. Áno radosti. Áno bratstvu.“


    Dievčatko, v ktorom býva Boh
    Sviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu v byzantskej tradícii

    V byzantskej tradícii sa 21. novembra slávi jeden z dvanástich veľkých sviatkov. Ide o Vstup (Uvedenie) Božej Matky do chrámu. Tento sviatok má jeruzalemský pôvod a je spätý s posviackou jedného chrámu. Mnohé aspekty tohto sviatku, ktoré sú prítomné v liturgických textoch, pochádzajú z Jakubovho protoevanjelia. Ide o apokryf, ktorý mal značný vplyv na kresťanskom Východe i Západe.

    Z tohto apokryfu pochádzajú tieto prvky: sprievod dvanástich diev, ktoré sprevádzajú Máriu, s jasným odkazom na evanjeliové podobenstvo („panny nesúce lampy, čím robia radostnou cestu vždy Panne“); Zachariáš, ktorý uvádza Máriu do chrámu a do svätyne svätých („dnes je uvedená do Pánovho chrámu tá, ktorá prijme Boha, Božia Matka, a Zachariáš ju prijíma“); pokrm, ktorým je Mária živená archanjelom Gabrielom, je predobrazom pokrmu, ktorým je Božie Slovo a Sväté Dary, ktoré sa prijímajú v Cirkvi („oddane živená nebeským chlebom, Panna, v Pánovom chráme, porodila si svetu Slovo, chlieb života“).

    Slávnosť sa koná 21. novembra, má jeden deň predsviatku a slávenie pokračuje až do 25. novembra. Liturgické texty oznamujú radosť neba a stvorenia pre tajomstvo, ktoré Boh koná v Božej Matke a jej prostredníctvom. Veľmi mocnými biblickými obrazmi a často aj prostredníctvom protikladov liturgia ukazuje Máriu, ktorá je prijatá do chrámu a ktorá sa sama stáva chrámom a tou, ktorá prijíma; ona je posväteným svätostánkom, dievčatkom, ktoré je aj príbytkom Boha, archou, duchovným chrámom, trónom, palácom, svadobným lôžkom. Ide o tituly, ktoré kresťanská tradícia aplikovala na tajomstvo jej božského materstva („uctievame jej posvätný príbytok, živú archu, ona prijala Slovo, ktoré nikto nemôže obsiahnuť“).

    Archanjel Gabriel, ten istý, ktorý bude Bohom poslaný do Nazareta, aby priniesol Márii zvesť o narodení Božieho Slova v tele, je poslaný k Márii, „ktorá prišla do Pánovho chrámu, aby bola vychovávaná vo svätyni svätých ako posvätené stvorenie. Vtedy k tebe, Nepoškvrnená, bol poslaný aj Gabriel, aby ti prinášal jedlo.“ Jeden z tropárov večierne zhrňuje výnimočne krásnym spôsobom celé tajomstvo sviatku: radosť stvorenia, tajomstvo Márie, ktorá sa stala dcérou a Božou Matkou, jej panenstvo a jej materstvo, anjel, ktorý oznamuje dobrú novinu. Tropár sviatku okrem toho predstavuje tento deň ako prelúdium diela Božej dobrotivosti a spásy, teda vtelenia.

    Počnúc 15. novembrom v byzantskej tradícii začína takzvaná „vianočná štyridsiatnica“ (Filipovka). Ide o obdobie, v ktorom sa Cirkev pripravuje na slávenie narodenia Ježiša Krista, a to najmä asketicky. Bohoslužobné texty sviatku Vstupu stanovujú tri čítania zo Starého zákona: posviacka stánku zjavenia a slávna prítomnosť oblaku, aby ukazoval prítomnosť Pána, ktorý napĺňa stánok (Ex 40); prenesenie archy Pánovej zmluvy do Šalamúnovho chrámu (1 Kr 8); Pánova sláva, ktorá napĺňa chrám, a zavretá brána otvorená len Pánom (Ez 43,27-44,4).

    V bohoslužobných textoch utierne kánon spája každú spievanú ódu s Božou Matkou, a posledný tropár (katabáza) podáva ich kristologickú lektúru: „Morská obluda vyvrhla zo svojich útrob ako dieťa Jonáša tak, ako ho prijala; Slovo, po tom, čo sa usídlilo v Panne a prijalo telo, vyšlo z nej, pričom ju zachovalo neporušenou: pretože uchránil matku neporušenú a skazenosť sa jej nedotkla.“

    Ikona sviatku ukazuje Božiu Matku, ktorá je prijatá veľkňazom v chráme a privedená Joachimom a Annou. Mária je dievča, ktoré vstupuje do pozemského chrámu, aby sa pripravila na to, že sa stane chrámom Najvyššieho. V rohu ikony je sprievod panien, ktoré Máriu sprevádzali a napravo je archanjel Gabriel, ktorý Márii prináša potravu.

    Božia Matka je teda predstavená ako tá, ktorá sa stáva chrámom Krista, obrazom toho, čím sa každý kresťan stáva prostredníctvom krstu. Máriin vstup a život v chráme sú teda aj naším vstupom a naším životom v chráme, ktorým je Kristus, podľa evanjelia. Toto je teda Božia dobrotivosť a spása ľudí: urobiť z nich príbytok Krista Boha medzi ľuďmi, ako to ospevuje tropár sviatku: „Dnešný sviatok nám pripomína dobrotu Božiu a je predzvesťou spásy ľudstva. Do Božieho chrámu slávne vstupuje Panna a všetkým zvestuje príchod Krista.“

    www.grkat.nfo.sk

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!