č. 26 / 2011
19.12.-1.1.2012
autor
email

    Dialóg pri jasličkách

    Malý chlapec bol veľmi hrdý na to, že jeho starý otec vedel vyrezávať drevené figúrky. Bolo to veru fascinujúce, keď sa tak prizeral, ako z kúska dreva pomaly vznikajú "živé" postavičky. Chlapec sa tak zadíval na vyrezávané postavičky pri jasličkách, že jeho myšlienky celkom splynuli so svetom figúriek. Spolu s pastiermi a kráľmi vošiel do maštale a odrazu stál pri dieťati v jasličkách. Vtedy si uvedomil, že má prázdne ruky. Všetci niečo priniesli, iba on nie.

    Rozrušený rýchlo povedal: "Sľubujem ti to najkrajšie, čo mám! Dám ti môj nový bicykel - nie, elektrickú železnicu ti dám!"

    Dieťa v jasličkách s úsmevom potriaslo hlavičkou a povedalo: "Ale ja nechcem tvoju elektrickú železnicu. Podaruj mi svoju poslednú slohovú úlohu!"

    "Poslednú slohovú úlohu?" koktal preľaknutý chlapec, "ale veď tú... tú úlohu som nenapísal dobre!"

    "Práve preto ju chcem," odpovedal Ježiško. "Daj mi vždy to, čo nie je dobré. Nato som prišiel na svet!" "A ešte by som chcel niečo od teba," pokračovalo dieťa v jasličkách, "chcel by som tvoj pohár na mlieko!"

    Teraz ale malý chlapec zosmutnel: "Môj pohár na mlieko? Ale ten je predsa rozbitý!"

    "Práve preto ho chcem," povedal Ježiško milo, "môžeš mi doniesť všetko, čo sa ti v živote rozbije. Chcem to napraviť!". "A do tretice ešte by som chcel od teba," počul malý chlapec hlas dieťaťa v jasličkách, "chcel by som od teba odpoveď, ktorú si dal svojej mame, keď sa ťa opýtala, ako sa mohol pohár na mlieko rozbiť."

    Tu sa chlapec rozplakal. Vzdychajúc sa priznal: "Ale vtedy som predsa klamal. Povedal som, že pohár náhodou spadol. V skutočnosti som ho však od zlosti hodil o zem."

    "Preto som chcel tvoju odpoveď," povedal Ježiško rozhodne, "prines mi vždy všetko, čo je v tvojom živote zlé, nepravdivé, vzdorné a hlúpe. Preto som prišiel na svet, aby som ti odpustil, aby som ťa vzal za ruku a ukázal ti cestu..."

    Narodenie podľa tela nášho pána Ježiša Krista

    Narodenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (ľudovo nazývaný Vianoce, cirkevnoslovansky Roždestvo) patrí k najväčším sviatkom cirkevného roku. To vidno už z toho, že cirkev nám ako prípravu na tento sviatok (a sviatok Bohozjavenia) určuje 40-dňový pôst, ktorý sa ľudovo nazýva Filipovka. (Jeho ľudový názov vznikol z toho, že sa začína deň po sviatku sv. Filipa, inak s týmto apoštolom nemá nič spoločné.)

    Narodenie Ježiša Krista sa na Východe slávilo najprv spolu so sviatkom Bohozjavenia 6. januára. Podnes to tak je v niektorých východných cirkvách (predchalkedónskych). Od 4. storočia sa Narodenie Pána slávi aj na Východe 25. decembra podľa rímskeho vzoru.

    26. decembra sa slávi druhý deň sviatku, označovaný ako Zhromaždenie (Zbor) presvätej Bohorodičky (liturgicky to nie je veľký sviatok, iba malý, tzv. šestiričný s veľkým slavoslovím). V našej cirkvi je zvykom, že po hlavnom sviatku sa na ďalší deň slávia tí, ktorí sú so sviatkom nejakým spôsobom spojení, preto 26. decembra slávime Zhromaždenie na česť/ku cti presv. Bohorodičky. (Podobne po Bohozjavení 7. januára slávime Zhromaždenie k sv. Jánovi Predchodcovi.)

    Obsahom sviatku je oslava toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Boh sa stáva človek, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený (theosis). Narodenie Ježiša oslavujeme v kontexte celého plánu spásy (a len v tejto súvislosti má zmysel), preto sa v bohoslužobných textoch popri narodení/vtelení spomína aj Kristova smrť, vzkriesenie, vykúpenie ľudstva z hriechu...

    Dôležitým aspektom sviatku je zjavenie sa Boha ľuďom. Boh sa zjavil človeku, aby mu zvestoval svoj plán spásy a ukázal svoju lásku (najprv mágom hviezdou a pastierom skrze ohlasovanie anjela, neskôr pri Jordáne hlas z neba - preto sa aj pôvodne tieto sviatky slávili spolu).

    Kristus sa stáva dieťaťom, prichádza na svet v jaskyni, ktorá slúžila ako maštaľ pre dobytok. Stáva sa poníženým a bezbranným - a takým je celý svoj život až po smrť na kríži - ako dieťa, ktoré sa nedokáže brániť a nedokáže ublížiť. Vydáva sa do rúk ľuďom už pri svojom narodení, tak ako raz bude vydaný do rúk ľuďom pri ukrižovaní.

    To veľmi pekne vystihuje spev z proroka Izaiáša, ktorý spievame na Veľkom povečerí: S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!

    Zaujímavým detailom je fakt, že v našich bohoslužobných textoch sa všade hovorí o jaskyni - Ježiš sa totiž podľa tradície narodil v jaskyni (a nie v dome). V tom kraji sú jaskyne, ktoré sa používali ako útulok pre zvieratá. To má aj svoj prorocký význam, o čom bude reč neskôr pri výklade ikony Narodenia.

    K novonarodenému Kristovi podľa správ evanjelia prichádzajú mudrci. V gréčtine sú označení ako magoi - mágovia (nie králi, to je až veľmi neskorá tradícia). Boli to vzdelanci, astrológovia, astronómovia, prírodovedci (niečo ako stredovekí alchymisti, nielen v negatívnom slova zmysle). Narodenie Krista ich priviedlo k pravému poznaniu, ako to krásne vystihuje tropár sviatku.

    Zlato, kadidlo, myrha, ktoré priniesli títo mudrci-mágovia Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary. Ale možno by mohli označovať aj zlato ako dar kráľovi, kadidlo ako dar veľkňazovi (odkazuje na obetu) a myrha ako prorokovi (pomazanie). Myrha by však mohla byť aj pohrebná masť - ako náznak toho, že Boží Syn sa narodil ako človek nato, aby zomrel za naše hriechy.

    Ďalším zaujímavým faktom je, že Jozef bol už dosť starý a bol vdovec - vieme to z prastarej tradície, ktorej sa drží celá byzantská cirkev. Jozef bol vdovec a mal aj deti z prvého manželstva (Ježišovi bratia spomínaní viac ráz v evanjeliách). Pred Ježišovým narodením dokonca, podľa niektorých bohoslužobných textov (naznačuje to aj Biblia - Mt 1, 18-19), bojoval s pochybnosťami. Ilustrujú to tieto dve stichiry z cárskych časov:

    Toto hovorí Jozef Panne: * Mária, aké to dielo vidím v tebe? * Nechápem a čudujem sa, môj rozum žasne. * Čím skôr odo mňa potajomky odíď! * Mária, aké to dielo vidím v tebe? * Miesto cti hanba, miesto veselosti zármutok, * namiesto chvály si mi priniesla potupu. * Nestrpím už ľudské urážky. * Veď bezúhonnú som ťa prijal od kňazov z Pánovho chrámu, ** a čo vidno?!

    Keď Jozef kráčal do Betlehema a trápil sa, * volala si naňho, Panna: * Prečo sa rmútiš a znepokojuješ, keď ma vidíš tehotnú * a vôbec nepoznáš bázeň vzbudzujúce tajomstvo, ktoré je vo mne?! * Spoznaj neuveriteľné a už odlož všetok strach, * veď ten, kto teraz pre milosrdenstvo zostupuje v mojom lone na zem, * je Boh, hoci prijal telo. * Uvidíš ho narodiť sa tak, ako sa blahosklonne rozhodol. * Naplní ťa radosť a pokloníš sa mu ako svojmu Tvorcovi. * Jeho neprestajne ospevujú anjeli ** a oslavujú ho s Otcom a so Svätým Duchom.


    „S námi Boh, razumíjte jazýcy, i pokarjájtesja, jáko s námi Boh!“
    „S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!“

    Nech je skutočne s nami Boh v našich srdciach, v našich rodinách,
    v našej farnosti a nech všetci okúsime tu lásku akou Boh miluje,
    keď poslal svojho Syna, aby spasil svet.
    o. Peter s rodinkou

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!