č. 2 / 2012
16.1.-29.1.2012

    Postupnosť v človeku

    V Afrike žil starý múdry muž, ktorý sa volal Daniel. Veril v Boha. Ktosi sa mu posmieval. Pýtal sa ho: „Ako vieš, Daniel, že je Boh?“ Daniel odpovedá: „Ako spoznáš, že v noci chodil okolo tvojho domu človek, osol alebo pes? Poznám to podľa stôp v piesku.“

    „Vidíš, ty múdry, a ja v mojej duši, v mojom živote a v celej prírode vidím stopy Boha.“

    V kronike istého kláštora sa píše o odhodlanom mládencovi, ktorý prišiel na parížsku univerzitu z ďalekej provincie študovať teológiu. Na prvej hodine začal profesor prednášku slovami:

    „Milovať budeš Pána Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“

    Potom hovoril o tom, že poznať Boha, milovať ho a slúžiť mu, je tým najhlavnejším, čo má človek urobiť vo svojom živote, ak chce byť dokonalý a dosiahnuť spásu. Keď to mládenec počul, rýchlo vstal a odišiel. Jeho priatelia i profesori sa ho udivene pýtali, prečo nevydržal aspoň do konca prvej prednášky, odpovedal: „Skôr, než by som počul viac, chcem to, čo som teraz počul, naučiť sa a uviesť do svojho života.“

    Na univerzitu sa už viac nevrátil. Vstúpil do kláštora a po celý svoj život sa snažil naučiť a uviesť do praxe to, čo znamená - Boha poznať, milovať ho a slúžiť mu.

    Cisár Žigmund sa raz opýtal Teodora, arcibiskupa z Kölnu, ktorá cesta najistejšie vedie do neba.

    „Nehľadaj pozemské veci,“ odpovedal arcibiskup. „Potom aká je ta cesta?“ pýtal sa cisár ďalej. „Jednoduchá,“ znela odpoveď.

    „A ako mám kráčať po tejto ceste?“

    Na to arcibiskup veľmi vážne povedal: „Ak budeš Boha poznať, milovať ho a slúžiť mu.“

    „Kam nás to na tejto zemi povedie, nevieme a nemáme sa na to ani predčasne pýtať. Len jedno vieme: že tým, ktorí milujú Boha, sa nakoniec všetko obráti k dobrému.“

    Predpôstne obdobie

    Takáto prax je v latinskej cirkvi neznáma, avšak na Východe je tradícia osobitnej prípravy na Veľký pôst starobylá. Už veľkí kazatelia a znalci duchovného života 4. stor., akými boli sv. Bazil Veľký, sv. Ján Zlatoústy, Cyril Alexandrijský a iní nám zanechali svoje kázne a slová, slová, v ktorých poukazujú na pôst, ktorý očakávame, nie prežívame.

    Cieľom tejto prípravy je obnoviť náš vzťah k Bohu a takto mať čo najväčší duchovný osoh z pôstu. Príkladmi zo Sv. písma, ktoré nám cirkev po tieto dni predkladá , sa máme povzbudiť na pravú modlitbu, kajúcnosť a hlbokú ľútosť nad hriechmi. Taktiež nadobudnúť správny postoj k Bohu, v ktorom máme vidieť milosrdného Otca, ale aj spravodlivého sudcu. Všetko tu vedie človeka k tomu, aby zanechal pýchu a nadutosť farizeja, pokorne sa modlil ako mýtnik, kajal sa ako márnotratný syn, mal bázeň pred Božím súdom a oplakával svoje priestupky ako praotec Adam. Aby prijal námahy pôstu počas Štyridsiatnice, nasledujúc tak svojho Spasiteľa, ktorý sa štyridsať dní postil v jordánskej púšti.


    Nedeľa Mýtnika a farizeja


    Svoje pomenovanie dostala podľa Evanjelia, ktoré sa číta na sv. Liturgii a je centrálnou myšlienkou tejto nedele (Lk 18, 10 - 14). Na tomto Ježišovom podobenstve Cirkev poukazuje na dva typy ľudí, na dva postoje, ktoré môžeme pred Bohom zaujať. Buď prijmeme mýtnikovu pokoru, a bijúc sa do pŕs budeme volať: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu!" alebo uprednostníme správanie farizeja. K tej prvej voľbe nás pobádajú aj liturgické texty tejto nedele. Napríklad kondák:

    "Chráňme sa pyšných rečí farizeja. Od mýtnika sa naučme pokore. Pokorným hlasom kajúcne volajme: Spasiteľ sveta, očisť svojich služobníkov."

    Prvou liturgickou zvláštnosťou okrem týchto textov je aj to, že sa na utierni po čítaní sv. Evanjelia a 50-tého žalmu spievajú kajúce tropáre:

    "Dvere pokánia otvor mi Darca života, lebo môj duch hneď zrána sa obracia k Tvojmu sv. chrámu. Svoj telesný chrám nosím celý poškvrnený. Ale Ty ako štedrý, očisť ma dobrotivo svojou milosťou.

    Na cestu spasenia uveď ma Bohorodička, lebo hriechmi som si poškvrnil dušu a v nedbalosti o spásu prežil celý svoj život. Ale ty svojím príhovorom zbav ma každej nečistoty.

    Mysliac na množstvo zla, ktoré som vykonal, bojím sa, ja ničomný, strašného súdneho dňa, ale dúfam v milosť tvojho zľutovania a ako Dávid volám k tebe: - Zmiluj sa Bože nado mnou, pre svoje veľké milosrdenstvo!"

    Príprava na veľkopôstne obdobie teda začína hľadaním a modlitbou o pokoru, ktorá je začiatkom pravého pokánia. Lebo pokánie je predovšetkým návratom k pravému usporiadaniu vecí, obnovením pravej vízie.

    Ak každý z nás sa bude modliť podľa príkladu mýtnika, so skľúčeným srdcom a pokorným duchom, stane sa dôstojným veľkej milosti od Toho, ktorý vidí do všetkých sŕdc. Pán otvorí aj jemu dvere pokánia, vovedie ho do svätých a spasiteľných dní sv. Štyridsiatnice, pomôže mu svojou blahodárnosťou priniesť to pravé pokánie, a získa plné odpustenie a zmilovanie.

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 2/2012

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!