č. 3 / 2012
30.1.-12.2.2012

    Obrátenie

    Jezuitský páter Norbert Baumert vo svojej knihe s názvom Dary Ježišovho Ducha Svätého píše o študentovi, ktorý po uplynutí detských rokov zanechal modlitbu a kostol a Božie slovo a na vysokej škole sa dostal do kruhu neveriacich študentov, ktorí hľadali cestu vedúcu k správnemu a šťastnému životu v materialistických zásadách. Stal sa natoľko presvedčeným ateistom, že začal písať do ateistického časopisu bojovné články proti viere. Raz chcel napadnúť náboženské hnutie mládeže, ktoré sa volá Jesuswelle čiže Ježišova vlna. Aby vedel tento článok dôkladne vypracovať, odobral sa na zhromaždenie Ježišovej vlny. Keď prišiel pred sálu, bol prekvapený, že ho srdečne vítal dlhovlasý hipík a milo ho uviedol dnu. Tam už bolo veľa chlapcov a dievčeniec, čo sa medzi sebou rozprávali o Ježišovi. Navzájom si vymieňali skúsenosti zo života s Ježišom a boli príjemne veselí. Ateistický študent s obdivom pozoroval, že z ich očí a tvári vyžaruje radosť, láska a šťastie. Pobožnosť sa začala niekoľkými rytmickými piesňami. Potom sa všetci spoločne modlili a napokon mal kázeň mladý kňaz. V kázni hovoril takto: „Niektorí ľudia investujú veľa energie do boja proti kresťanom. Študujú veľa kníh, v ktorých sa viera popiera. Keby tí ľudia tú istú energiu investovali do hľadania Boha, tak by sa im čoskoro podarilo vyrieknuť so starozákonným Jóbom: Viem, že môj vykupiteľ žije (Jób 19,25).

    Ateistický študent túto kázeň pozorne počúval. Cítil sa ňou hlboko dotknutý. Neodolal sile Božieho slova. Povedal si v duši: Od tejto chvíle budem investovať svoju energiu nie do boja proti Bohu, ale do hľadania Boha. Odišiel z tejto pobožnosti celkom premenený. Hneď na druhý deň začal čítať evanjelia, spoznával Ježiša, jeho život a Božie slovo. Božie slovo z Ježišových úst ho uchvátilo. Raz v noci uvažoval o svojom doterajšom živote takto: Nie Boh sa skryl predo mnou, ale ja som sa obohnal takým silným múrom, že cezeň nemohlo Božie slovo preniknúť do môjho života. Teraz ten múr zrúcam. A namiesto toho, aby som písal proti viere v Boha, budem písať o viere. Zažal si lampu pri písacom stole a začal písať článok na obranu viery s takýmto úvodom:

    „Ďakujem Pánu Ježišovi, že som sa z jeho Božieho slova dozvedel o veľkej Božej láske a že som sa rozhodol v tejto Božej láske prežívať celý svoj ďalší život. Slzy radosti mi tečú z očí, lebo som sa stal novým človekom. Správnym človekom. Šťastným človekom. A pričiním sa všetkými svojimi silami o to, aby čím viacerí ľudia takto spoznali Božie slovo a aby podľa neho prežívali svoj život správne a šťastne.“

    Stretnutie Pána

    „Štyridsiaty deň po Bohozjavení sa tu slávi ozaj veľkými a slávnostnými obradmi.“ Takto nám v druhej polovici 4. storočia pútnička Egeria podáva svedectvo o slávení sviatku Stretnutia Pána v Bazilike Vzkriesenia v Jeruzaleme, s ohlasovaním evanjelia podľa Lukáša (2,22-40). Tento nepohyblivý sviatok, ktorý sa slávi 2. februára, je jedným z dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka, a za taký ho považuje aj Egéria, ktorá ho prirovnáva čo do dôležitosti k Pasche. V 5. a 6. storočí sa slávil v Alexandrii, Antiochii a Konštantínopole. Na konci 7. storočia ho v Ríme zaviedol pápež východného pôvodu, Sergej I., ktorý v Ríme zaviedol aj sviatok Narodenia presv. Bohorodičky (8. septembra), sviatok Zvestovania (25. marca) a sviatok Zosnutia presv. Bohorodičky (15. augusta).

    Názvom „stretnutie“ (????????) chce byzantská cirkev v tomto sviatku zdôrazniť predovšetkým stretnutie Ježiša so starcom Simeonom, totiž stretnutie nového Človeka so starým človekom, a naplnenie očakávania celého ľudu Izraela, ktorí tu reprezentujú Simeon a Anna. Sviatok má jeden deň predsviatku a sedem dní posviatku. Oficiálne cirkevné modlitby dňa sú z kristologického hľadiska veľmi bohaté a zdôrazňujú tajomstvo stretnutia vteleného Božieho Slova s človekom. „Nové dieťa“, „predvečný Boh“ - ako sme spievali na Narodenie - ide v ústrety človeku. Jedna zo stichír večierne sa stala aj spevom obetovania rímskej liturgie: „Ozdob svoj stánok, Sion, a prijmi kráľa Krista; bozkom pozdrav Máriu, nebeskú bránu, pretože sa stala trónom cherubínov a nosí Kráľa slávy. Panna je oblakom svetla, pretože nesie na rukách syna, ktorý je pred rannou zorou...“

    V textoch oficiálnych cirkevných modlitieb sa nám ponúka celá zbierka biblických obrazov aplikovaných na Božiu Matku s jasným kristologickým pozadím. Typické a prekrásne sú kristologické vyznania v neustálej hre protikladov: „Ten, ktorého nosia cherubíni a ospevujú serafíni,“ hľa, je „v náručí Márie“ a „v rukách svätého starca“. A Simeon, „nosiac Život, žiada si byť vzatý zo života“, so záverečnou narážkou, ktorá je priamo paschálna: „Dovoľ, ó Vládca, aby som šiel, oznámiť Adamovi, že som videl predvečného Boha, ako sa stal dieťaťom.“

    Na večierni sú stanovené tri starozákonné čítania: Prvé je vzaté z kníh Exodus (13) a Levitikus (12), na tému obetovania a zasvätenia prvorodených Bohu, ktoré je spojené so sviatkom Obetovania Ježiša v chráme na štyridsiaty deň po jeho narodení. Ostatné dve čítania sú vzaté z proroka Izaiáša (6 a 12), na tému svätosti Boha a jeho spásy, ktorú priniesol človeku.

    Ikona sviatku sa takisto zakladá na textoch z knihy Exodus na tému obetovania prvorodených a predovšetkým na evanjeliu podľa Lukáša na tému stretnutia Dieťaťa so Simeonom. Ikona osvetľuje predovšetkým stretnutie Boha s človekom, dávajúc dôraz ešte raz na tajomstvo vtelenia. Ikonografické usporiadanie je veľmi jasné: Dieťa Ježiš je v centre, najbližšie po bokoch sú Mária a Simeon, a potom Jozef a Anna. V pozadí je oltár a baldachýn, ktorý ho pokrýva, pripomínajúc typické usporiadanie kresťanského oltára: baldachýn, oltár a na ňom evanjelium.

    Je potrebné ešte zdôrazniť podobnosť, ktorá je kvôli ikonografickému rozloženiu a charakteristikám medzi Simeonom a Annou na ikone Stretnutia a Adamom a Evou na paschálnej ikone Zostúpenia Krista do podsvetia: rovnakým pohľadom sa Simeon a Adam, a Anna a Eva obracajú na Krista na jednej i druhej ikone. Na ikone Stretnutia je to Simeon, ktorý sa skláňa, aby prijal a vzal do náručia Krista; na ikone Paschy je to Kristus, kto sa skláňa, aby prijal a vzal do náručia Adama. Ikona sviatku Stretnutia Pána sa tak stáva predobrazom druhého veľkého stretnutia: keď nový Človek, Kristus zostupuje do podsvetia, aby oslobodil starého človeka Adama.

    Sviatok Stretnutia Pána je teda sviatkom silne paschálneho charakteru a jasným ohlásením vzkriesenia. „Raduj sa, Milostiplná Bohorodička Panna, lebo z teba vzišlo Slnko spravodlivosti, Kristus, Boh náš. On osvecuje tých, čo prebývajú v temnotách. Veseľ sa aj ty, starec spravodlivý, lebo si mal v náručí Osloboditeľa našich duší, toho, čo nám daroval aj vzkriesenie.“ Tento tropár sviatku, ktorý sa končí vetou „daruje nám aj vzkriesenie“ znova zaznieva v závere paschálneho tropára: „a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ Takto sviatok Stretnutia dieťaťa Ježiša so starcom Simeonom je sviatkom stretnutia Boha, prostredníctvom vtelenia Syna, s ľudstvom, s každým človekom. Stretnutie, ktoré má svoje miesto v chráme, to znamená v cirkevnom živote každého kresťana, každého z nás.

    Zmena musí začať od nás!

    Chlapec píše vulgárne slová po ceste. Okoloidúci starší muž sa pýta: „Prečo to píšeš?“ Odpoveď nedostal a preto sa pýta ďalej: „Koľko máš rokov?“ - „Desať.“ - „A čo budeš robiť o desať rokov?“ - „Budem študovať.“ A zaujato písal ďalej. „Páči sa ti tento svet?“ - pýta sa znova starší muž. „Nie!“ - „A čo by si chcel zmeniť?“ - „Očistil by som ho od špiny.“ Starší muž bol odpoveďou zaskočený, na chvíľu sa zamyslel a povedal: „Vieš čo, začni od seba a hneď teraz. Môžeš zotrieť tie zlé slová, ktoré si po ceste napísal.“ - „Nemám handričku.“ - Skús to rukou!“ Chlapec nedokázal z asfaltu zotrieť ani jedno slovo, pretože bol hrboľatý. „Vidíš, chceš zmeniť svet a oslobodiť ho od všetkého zla a špiny, a nedokážeš napraviť ani to, čo si sám spôsobil. Vidíš, ako je ťažko začať od seba?“


    Svätá Magdaléna de Pazzi po hlbokom rozjímaní pred svätým krížom o láske Pána Ježiša visiaceho na kríži bola zrazu naplnená nebeským plameňom lásky a zvolala: „Ó, Bože, ty si láska. Láska, ktorú máš ty, môj Ježišu, k ľuďom, je úžasná. Ja ťa nikdy neprestanem volať ináč, než láska.“ Potom sa obrátila k svojim spolusestrám so slovami: „Či neviete, že môj Ježiš nie je nič iné ako láska? Ó, kiežby celý svet počul môj hlas a kiežby všetci ľudia spoznali a milovali Ježišovu lásku.“

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!