č. 9 / 2012
23.4.-6.5.2012

    Láska rozohrieva ľad

    Japonská rozprávka vypráva: Ošo bol synom rybárskej rodiny. Dokiaľ otec mohol, pomáhal mu pri love, až zostarol, ujal sa rybárčenia sám. Kúpil tri rybníky v horách, osadil ich kaprami, ktoré potom lovil a predával na trhu.

    Jedného dňa onemocnela jeho matka. Márne sa syn snažil zohnať pre ňu lekára alebo aspoň lieky. "Viem, keby som mala kapra z tvojho rybníka, iste by som sa uzdravila," šepotala matka. Ale bola zima a na rybníkoch bol tlstý ľad. Napriek tomu Ošo vzal sekeru a sieťku a šiel dobývať kapra. Ale ľad bol príliš tvrdý a siahal hlboko. Ošo nemohol doňho preseknúť dieru. Tu zdvihol oči k nebu a vrúcne sa modlil, aby mohol matke rybu doniesť. Tu pocítil, že sa jeho telo rozohrieva, nabúda teplotu rozžhaveného železa. Rýchlo zo seba strhol šaty a ľahol si na ľad, aby ho svojím telom rozohrial. Naozaj, za chvíľu roztavil ľad všade tam, kam doľahlo jeho telo. Ošo vzal rýchlo sieť a ponoril ju do vody. Dvakrát, trikrát zalovil a už tiahol veľkého kapra na ľad. Rýchlo sa obliekol a keď prišiel domov, uvaril z kapra silnú polievku. Tú potom matke po lyžičkách dával. Po každej lyžičke sa matka cítila silnejšia, až mohla vstať z postele. Ešte tejto zimy sa úplne uzdravila.

    Láska úprimná rozohrieva aj ľad nenávisti v našich životoch, v našich vzťahoch.... Je len potrebné začať konať, podobne ako o tom hovorí jeden vymyslený príklad.

    Ktosi mal sen. Vstúpil do obchodu, za pultom stal anjel. Čože predávate, pán anjel?" spýtal sa ho. "Všetko, čo si prajete!" znela odpoveď. Mládenec začal menovať: "Prial by som si, aby bol koniec vojnám, aby zmizla nezamestnanosť, aby prestal hlad v treťom svete, aby ľudia netrpeli podvýživou, aby sa všetkým dostalo lekárskej starostlivosti a ošetrenia, aby zmizli brlohy vo veľkých mestách v Južnej Amerike, aby sa ľudia nerozvádzali, aby deti neboli zabíjané než uvidia svetlo sveta, aby sa kresťania prestali a zjednotili sa... aby..."

    Tu mu anjel vošiel do reči: "Prepáčte, mladý pán, vy ste mi asi zle rozumel. My nepredávame hotové výrobky, ale iba plány. Urobiť si musí hotový výrobok každý sám."

    Nepochopená, nevyužívaná sviatosť z našej strany

    V júny 1881 zomrel v Paríži kňaz Alojz Gaston de Bourger, povestný katolícky spisovateľ. Ešte v tom čase, ako ho vysvätili za kňaza, už o niekoľko dní zažil jednu z najväčších tragédií, aká môže v živote stretnúť - stratil zrak. Matka i celá rodina to považovali za veľké nešťastie, ale sám kňaz Alojz Gaston videl v strate zraku požehnanie Božie. A skutočne, slepota mu neprekážala v práci pre dobro duší. Kto nevie, že kňaz Alojz Gaston je slepý, keď číta a počúva aké množstvo náboženských diel napísal, nebude chcieť veriť, že ich autor bol slepý.

    Iba v jednom prípade pozdávalo sa mu utrpenie ťažké, a to preto, že nemohol navštevovať eucharistickú sviatosť tak často, ako predtým. V tejto veci sa vybral do Ríma v roku 1856 k pápežovi Piovi IX., aby ho poprosil o dovolenie mať Sviatosť Oltárnu vo svojej izbe. Také privilégium nedávajú len tak ľahko, preto pápež spočiatku nesúhlasil. Ale keď sa zadíval prosebníkovi do očí, vyčítal z nich veľký smútok a tichý žiaľ a preto nemohol mu odoprieť túto prosbu. Objal slepého kňaza, pritúlil si ho k srdcu a povedal: "Dovoľujem ti mať v izbe Prevelebnú Sviatosť na tvoju potechu".

    Po návrate do Ríma, kňaz Alojz Gaston dal napísať na bohostánok slová - Na potechu.

    V tejto kaplnke prežíval väčšiu časť svojho života, často tu prebýval pol dňa, v noci odtrhol si zo spánku prinajmenej 2 hodiny. A z jeho úst bolo často počuť slová: "Za tri veci ďakujem Bohu každý deň - že som kňazom, že som slepý, a že mám v izbe Sviatosť Oltárnu."

    Nápis - na potechu svieti neviditeľne na každom svätostánku, na každom oltári v našich chrámoch, kde sa uschováva najsv. Eucharistia.

    Francúzsky kňaz Gabriel Gay píše v ďakovnom liste P. Bětikovi, ktorému sa podarilo prepašovať do koncentráku v Hradištku 10 konsekrovaných hostií: „Nebo navštívilo zem. Neviem, ako vám mám poďakovať! Po dlhej dobe sme prijali dnes ráno Pánovo telo. Eucharistický Kristus učinil mnohých z nás pri všetkej biede šťastných.“

    Aké je smutné, keď tí, ktorí by chceli, nemajú možnosť prijímať túto silu, túto energiu pre náš život. A tí, čo ju majú možnosť nevedia využiť tú silu, tú moc, ten pokoj, ktorý táto tajina (sviatosť) prináša. Sťažujeme sa na čokoľvek na všelijaké choroby a problémy v rodine a podobne a tu v cerkvi máme pomoc, ktorú nevieme využiť. V liturgii vopred posvätených darov spievame: Skúsme a presvedčme sa, aký dobrý je Pán. Tak neteoretizujme, ale skutočne zažime!

    Byť ako voda

    V Číne stal jeden múdry muž pri rieke a dlho pozoroval tečúcu vodu. "Prečo tu chodíš?" pýtali sa ho. Mudrc dlho neodpovedal a neskôr povedal: "Táto voda je ako dobrý človek. Kam príde, prinesie vlahu, dáva vzrast rastlinám, prináša život ľuďom. Rozdáva sa veľkomyseľne a štedro."

    o. Peter Iľko

    Priložený obrázok: 6/2012
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!