č. 10 / 2012
7.5.-20.5.2012

    Skutočne verím?!

    A keď apoštoli videli Ježiša odchádzať do neba, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

    Nedostatkom našej viery je, že neveríme tomu, čo veríme. Obnovme svoju vieru, aby sme verili tomu, čo veríme.

    Ibrahim bol mladý Alžírčan, s ktorým som sa stretol v južnom francúzskom kúpeľnom meste. Stretali sme sa pravidelne a rozprávali o svojej viere. Samozrejme, pri všetkej úcte jeden k druhému. On bol mohamedán a ja katolík. Dával mi v rozhovore ťažké otázky, na ktoré som sa mu snažil odpovedať.

    Jedného dňa, po dlhom rozhovore sa zodvihol a prosil ma, aby som šiel s ním. Divil som sa tomu, keď sme zabočili do jednej bočnej ulice, kde sa nachádzal kostol Notre Dame. Pokúsil som sa vyčítať z jeho tváre o čo ide. Viedol ma dovnútra nášho katolíckeho kostola. Moje udivenie pomaly prechádzalo vo vnútornú radosť.

    Vtedy mi povedal: "Vy katolíci veríte, že Boh je prítomní v tomto kostole a to v ..." "... v bohostánku", doplnil som ho a dosvedčil, že je tomu tak. Po dlhom mlčaní a obzeraní si kostole sa ma spýtal: "Prečo potom nikto okrem tejto ženy tu nie je? Nemali by byť vaše kostoly stále naplnené ľuďmi, ktorí sa modlia, keď tu skutočne Pán prebýva? Prečo neveríte tomu, čo veríte?"

    Nie je to trochu hanba, že inoverec nám ukazuje naše slabiny? Alebo skôr naše nedostatky. Usvedčuje nás, že mnohokrát sa na našu vieru na naše kresťanstvo iba hráme. Skúsme to napraviť. Skúsme sa možno v krátkosti stíšiť a porozmýšľať nad svojím životom, či nie je iba duchovne povrchný, či nie je iba falošný, či to nie je život, ktorý vlastne ani sám nechcem žiť a preto sa modlime: „Pane, verím v nebo, verím v nové nebo a v novú zem, posilní však moju vieru, aby sa prejavila aj v mojom každodennom živote. Amen!

    Nanebovstúpenie Pána v byzantskom obrade

    Pánovo Nanebovstúpenie, ktoré sa slávi na štyridsiaty deň po Vzkriesení, je jedným z veľkých sviatkov spoločných všetkým kresťanským cirkvám. V byzantskej tradícii sa v stredu pred sviatkom Nanebovstúpenia slávi Odovzdanie (zakončenie) Paschy, a to tak, že menlivé časti sa berú z Paschy. Sviatok Pánovho Nanebovstúpenia má potom týždeň dlhé obdobie posviatku.

    Tropáre sviatku sú veľmi pekné a teologicky hlboké. Ako to často býva v byzantskej liturgii, predstavujú skutočné syntézy viery Cirkvi. Tak prvý tropár večierne zhrňuje vyznanie viery Chalcedónskeho koncilu: „Pán vystúpil na nebesia, aby poslal Utešiteľa do sveta. Nebesia mu pripravili trón a oblaky koč, na ktorom má vystúpiť. Anjeli sa čudujú, keď vidia človeka nad sebou. Otec prijíma toho, ktorý od večnosti prebýva v jeho lone.“

    Človek nad anjelmi. Ten, ktorý je od večnosti v lone Otca. Piaty z tropárov večierne spracúva tému kénosis Božieho Slova veľmi pekným a dojímavým poetickým obrazom: „Ty, ktorý si sa pre mňa stal chudobným ako ja.“ Je to Kristus, ktorý svojím vtelením dobrovoľne prijal celú slabosť ľudskej prirodzenosti, aby ju potom plne oslávil vo svojom nanebovstúpení. Ešte ďalšie dva tropáre večierne navrhujú novú kristologickú lektúru Žalmu 23. Tento žalm je v nočných bohoslužbách Paschy zviazaný s Kristovým zostúpením do podsvetia, a dnes je naopak zviazaný s Kristovým nanebovstúpením: „Svätý Duch prikazuje všetkým svojim anjelom: Otvorte, kniežatá, svoje brány. Všetky národy, tlieskajte rukami, pretože Kristus vystúpil tam, kde bol predtým. Zatiaľ čo ty, Kriste, si vystupoval z Olivovej hory, nebeské zástupy, ktoré ťa videli, volali na seba navzájom: Kto je tento? A odpovedali: Je silný, mocný, mocný v boji. Tento je skutočne Kráľ slávy.“

    V rozličných tropároch nachádzame výrazy dojímavé svojou ľudskosťou, ktoré slúžia na vyjadrenie božskosti Božieho Slova: „Ty, ktorý bez toho, aby si sa odlúčil od otcovského lona, najsladší Ježišu, si žil na zemi ako človek, dnes z Olivovej hory si vystúpil do slávy: a povýšiac súcitne našu padlú prirodzenosť posadil si ju vedľa seba k Otcovi.“ Sú to slová, ktoré nás spájajú so spevom Nárekov Veľkej soboty. Okrem toho nachádzame tému oslávenia našej padlej a zachránenej ľudskej prirodzenosti.

    Čo sa týka utierne, pripomíname niektoré tropáre sv. Romana Sladkopevca: „Keď si naplnil plán našej spásy a pozemské si spojil s nebeským, vystúpil si do slávy, Kriste Bože náš, avšak bez toho, aby si sa nejako odlúčil od tých, ktorí ťa milujú. Zostávajúc neodlúčený od nich vyhlasuješ: Ja som s vami a nikto proti vám. Nechajte na zemi, čo je pozemské. Opustite to, čo je prach a popol, a potom príďte. Vzpriamme sa, zdvihnime oči i ducha do výšin, pozdvihnime pohľad a zmysly k nebeským bránam, hoci sme len smrteľní. Predstavme si, že ideme na Olivový vrch a vidíme Spasiteľa, ktorý sa vznáša na oblaku: Odtiaľ vskutku Pán vystúpil na nebesia. Odtiaľ ten, ktorý rád darúva, rozdal dary apoštolom utešujúc ich ako otec, uisťujúc ich, vedúc ich ako synov, hovoriac im: Nikdy vás neopustím: Ja som s vami a nikto proti vám.“

    Jasné vysvetlenie tejto skutočnosti našej viery ponúka aj ikona sviatku. Obraz je rozdelený na dve odlišné časti: v hornej časti vidíme Krista na tróne, nehybného vo svojej sláve, ktorého podopierajú dvaja anjeli. V dolnej časti vidíme Božiu Matku, apoštolov a dvoch anjelov v bielych odevoch. Ikona nanebovstúpenia kontempluje Krista v jeho povýšení, podopretého anjelmi, ale zároveň je tiež ikonou slávneho návratu Krista, ktorý „sa vráti jedného dňa takým istým spôsobom.“ Od nanebovstúpenia až po svoj návrat Kristus predsedá Cirkvi, ako vidíme na ikone. Postoj Márie je vždy postojom modlitby. Nepozerá dohora, ale na Cirkev, aby jej pripomínala nutnosť bdelosti, modlitby - apoštolom i nám všetkým. V očakávaní Pánovho návratu.

    Utrpenie? Prečo?

    V strednej Afrike je kmeň, cez ktorého územie tečie rieka. Keď sa chce niekto prebrodiť cez rieku, položí si na hlavu kameň, aby ho prúd nestrhol a nepotopil.

    Môžbyť Boh položil i na tvoju hlavu bremeno utrpenia, aby mala tvoja duša správnu odolnosť, aby životný prúd neskmasol tvoju dušu a aby nezahynula, ale sa zachránila a zdravá prešla na druhý breh.

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 10/2012
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!