č. 12 / 2012
4.6.-17.6.2012

    Biskup a námietky mohamedána

    K biskupovi Samonovi z Gazy, ktorý putoval do Palestíny, prišiel mohamedán a žiadal ho pred množstvom zhromaždeného ľudu, aby mu odpovedal na niekoľko otázok o Najsvätejšej Sviatosti. Mohamedán položil prvú otázku: "Ako je to možné, že chlieb a víno sa môžu premeniť na telo a krv Kristovu? Biskup odpovedal: "Keď si prišiel na svet, nebol si taký veľký, ako teraz. Vyrástol si a máš väčšie telo a viac krvi, ako vtedy. Odkiaľ to máš? Tvoje telo premenilo potravu, ktorú si požíval na telo a krv. Ak teda ľudské telo premieňa chlieb a víno na telo a krv, tým skôr to môže urobiť Boh." Potom položil biskupovi druhú otázku: "Je možné, aby bol celý Kristus v malej čiastočke?" Biskup odpovedal: "Hľa, krajina, ktorá sa pred tebou prestiera, je taká veľká a tvoje oko také malé. A predsa schováš obraz celej veľkej krajiny vo svojom malom oku. Preto je tiež možné, aby bol celý Kristus v malom kúsku chleba." Ešte tretiu otázku položil mohamedán: "Ako je možné, že Kristovo Telo je prítomné vo všetkých vašich chrámoch?" Biskup odpovedal: "U Boha nie je nič nemožné. Táto odpoveď by ti mala stačiť. Ale dám ti ešte jeden príklad. Ak rozbiješ zrkadlo, vidíš svoj obraz v každom jednom kúštiku. A slovo, ktoré vypoviem, vnímajú všetky osoby, ktoré sú tu zídené. Keď je toto možné, tak je možné aj to, aby Kristovo Telo bolo naraz na mnohých miestach.

    Sv. Jana de Chantal (+1641) zmýšľala už ako dieťa veľmi zbožne. Ako dvanásťročná sa dozvedela, že v ich dome býva pán, ktorý nechce veriť, že v Najsvätejšej Sviatosti je prítomný Pán Ježiš. Keď sa s ním stretla, neohrozene mu povedala takto: "Vy neveríte, že je Pán Ježiš prítomný vo svätej hostii? Uvážte predsa, že obviňujete Božieho Syna z klamstva, lebo nechcete veriť to, čo povedal pri Poslednej večeri. Môj otec je kráľovský prezident súdu a vyniesol by nad vami prísny rozsudok, keby ste tvrdili, že kráľ klame. A vy sa odvažujete Božieho Syna označovať za luhára? Tento človek zostal zarazený a obdaroval dievčatko cukrovinkami. Dieťa cukríky zahodilo a povedalo: "Takto Boh zavrhne bludárov! Rúhali by ste sa, keby ste sa chceli domnievať, že náš Pán, ktorá je sama Pravda, mohol by aj klamať."

    A prestaňme už s teóriami čo, ako, prečo ako neverci a okúsiť na vlastnom tele, aký dobrý je Pán!

    Apoštolský (petro-pavlovský) pôst

    Svätí apoštoli sa pripravovali na príchod Svätého Ducha modlitbou a pôstom. A tak aj svätá cirkev pripravovala svojich veriacich modlitbou a pôstom na veľký sviatok vrchných apoštolov sv. Petra a Pavla, ktorých pamiatku slávime 29. júna, spolu so zborom dvanástich apoštolov, ktorý slávime nasledujúci deň. Pretože sa tento pôst vyskytuje po svätom období Päťdesiatnice, v starých časoch sa niekedy nazýval pôstom Päťdesiatnice. Naši ľudia ho volajú aj Petrovka (t.j. pôst sv. Petra alebo Petrov pôst).

    Pôst svätých apoštolov je veľmi starý, datujúci sa do prvých storočí kresťanstva. Máme svedectvá sv. Atanáza Veľkého, sv. Ambróza Milánskeho, sv. Leva Veľkého a Teodora z Cyrrhu, ktoré sa ho týkajú. Najstaršie svedectvo o pôste Petrovka nám podáva sv. Atanáz Veľký (†373). Vo svojom liste cisárovi Konštancovi v rozprávaní o perzekúciách ariánov píše: „Počas týždňa po Päťdesiatnici, ľudia ktorí zachovávali pôst, vyšli na cintorín modliť sa.“ „Pán nariadil,“ hovorí sv. Ambróz (†397), „že tak, ako sme boli účastní na jeho utrpení počas štyridsiatich dní, tak sa máme aj radovať v jeho Vzkriesení počas obdobia Päťdesiatnice. Nepostíme sa počas obdobia Päťdesiatnice, lebo náš Pán bol sám prítomný medzi nami počas tých dní … Kristova prítomnosť bola akoby vyživujúcou potravou pre kresťanov. A tak tiež počas Päťdesiatnice, sýtime sa Pánom, ktorý je prítomný medzi nami. V dňoch, ktoré nasledujú po jeho vystúpení do nebies, sa však znova postíme.“

    Sv. Lev Veľký (†461) hovorí: „Po dlhom sviatku Päťdesiatnice je postenie zvlášť potrebné, aby očistilo naše myšlienky a učinilo nás hodnými prijať dary Svätého Ducha... Preto bol ustanovený prospešný zvyk postenia sa po dňoch plných radosti, počas ktorých sme oslavovali Vzkriesenie a Nanebovstúpenie nášho Pána a príchod Svätého Ducha.“ Pútnička Silvia Egeria vo svojom denníku (4. stor.) zaznamenáva, že v deň, ktorý nasledoval po sviatku Päťdesiatnice, začínalo obdobie postenia sa. Apoštolské konštitúcie, dielo zo štvrtého storočia, predpisuje: „Po sviatku Päťdesiatnice oslavuj jeden týždeň a potom dodržuj pôst, lebo spravodlivosť si vyžaduje veselenie sa po prijatí Božích darov a postenie potom, čo bolo telo osviežené.“

    Nicefora, konštantínopolského patriarchu (806-816), spomínajú Petrov pôst. Typikon sv. Teodora Studitu hovorí o štyridsaťdňovom pôste svätých apoštolov. Sv. Simeon Solúnsky (†1429) vysvetľuje dôvod tohto pôstu nasledovným spôsobom: „Pôst sv. apoštolov je oprávnene ustanovený na ich pamiatku, lebo skrze nich sme prijali mnohé milosti a pre nás sú vzormi a učiteľmi postenia sa... Lebo jeden týždeň po Zostúpení Svätého Ducha v zhode s Apoštolskými konštitúciami zostavenými Klementom oslavujeme a potom počas nasledujúceho týždňa sa postíme na česť apoštolov.“

    Petrov pôst prišiel do praxe cirkvi skôr cez zvyk než cez zákon. Z tohto dôvodu nebola dlhý čas jednota ani čo sa týka jeho dodržiavania ani čo sa týka jeho dĺžky. Niektorí sa postili dvanásť dní, iní šesť, ďalší štyri a iní iba jeden deň. Teodor Balsamon, antiochijský patriarcha (†1204), povedal ohľadom Petrovho pôstu: „Všetci veriaci, teda laici a mnísi, sa majú postiť sedem a viac dní, a kto to odmietne, nech je exkomunikovaný z kresťanskej komunity.“

    Z diela O troch štyridsaťdňových pôstoch, ktoré sa pripisuje mníchovi z mníšskej komunity Anastázia Sinajského (6.-7. stor.), sa dozvedáme, že pôst svätých apoštolov trval od prvej nedele po Päťdesiatnici do sviatku Zosnutia (Uspenija) presvätej Bohorodičky. Neskôr však bol uspenský pôst od neho oddelený a mesiac júl bol vyčlenený z pôstu sv. Petra. Simeon Solúnsky hovorí o Petrovom pôste, že trvá jeden týždeň. Sýrski katolíci zredukovali tento pôst na štyri dni; sýrski pravoslávni (tzv. jakobiti) ho zachovávajú ako Gréci. V našej cirkvi pôst svätých apoštolov trvá od Nedele Všetkých svätých do 29. júna, sviatku apoštolov sv. Petra a Pavla. Tento pôst môže trvať kratšie alebo dlhšie v závislosti na dni, kedy bola slávená Pascha. Keď Pascha pripadne skôr, pôst trvá dlhšie; keď Pascha pripadne na neskorší dátum, Petrovka je kratšia. Najdlhšie môže trvať šesť týždňov, najkratšie týždeň a deň.

    Petrov pôst je miernejší než Veľký pôst pred Paschou. Kyjevský metropolita Juraj (1069-1072) vo svojich „Pravidlách“ nepovoľuje konzumáciu mliečnych výrobkov a mäsa počas Petrovky. V stredy a piatky predpisuje suchú stravu, čo je chlieb a voda alebo sušené ovocie. V utorky, štvrtky, soboty a nedele dovoľuje rybu dvakrát denne a víno. Ako prídavok k tomu nariaďuje vykonať sto poklôn denne (hlboké sklonenie po zem) s výnimkou sobôt, nedieľ a sviatkov. Keďže metropolita Juraj bol Grék, môžeme predpokladať, že predpísal pre svoju cirkev rovnakú prax, aká prevládala v tom čase v gréckej cirkvi.

    Zamoščská synoda (1720) poznamenáva, že v našej cirkvi Petrovka (Petrov pôst) trvá od prvej nedele po Päťdesiatnici, ktorou je Nedeľa Všetkých svätých, do sviatku apoštolov sv. Petra a Pavla. Synoda konštatuje, že robotníci a vidiečania môžu byť čiastočne alebo úplne oslobodení od pôstu, keďže sa pôst vyskytuje počas žatevnej sezóny. Ľvovská synoda (1891) počas Petrovky dovoľuje konzumáciu mliečnych produktov aj v pondelok, stredu a piatok a mäsité pokrmy počas zvyšných štyroch dní týždňa; ukladá však laikom povinnosť pomodliť sa päť modlitieb „Otče náš“ a päť modlitieb „Raduj sa, Bohorodička“ pred a po jedle, a to na obed a večer; duchovenstvo má recitovať kajúci 50. žalm.

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!