č. 16 / 2012
6.8.-19.8.2012

    Obetavá matka

    Svätý Otec, pápež Pius XII. povedal 26.11.1951 účastníkom talianskeho zjazdu Frontu rodiny z talianskych Združení početných rodín kázeň o rodine. Prinášame z nej úryvok:

    "...Chceli by sme odcitovať tu jeden príklad, možno niektorým z vás už známy, ktorý však nikdy nestráca svoju príťažlivú hodnotu. V istej lokalite bola mladá žena zo šľachtickej rodiny, ale ešte šľachetnejších mravov, lenže krehká a slabého zdravia. V mladosti bola chorá na tuberkulózu. Postupom času sa zdalo, že táto choroba je už vyliečená. Ale keď táto pani po uzavretí sobáša a to šťastného pocítila sa byť matkou, rýchlo sa prejavilo výnimočné fyzické zoslabnutie, ktoré veľmi znepokojilo lekárov, ktorí sa starali bedlivo o jej zdravotný stav. Stará choroba sa vrátila. Tuberkulózne ložiská, ktoré sa už boli uzavreli, zasa sa otvorili. Podľa názoru skúsených lekárov nesmel sa strácať čas. Ak tá mladá žena chce zachrániť svoj život, treba bez meškania vykonať liečebný potrat. Rovnako i jej manžel uvedomujúc si ťažké položenie svojej ženy, dal súhlas na tento bolestný akt. Ale, keď lekár - pôrodník - jej oznámil rozhodnutie lekárskeho konzília a zaprisahal ju, aby sa nevyhnutne podrobila jeho zákroku, tá pani rozhodne odpovedala: "Ďakujem vám pán doktor za vaše súcitné rady, ale ja nemôžem nijako preťať život svojho dieťaťa. Nemôžem, nemôžem! Ono má právo žiť, pochodí od Boha a keď ho pozná, milovať ho a tešiť sa z neho." Aj jej manžel ju prosil a žiadal pre všetko sväté, aby robila podľa skúsených lekárov. No ona zostala neochvejná a s celou uvedomelosťou čakala na rozriešenie. Dieťa sa narodilo normálne. Lenže onedlho potom zdravie matkino začala sa silno a v urýchlenom tempe zhoršovať. V priebehu dvoch mesiacov úpadok jej síl vyvrcholil. Keď videla, že jej život už dohasína, pozrela ešte raz na svoje milované dieťatko, dievčatko, ktoré ležalo zdravé vedľa statočnej matky. Na perách matky sa zjavil spokojný úsmev a ona šťastná umrela. Uplynuli roky..."

    V istej rehoľnej spoločnosti vynikala svojou obetavosťou k iným, mladá sestrička, úplne odovzdaná starostlivosti o výchovu opustených bábätiek. Táto rehoľnica s očami jagajúcimi sa materinskou láskou skláňala sa nad slabými detičkami, akoby chcela do nich vdýchnuť život. Bola to dcéra tej obetavej matky. S materinskou dobrotou opatrovala teraz opustené deti. Hrdinstvo nezlomnej matky nebolo daromné.

    Akatist - duchovné bohatstvo východnej cirkvi

    Akatist - grécky „akatistos“ (stojaca pieseň) - má sa spievať a počúvať postojačky. To značí, že veriaci sa ho majú modliť vo vážnom duchovnom postoji, ako evanjelium, s veľkou sústredenosťou a pripravenosťou prijať všetky ponúkané pravdy viery.


    Akatist k Bohorodičke

    Je to veľkolepý ďakovný hymnus, ktorý už pätnásť storočí žije v srdciach generácií veriacich, ktorí si uchovávajú úctu k Bohorodičke. Je to vynikajúce teologické dielo, hlboko kontemplatívne a oslavujúce Pannu a Božiu Matku. Po stránke literárnej má najvyššiu kvalitu. Je to nádherné a veľmi dôležité liturgické dielo východnej cirkvi. Pôvodný akatist bol napísaný v gréčtine, neskôr postupne ho prekladali do ďalších jazykov byzantského obradu. V roku 800 ho biskup Krištof z Benátok preložil do latinčiny a tým sa začal šíriť aj na západe. Hymnus s obľubou spievajú v rehoľných komunitách a pri rôznych modlitbových stretnutiach mládeže.

    Akatist k Bohorodičke má 13 kondákov a 12 ikosov, teda 25 piesní. Ak prvý kondák nepočítame, dostávame 24 piesní, taký počet, aký má grécka abeceda. Prvý kondák a ikosy sa zakončujú zvolaním raduj sa a každý kondák spevom aleluja. V gréckom origináli prvého akatistu k Bohorodičke boli jednotlivé piesne usporiadané podľa abecedného poriadku a to tak, že prvá pieseň začínala písmenom alfa a posledná končila omegou. Ide o tzv. abecedný akrostich. Toto pravidlo sa však nevzťahovalo na úvodný kondák.

    Tématická štruktúra akatistu má dve časti;

    Prvá je evanjeliová, historická - od zvestovania po stretnutie so Simeonom v chráme - zvestovanie, Máriin súhlas, vtelenie Božieho Slova do života Panny, návšteva Alžbety, Jozefove trápenie, narodenie Syna Božieho a príchod pastierov, poklona troch mudrcov a obetovanie darov, návrat mudrcov inou cestou, príchod Krista-Svetla, ktorý roznáša tmu hriechu a napokon stretnutie so Simeonom v chráme. V prvej časti ide o teofániu, o prvé historické zjavenie sa Boha v ľudskom tele. Druhá časť akatistu je dogmatická. Začína ôsmym kondákom a vyjadruje základné články viery o Bohorodičke - panenský život, panenské počatie, Božie materstvo, panenský pôrod, neustále panenstvo, prítomnosť v Cirkvi a stála prostredníčka. V tejto časti ide o zhrnutie mariánskeho učenia viery. Je to veľkolepá oslava Bohorodičky, jej panenstva a materstva, celého jej života.


    Veľký básnik K.M.Rilke za pobytu v Paríži chodil denne na obed v doprovode mladej dámy okolo jednej žobráčky. Tá sedela nehybne a nikdy neprosila a neďakovala, keď jej niekto hodil do krabičky peniaz. Rilke jej nedal nikdy nič. Francúzka sa udivene pýtala básnika: "Prečo jej nikdy nič nehodíte?" "Potrebujem obdarovať srdce a nie ruku," povedal básnik a na druhý deň sa objavil s kyticou krásnych ruží. Mladá spoločnica sa domnievala, že ruže patria jej, ale básnik ich dal do klína sediacej žobráčky.

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 16/2012
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!