č. 20 / 2012
1.10.-14.10.2012

    Mária - útočište hriešnikov

    František Regis mal pripraviť na kresťanskú smrť na trest smrti odsúdeného vraha. Človeka bezbožného a zatvrdlivého. Sľuboval mu nebo, ponúkal Božie milosrdenstvo, vyhrážal sa mu peklom, ale úspech nedosiahol. Napokon vytiahol z breviára obrázok Panny Márie a spýtal sa:"Poznáš túto?" Odsúdený povedal: "Poznám."

    Kňaz: "Hľa, táto ťa miluje." Odsúdený povedal: "Tak ma ešte nepozná."

    Kňaz: "Ó, dobre ťa ona pozná." Odsúdený povedal: "Tak nevie, že som kedysi potupoval náboženstvo."

    Kňaz: "Vie."Odsúdený odpovedal: "Ale nevie, že som prelieval nevinnú krv."

    Kňaz na to: "Aj to vie." Odsúdený povedal:"A ešte ma miluje?"

    "Áno, miluje..." povedal kňaz.

    Odsúdený pohnutý slovom kňaza sa pýta: "Je to pravda, čo hovoríš?"

    Kňaz doložil dôkaz z Biblie: "Skôr nebo a zem sa pominú, ako by malo pominúť jediné slovo Kristovo, a on aj k tebe povedal z kríža: "Hľa, tvoja matka." Odsúdený premýšľa v duchu a potichu sa pýta: "Moja matka?"

    Kňaz potvrdzuje slová Krista z kríža a opakuje mu: "Áno, i tvoja."

    Odsúdený nechápajúc si opakuje: "Ona žeby mala so mnou sústrasť a mňa milovala... ako matka?!" Kňaz úsmevom odpovedá: "Áno, má!"

    Po týchto slovách obmäkčilo sa srdce vraha a on ako kajúci lotor zmieril sa s Bohom. Útočište hriešnikov zvíťazilo!

    Toto je MATKA naša - moja i tvoja. Tá ktorá nesmierne miluje svoje deti.

    Ruženec - posila v utrpení

    Máme tu október mesiac sv. ruženca skúsme si nájsť čas prísť skôr do chrámu a v spoločenstve sa pomodliť túto krásnu modlitbu, ktorá je na oslavu našej Matky

    V Pitteburku (USA) bol okolo r. 1890 z pomstychtivosti od priateľa krivo obvinený z vraždy akýsi baník a odsúdený do žalára na dvadsať rokov. Dvadsiaty rok sa už blížil ku koncu, keď žalobca pred smrťou priznal svoju nešľachetnosť. Uväznený je prepustený…

    "Ako ste to dokázal, že ste zniesol také hrozné bezprávie? Taký dlhý čas? Že ste sa z toho nezbláznil?"

    Ukázal im bez slova ruženec. Ťažké rany osudu buď vženú dušu späť do náručia Božieho, alebo ju vženú do zúfalstva."

    Pokrov - Ochrana presvätej Bohorodičky

    Sviatok presvätej Bohorodičky Ochrankyne (Pokrov) bol zavedený na počesť zjavenia Božej Matky, ktoré sa dostalo blaženému Andrejovi v polovici 10. storočia v blachernskom chráme v Konštantínopole. V opise života svätého Andreja sa toto zjavenie podáva nasledovne:

    Raz prišiel počas nočného bdenia pred nedeľou Andrej Jurodivý (blázon pre Krista) do blachernského chrámu, kde sa uchovávalo rúcho a omoforion (veľká šatka na hlavu) Božej Matky. Bol tam prítomný aj Epifán, vznešený mladík, žiak svätého Andreja (podľa názoru niektorých sa Epifán neskôr stal konštantínopolským patriarchom). O štvrtej hodine v noci videl svätec na vlastné oči vznešenú pani, ktorá vychádzala z cárskych dverí so svojím vznešeným sprievodom. Ctihodný Pánov Predchodca Ján a apoštol Ján Teológ ju podopierali svojimi rukami, mnohí svätí v bielych rúchach išli pred ňou, niektorí za ňou a spievali hymny a duchovné piesne.

    Keď prišla k ambónu, obrátil sa svätý Andrej na Epifána a opýtal sa ho: „Vidíš Vládkyňu a Kráľovnú sveta?“ „Vidím ju, môj duchovný otče“, odpovedal tento.

    A zatiaľ čo sa oni dívali, Božia Matka sa dlhý čas modlila na kolenách a plakala pri tom. Keď dokončila svoju modlitbu, podišla k oltáru a prosila Boha za prítomný ľud. Následne sňala šatku, ktorú nosila na hlave, s veľmi slávnostným rázom ju dvihla a rozprestrela svojim prečistými rukami nad prítomným ľudom.

    Títo ctihodní muži - Andrej a Epifán - sa dlho dívali na šatku rozprestretú nad ich hlavami a na Božiu slávu žiariacu ako blesk. Pokiaľ bolo Bohorodička prítomná, bol viditeľný aj omoforion.

    Týmto sviatkom si pripomíname nielen túto udalosť, ktorá sa stala svätému Andrejovi, ale aj oslavujeme Božiu Matku za to, že jej ochrana a jej modlitby sa rozprestierajú nad celou Cirkvou. Veríme, že Presvätá Božia Matka ochraňuje našu zem. Táto ochrana je štítom pred útokom zlých duchov a pred nešťastím a pomocou pri zbožných skutkoch a v kresťanskom živote.

    Ešte jeden hrdinský príklad kňaza a úcty Matky Božej.

    V roku 1941 v koncentračnom tábore v Dachau pred triediarňou väzenských hábov našiel sa na dlážke ruženec. Nemecký vojak, ktorý tam bol prítomný, sa rozpajedil a začal kydať hanu na kňazský stav. Kričal: "Tí klamári, iné hlásajú a iné robia. Hneď vám to dokážem. Prvý kňaz, ktorého sem privediem, pošliape tento ruženec." Na prítomných väzňov padol strach. O chvíľu sa vrátil do miestnosti a viedol mladého kňaza. Pýtal sa ho: "Kto si ty?"

    "Som katolícky kňaz."

    "A toto je čo?"

    "To je ruženec Panny Márie."

    "Nemec hodil ruženec na dlážku a mávajúc revolverom nad kňazovou hlavou kričal: "Pošľap po tom hneď, lebo ináč ťa zdrvím na smrť." "Ja to nikdy neurobím" - odpovedal kňaz.

    Padali údery päsťou a rukoväťou revolvera. Obeť s kvílením padla na zem. Rozjedovaný útočník skočil naňho v bagandžiach a skákal po celom jeho tele. Trvalo to dosť dlho. Obeť dohorievala. Po niekoľkých hodinách strašných múk skonal opakujúc neprestajne tie isté slová: "Nezapriem Matku Božiu."

    Bol to mladý kňaz Dembaki, kaplán z Innowroclavia.

    Šťastie

    V roku 1932 zomiera v Amerike milionár Winferd. V testamente odkazuje dcére, ktorá bola už niekoľko rokov rehoľnicou, svoj majetok, ale pod podmienkou, že odloží rehoľné rúcho a vráti sa do sveta. Dcéra bez rozmýšľania s úsmevom vyhlásila: "Rada sa zrieknem všetkého, pretože len na tom mieste môžem byť šťastná, na ktoré ma postavil dobrý Pán Boh".

    Možno teda opustiť všetko a byť šťastný.

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 20/2012
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!