č. 25 / 2012
17.12.-30.12.2012

    Svätá rodina - vzor našich rodín

    Už dávno žil v istom meste slávny pohanský profesor rečníctva, priezviskom Libánius. Vo svojej škole mal veľa znamenitých žiakov. Školil z nich rečníkov, aby v budúcnosti mohli prehovoriť vo vážnych verejných veciach, na zhromaždeniach ľudu, aby mohli vystupovať na súdoch, ako obrancovia. Libánius ich učil hovoriť múdro a pekne. Rodičia boli hrdí na to, že ich syn chodí do školy Libánia. Nie všetci sa tam mohli dostať, lebo za vyučovanie bolo treba platiť a nie málo. Nie všetkých prijímali do školy, iba najlepších.

    Medzi žiakmi Libánia bol mladý Chryzostom. Starý profesor mal rád tohoto študenta pre jeho usilovnosť a pracovitosť. A popri tom Chryzostom bol iný ako všetci ostatní, mal v sebe čosi zvláštne, čo dokonca tento učiteľ rečníctva nedokázal pomenovať.

    - Vari sa Chryzostom stretáva s ľuďmi, ktorí veria v Ježiša Krista? A vari jeho rodičia sú kresťania? Jeho otec nemôže byť kresťanom. Je predsa dôstojníkom! Ale matka? - takto uvažoval Libánius. A akoby náhodne, akoby vo veciach učenia stretával sa s matkou Chryzostoma v jej byte. Keď Libánius vychádzal od nej po dlhšom rozhovore, pozdravil ho prechádzajúci. Bol to Silván.
    - Buď pozdravený slávny profesor Libánius!
    - Zdravím ťa Silván!
    - Či veľký učiteľ navštevuje domy kresťanov, aby sa od nich učil nové idei?
    - Môžeš sa z nich vysmievať, ako chceš. Ešte pred hodinou by som to robil spolu s tebou! Rozprával som sa vlastne s matkou Chryzostoma a zmenil som svoju mienku o kresťanoch. Teraz viem, prečo Chryzostom je iný, ako moji ostatní študenti, prečo ich prevyšuje. Matka sa o neho stará! Je to jednoduchá, skromná žena, z ktorej pramení múdrosť a poriadok. S úplnou zodpovednosťou hovorím: aké skvelé matky majú kresťania!

    Aby sme pochopili dieťa, dobre je poznať jeho matku. Starý Libánius chcel odkryť tajomstvo Chryzostoma, preto navštevoval jeho matku a rozprával sa s ňou.

    Čo by našiel tento profesor v našich rodinách?

    Zaujímavosti zo sviatku Narodenia Pána

    Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší). Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše, jedna z nich o polnoci.

    Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý ďeň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra - jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.

    Akokoľvek, narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť - po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. A tak nakoniec skončili - ako sa to píše v Lukášovom evanjeliu - v maštali neďaleko Betlehema.

    Evanjelista Lukáš píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.“

    Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Steny sú obložené mramorom a na nich je nápis v latinčine: „Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus.“ Presné miesto na dlažbe označuje strieborná hviezda.

    Betlehemská udalosť je nevyčerpateľnou témou. V nej je skrytá hlbina bohatstva i múdrosti i známosti Božej (Rim 11,33) Obdivujeme Spasiteľovu obeť, že nebesky trón zamenil za jasle a spoločenstvo anjelov, ktorí ho vzývali, za zvieratá v maštali. Jeho konanie pokoruje ľudskú pýchu a sebestačnosť. To všetko však bol len začiatok jeho poníženia. Pre Božieho Syna by bolo takmer nekonečným pokorením už aj to, keby bol vzal na seba pôvodnú Adamovu ľudskú prirodzenosť v rajskej nevinnosti. Ježiš však prijal telesnú prirodzenosť, oslabenú štyritísicročným pôsobením hriechu. Ako každé Adamovo dieťa aj on prijal následky pôsobenia mocného zákona dedičnosti. Aké to boli následky, o tom svedčia dejiny jeho pozemských predkov. S týmto dedičstvom prišiel aby mal podiel na našom zármutku a pokušení a aby nám dal príklad bezhriešneho života. A tak dovoľme aby sa malý Ježiško mohol narodiť v našich srdciach aby sme rástli spolu s nim a boli vianočnými ľuďmi ktorí prijali posolstvo Vianoc že Kristus sa narodil kvôli nám aby nás vykúpil.


    Veľa milostí od novonarodeného Krista všetkým vyprosuje
    o. Peter s rodinkou

    „S námi Boh, razumíjte jazýcy, i pokarjájtesja, jáko s námi Boh!“

    CHRISTOS RAŽDAJETSJA - SLAVITE JEHO!
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!