č. 1 / 2013
31.12.-13.1.2013

    Krst túžby

    Bolo to v roku 1944. V celej Európe zúrila vojna.

    Koncentračný tábor v Osvienčime bol preplnený ľuďmi z rôznych kútov sveta a národností. Hlad a úmorná robota tak vyčerpávala ľudí, že zomierali od únavy. V čate, ktorá pracovala v kameňolome, pracoval aj mladý kňaz z Krakova. Roztĺkali ťažkými kladivami veľké kusy skaly a potom ich nakladali do vozíkov. Aj napriek všetkým útrapám, bolestiam, hladu, smädu a nespavosti bol kňaz veľmi trpezlivý a pokojný. Všimol si to aj mladý Žid spolu s ostatnými. Keď sa dostali pracovať spolu k jednému vozíku, spýtal sa Žid kňaza ako to všetko robí, že on je stále pokojný a trpezlivý. Aj on by tak rád bol takým. Kňaz mu vysvetlil, čo je tomu príčinou a dal mu krátky úvod do kresťanskej viery. Žida to veľmi zaujalo. Prejavil záujem a navrhol kňazovi prosbu, aby ho začal učiť katechizmus. Dobre sa spriatelili. Veľa počúval pri robote a veľa sa pri nej aj naučil. Všetko bolo veľmi nebezpečné, ale Boh bol aj tam s nimi v tomto pozemskom pekle. Veľa sa pýtal a živo sa zaujímal o vieru, ktorá dodáva človeku pokoj, nádej a lásku. Bol usilovným žiakom a trpezlivosť sa mu stávala samozrejmosťou. Tešil sa na Krista, až ho prijme za svojho brata. Prešli dni a mesiace. Cítili, že sa blíži koniec vojny. Nemci sa stávali čoraz nepokojnejšími. Dohodli sa na čase, kedy ho kňaz pokrstí. Prišiel vytúžený deň. Obaja pracovali pri vozíku, ktorý odvážal roztlčené balvany. Dohodli posledné podrobnosti. Jeden z väzňov sa pošmykol a vozík mu prešiel po nohe. Kňaz ihneď k nemu priskočil a pomohol ho vytiahnuť spod vozíka. Dozorcu nahnevalo, že prestali robiť a udrel kňaza samopalom po krku. Nemeckí dozorcovia ho zobrali a zatvorili do basy na samotku. Mladý Žid bol veľmi prekvapený, ako rýchlo sa snažil pomôcť úbožiakovi pod vozíkom. Večer, keď sa vracali ostatní z kameňolomu, pozeral kňaz cez zamrežované okno von. Práve sa vracala aj ich čata, v ktorej pracoval. Prišli pred okno pod neho a tam jeden z väzňov dostal silné kŕče. Padol na zem a ostal ležať. Žid ihneď priskočil a chcel mu pomôcť, ale to nemal robiť. Nemca to tak rozzúrilo, že udrel pažbou pušky Žida rovno po hlave. Žid padol na zem. Kňaz si zakryl rukami tvár. Keď ich opäť zložil, videl Žida ako leží na zemi. Krv z rany na hlave mu stekala ako krstná voda do očných jamiek. "Prijal krst túžby", povedal si kňaz sám pre seba a zaplakal.

    My sme tento krst dostali do vienka - zadarmo. A niekedy, ako keby sme ho mali vo vitríne. Krst - viera v Krista musí byť s nami všade, na pracovisku, v škole, na ulici doma.... Iba tak vieme rozvíjať tento dar a čerpať z neho neuveriteľnú silu.

    Duch východných obradov

    Položme si základnú otázku: Je východný obrad v dnešnej dobe akousi životodarnou silou pre Cirkev? Je v modernej Cirkvi nejaký výrazný priestor pre niečo východné - orientálne?

    Nedajme sa však pomýliť pojmami "východný" a "orientálny", ako sa aplikujú na jednotlivé tradície Cirkvi. "Orientom" orientálneho obradu bola Východorímska ríša, väčšina ktorej sa nachádza dnes na "Západe". Je pravda, že niektoré východné obrady sú pohrúžené do atmosféry, ktorá je pre príslušníka západnej civilizácie neobyčajná a chaotická. Ale nesmieme zamieňať šaty a človeka. Podstata východného kresťanstva sa nemá redukovať na akési exotické aspekty jeho ceremoniálu a duchovných piesní, ktoré sú výplodom času a môžu podliehať zmene času. Pre orientálcov katolicizmus nespočíva vo svojej staromódnej podobe, ale v "štýle" kresťanstva, v osobitom kresťanskom "duchu", ktorý má trvalú hodnotu. Ten je natoľko východný a prispôsobivý historickému a kultúrnemu vývoju sveta, že II. Vatikánsky koncil to v súčasnosti dokazuje našim západným tradíciám.

    Každý východný obrad poskytuje svoj vlastný špeciálny odtieň tohto "typu" katolicizmu, ale v tom najširšom pohľade je východná tradícia jediná vzhľadom na svoj západný doplnok.

    Východný katolicizmus je nelatinský

    Čo znamená, že je nelatinský? Východ neprijal náboženskú vieru ako dcéra rímskej cirkvi, ale priamo od apoštolov. Toto bol rozhodujúci faktor pri utváraní duchovnej podoby katolíckeho Východu.

    Jedinečné postavenie rímskej ríše ako Petrovho stolca a jedinej apoštolskej a patriarchálnej Cirkvi Západu umožnilo vytvoriť ideálny rámec na vznik vysoko centralizovanej apoštolskej organizácie, ktorá je tak charakteristická pre latinský katolicizmus. Tento vývoj uľahčil pád Západorímskej ríše. Táto udalosť dala vznik politickému a kultúrnemu vákuu, pričom rímska cirkev tu zostala ako jediný zdroj jednoty a kultúry na Západe.

    Na Východe sa vytvoril veľmi odlišný model apoštolskej organizácie. Nielenže v rámci Východorímskej ríše existovali centrá kresťanského života, ale za hranicami rímskeho sveta jestvovali národné cirkvi Perzie a Arménska. Na Východe bola taktiež oveľa mnohotvárnejšia kultúrna situácia. V Západorímskej ríši latinčina v prevažnej miere vytlačila miestne jazyky pohanskej bohoslužby dokonca ešte predtým, ako ju cirkev prijala za svoj liturgický jazyk. Ale cudzí liturgický jazyk sa dal vnútiť viac-menej neporušeným a mnohotvárnym skupinám na Východe. Dokonca aj v takých strediskách helenizmu, ako bola Antiochia a Alexandria.

    Vývoj podľa etnických a kultúrnych potrieb vo vlastnom nerománskom prostredí mal za následok, že východný katolicizmus zameral svoju pozornosť na miestnu cirkev ako prvotnú realitu kresťanského života. Dôraz na miestnu autonómiu, úlohu miestneho biskupa a kolegiálny aspekt hierarchie poskytli Východu nevídanú pružnosť, ktorá umožnila pojať do seba a zároveň rozvíjať miestnu kultúru spôsobom, ktorý sa na západe nikdy nedosiahol. Všetky tieto faktory mali svoj vplyv na čosi, čo sa nazýva orientálnym "štýlom" katolicizmu.

    /pokračovanie nabudúce/

    Šťastie - nešťastie ???

    Svojho času kanadské noviny priniesli správu o mimoriadnej samovražde mládenca menom Topinism. Pochádzal z bohatej rodiny, nič mu nechýbalo, požíval všetky rozkoše... Napokon umučený beznádejnou honbou, zúfalý zo života vyhlasuje: "Koniec s takýmto životom, zhnusil sa mi, miesto radosti nosím v duši peklo." Rozkázal, aby mu uliali guľku z rýdzeho zlata do revolvera, vložil ju doňho a zastrelil sa. Tým zlatom, za ktoré sa zúfalo snažil kupovať radosť zo života, vzal si naostatok život.

    My máme nádej v živého Boha, nádej v pravé šťastie, v pravú lásku, len otvorme oči a srdce a čerpajme, aby sme neprišli k takémuto nešťastiu!


    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 1/2013
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!