č. 5 / 2013
25.2.-10.3.2013

    Spytovanie svedomia - veľmi dôležité

    Známy svetový spisovateľ John Svensson navštívil ako 8O-ročný starec v r. 1936 Olomouc. Taktiež prednášal bohoslovcom v kňazskom seminári. So slzami v očiach spomínal na chvíľu, keď sa lúčil ako l2-ročný chlapec so svojím domovom na Islande. Vtedy mu mamička kládla na srdce, aby každý deň pamätal na Boha a riekla mu: "Sľúb mi, že sa každý deň ráno i večer pomodlíš a večer si spomenieš, ako si celý deň prežil, a ak sa niečo stalo, čím by si Boha zarmútil, že toho budeš ľutovať". A ďalej spisovateľ spomínal, ako sa podľa toho vo svete vždy svedomite držal, a tak on - evanjelik, našiel cestu do katolíckej Cirkvi. Stal sa nielen katolíkom, ale taktiež rehoľníkom a kňazom jezuitského radu. K tomu ho priviedla pravidelná denná modlitba a pravidelné večerné spytovanie svedomia, spojené s ľútosťou a so skutočným predsavzatím. Pamätaj preto i ty pravidelne každý večer na spytovanie svedomia, dokonalú ľútosť s opravdivým predsavzatím pre budúci deň. Tak zakaždým zotrieš z duše prach denných pokleskov a s kľudným svedomím budeš sa ukladať na spánok. Tak urobíš vždy poriadnu revíziu svojho denného života, budeš skutočne bdelým, opatrným, prežiješ čisto, krásne svoju mladosť, a tak ľahko nezablúdiš v živote. Už pohanský mysliteľ Pythagoras kládol svojim žiakom na srdce, aby si denne dvakrát /predpoludním a večer/ položili tieto tri otázky: Čo som robil? Ako som to urobil? Urobil som všetko, ako som urobiť mal? Sextius si kládol každý večer otázky: "Ktoré slabosti si dnes v sebe vyliečil? Ktoré chyby si premohol? V čom si sa stal lepším?

    A iný pohanský filozof Seneka píše takto: "Mám vo zvyku každý deň sa preskúmať. Keď večer zhasínam svetlo, prebehnem v myšlienkach celý deň a každé svoje slovo a každý skutok položím na vážky.

    Výsledkom tohto spytovania svedomia je čisté srdce, ktoré podľa blahoslavenstiev uvidí Boha.

    Pekne to vykresľuje jedna epizódka v istom komunistickom štáte. Učiteľ, rozprávajúc deťom o vesmírnych letoch, citoval výrok, ktorý sa právom, alebo neprávom pripisuje jednému z prvých sovietskych kozmonautov, ktorý hovoril, že prenikol vraj až k hviezdam, ale Boha nikde neobjavil.

    Učiteľ tento výrok niekoľkokrát posmešne zopakoval. Tu sa prihlásil chlapec a spýtal sa: "Súdruh učiteľ a mal ten kozmonaut čisté srdce?

    Lebo Boha vidí iba ten, kto má čisté srdce".

    Tretia nedeľa Veľkého pôstu - krížupoklonná

    „Krestu Tvojemu poklaňajemsja Vladyko,
    i svjatoje voskresenije Tvoje slavim.“

    „Tvojmu krížu klaniame sa Vládca
    a Tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.“


    Sú to slova modlitby, ktorá zneje v tretiu pôstnu nedeľu keď oslavujeme Kristov kríž. Tento znak, ktorý často i nekresťania nosia na svojej hrudi, je znakom milosti, odpustenia a lásky. Kristov kríž však od počiatku nesie v sebe aj znamenie utrpenia, zavrhnutia a nespravodlivosti, ktorú zažil Boží Syn na dreve kríža, na tom znaku potupy a nástroju jeho smrti.

    Dobre však vieme, že nebol to len samotný kríž, ktorý mu spôsoboval bolesť a dokonca i smrť. Boli to naše hriechy, ktoré on odvážne zobral na svoje ramená, niesol na Golgotu ktoré ho aj ku krížu pribili. Tam sa Kristus stal pre nás hriechom, naším hriechom, ktorý zomrel, aby sme my mohli byť spasení. Boh prijal obetu vlastného Syna a my teraz môžeme ľahko dosiahnuť prvotný raj - nebo.

    Aj v túto nedeľu všetko hovorí o slávnom Kristovom Vzkriesení. Ak sa zahľadíme na východný kríž, neuvidíme tu trpiaceho Krista, ale vzkrieseného a osláveného Spasiteľa.

    Ústrednou piesňou tejto nedele je spev Tvojmu krížu klaniame sa Vládca... Je to časť modlitby z veľkonočnej utierne Videli sme Kristovo vzkriesenie... Je to veľmi starodávna modlitba, lebo už v deviatom storočí tvorí súčasť ako veľkonočnej, tak aj nedeľnej utierne. Nachádza sa aj v najstarších bohoslužobných knihách.

    Na túto nedeľu sa ozdobuje kríž kvetmi alebo vencom z krušpánu vždyzeleného. Na utierni nedele sa z prestola pozdvihnutý kríž slávnostným spôsobom, v procesii s dvoma sviečkami, počas spevu Sláva Bohu na výsostiach vynáša severnými dverami pred ikonostas a potom sa prináša do stredu chrámu na tetrapód.

    Potom sa kríž zo štyroch strán incenzuje kadidlom a spieva sa tropár krížu: Spasi Hospodi ľudy tvoja. Kríž je k úcte vystavený celý týždeň. Veriaci si počas bohoslužieb prichádzajú uctiť kríž bozkom a hlbokou poklonou.

    Liturgia tejto nedele neopisuje kríž ako symbol utrpenia, trestu, či poníženia, no predstavuje ho ako symbol radosti, symbol víťazstva a triumfu, ktorý sa završuje v deň Vzkriesenia. Cirkevní otcovia v ňom vidia nanovo strom života, ten strom, ktorý bol v strede raja Eden, strom nesmrteľnosti; nazývajú ho - nepremožiteľná zbraň, víťazstvo kráľov, sláva kňazov, sláva mučeníkov, rajská brána, záchrana veriacich, okrasa spravodlivých. Krížupoklonná nedeľa učí kresťanov chápať význam Pánovho kríža ako aj kríža v ich živote.

    Peklo - nebo

    Kardinál Joachim Meisner spomína na detské roky. Keď sa v našej rodine oslavovali narodeniny, nakoľko som zlostil, často som musel stáť v kúte. Po minúte, dvoch mamička povedala: "Teraz sa už môžeš vrátiť opäť k stolu"!

    Bol som v kúte veľmi nešťastný, ako rád by som išiel k stolu. Ale moja vzdorovitosť na to odpovedala: "Nepôjdem"! A stačilo, aby som sa otočil a bol by som šťastný so všetkými pri stole. Veľmi, veľmi som po tom túžil! Ale moja vzdorovitosť hovorila: "Teraz práve nie"! A tak som s horkosťou prežíval svoje nešťastie.

    Tak vyzerá peklo. Boh tým, čo sú zo vzdoru v kúte, hovorí: "Buď vôľa tvoja"!

    A tým, čo sú šťastní pri stole, tiež vraví: "Buď vôľa tvoja"! A to je nebo.

    Človeka nezavrhuje Boh, človek sa zavrhuje sám. Vo sviatosti zmierenia prežíva ten, kto stojí v "kúte" obrat od nešťastia k šťastiu, od pekla k nebu.


    Franz Josaph HAYDN rakúsky hudobný skladateľ. Tento svetoznámy hudobný skladateľ pred svojou smrťou zhrnul svoj životný program do týchto slov:

    "Svoj život som si zariadil tak, ako svoje hudobné skladby. Tie som začínal vždy s Bohom a dokončil ich chválou Boha. Práve tak nábožne zmýšľanie o Bohu sa v celom mojom živote tiahlo sťa zlatá nitka. Aj tento chcem dokončiť so slovami na perách: "Nech je Bohu chvála"!

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka s tajničkou: 5/2013
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!