č. 11 / 2013
27.5.-9.6.2013

    Šesť hodín v extáze pred svätostánkom

    Sú dve hodiny popoludní. Oratoriom letí divná zvesť: Dominik Sávio zmizol.
    - Bol na raňajkách?
    - Nie, pri stole sedí vedľa mňa, a nevidel som ho ani na raňajkách, ani pri obede.
    - A v škole?
    - Ani v škole ho nik nevidel. Cez všetky tri hodiny bolo jeho miesto prázdne a učiteľ nevedel o ničom.
    - Žeby bol chorý?
    - Poďme sa pozrieť do spálne!
    Dominikovo lôžko bolo v úplnom poriadku a po Dominikovi ani stopy.
    - Tak bude v študovni!
    Ale ani v študovni nebolo nikoho.
    - Tak čo? Že by ho don Bosko poslal na pár dní domov? Ale to by bol upovedomil učiteľa!
    - Vieš čo? Povedzme don Boskovi. Je to v prvom rade jeho vec.
    Keď sa to don Bosko dozvedel, zarazilo ho to. Potom mu prebleslo mysľou podozrenie, usmial sa a pokojne povedal:
    - Len choďte, ja viem, kde je...
    Zbehol schodmi a cez sakristiu prešiel za oltár. A tu stál Dominik. V polotieni s rozžiarenými očami sa pozeral na svätostánok. Na bledej tvári mu žiaril nebeský úsmev. Jednu ruku mal položenú na stojane pre antifonár a druhú mal na hrudi. Don Bosko sa priblížil a oslovil ho. Dominik sa ani nepohol. Potom ho jemne chytil za rameno a zatriasol. Dominik sa pokojne k nemu obrátil a spýtal sa:
    - Už sa skončila sv. liturgia?
    - Pozri sa, Dominik, a don Bosko mu ukázal hodinky. Sú už dve hodiny.
    Dominik pre toto oneskorenie zrozpačitel, začervenal sa a žiadal odpustenie. - Teraz choď pekne na obed, - povedal krátko don Bosko. - A keby sa ťa dakto pýtal, kde si bol, povedz mu, že si mi dačo vybavoval.

    Don Bosko videl, ako pokorne odchádza. Usmial sa a potom sa poďakoval Pánovi, že dal jeho Oratoriu tohto chlapca, ktorý vedel stráviť šesť hodín v extáze pred svätostánkom.

    Zaľúbiť sa do chrámu, do Najsv. Eucharistie, je dar, ktorý prináša veľmi veľa ovocia, tak pre môj duchovný život ako aj pre telo.

    Dary Svätého Ducha - pokračovanie

    Dar rozumu :


    Dar rozumu je predovšetkým dar, skrze ktorý lepšie rozumieme zámerom Božím, lepšie chápeme Božie zjavenie, a keď budeme hovoriť konkrétne, vďaka daru rozumu, ktorý v nás umocňuje Duch Svätý, lepšie rozumieme Božiemu slovu a Božím skutkom. U ľudí, ktorí sa ponárajú do Božieho slova, aby v ňom nachádzali pokrm pre svoju dušu, pretože Božie slovo je živé a účinné, práve vďaka daru rozumu sa táto milosť môže nasťahovať do ich duše. Sú však aj chvíle, kedy by sme radi, obdarení týmto darom, chápali zmysel Božieho zjavenia, najmä Písma Svätého, a nie je nám to dané. Niekedy Božie slovo môžeme mať dobre naštudované, a predsa životné udalosti nie sme schopní vidieť v jeho svetle. Poznáme udalosť, keď emauzskí učeníci, ktorí dobre poznali Písmo a vedeli čo všetko je v ňom zjavené aj o utrpení Mesiáša, a predsa, pri návrate z Jeruzalema po Ježišovom ukrižovaní mali nielen rozum, ale aj srdce zastreté a nechápali. Až keď sa k nim pripojí Ježiš, a vysvetľuje im Písma, ich srdce sa rozhorelo. „Či nám cestou neotváral Písma?“ A sú naplnení radosťou nad zmyslom, ktorý vďaka Kristovmu výkladu a vďaka pôsobeniu Božieho Ducha, roznietil v nich oheň poznania. Duch Boží ich viedol späť do Jeruzalema, keď spoznali Ježiša pri lámaní chleba, aby tam rozpovedali o všetkom, čo sa odohralo. Tam, kde prichádza dar rozumu, prichádza aj vnútorný zápal pre veci Božie. Dar rozumu nie je niečo chladné. Ak si prosíme o dar rozumu len preto, aby sme zvládli nejakú skúšku alebo aby sme si osvojili nejakú vedomosť, to je niečo chladné, hoci i potrebné k životu. Ale dar v tom pravom slova zmysle, ktorý dáva Duch Boží, okrem prirodzených ciest obohacujúcich náš rozum, je niečo oveľa viac. Obdarenie darom rozumu znamená vzplanutie srdca človeka, ktoré priľne k spoznanej pravde a zatúži ju žiť.


    Dar rady :


    Prorok Izaiáš už niekoľko storočí pred príchodom Pána Ježiša hovorí, že to bude „obdivuhodný radca - mocný Boh“. Áno, Ježiš je obdivuhodný radca, veď nik tak nepozná človeka ako on, a jeho rady a usmernenia sú pre nás vždy aktuálne. Zvlášť keď ide o rady, ktoré nám pomáhajú dobre si usporiadať svoj pozemský život, aby sme dosiahli Božie kráľovstvo. Či už sú to jeho podobenstvá alebo sú to udalosti, kde sa vyslovene niekto pýtal na radu, napríklad mladík: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život? Poznáš prikázania. Toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Nato dostáva radu: „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mk10,17-22) Táto rada mladíka nepotešila, odišiel smutný, ale nemôžeme povedať, žeby nedostal dobrú radu. Keď Ježiš radí a povzbudzuje, usmerňuje človeka k podstatným hodnotám, a tie my nie vždy chápeme a prijímame. Vieme, že Ježiš nielen radil, ale aj sám si vedel poradiť v problémových situáciách, do ktorých ho uvádzali najmä jeho nepriatelia. Poznáme chvíľu, keď prišli za ním zákonníci a chceli ho pokúšať s daňovým peniazom. „Slobodno platiť daň cisárovi, či nie?“ (Mt 22,17) Očakávali, že ho dostanú, lebo nevideli inú možnosť, iba platiť či neplatiť. Podporiť rímsku vládu alebo nepodporiť. Obidve alternatívy boli likvidačne namierené proti nemu. Ježiš, ako obdivuhodný radca povie: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22,21) Jeho božská múdrosť, múdrosť Božieho Ducha aj v takejto zložitej chvíli vystúpila ako víťazná. Iná situácia nastala, keď prišli za ním so ženou, ktorú pristihli pri cudzoložstve a chceli ju ukameňovať. Znovu apelovali na Mojžišov zákon, ktorý káže takého ženy ukameňovať. „Čo ty na to povieš?“ A Ježiš hovorí: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ (Jn 8,7) Takto koná Ježiš ustavične, v celom svojom živote. Nenájdeme chybu v jeho rozprávaní, v jeho náuke, v jeho posolstve, ktoré odovzdáva nám ľuďom ako obdivuhodný radca. Ľudia chcú mať všelijakých poradcov, od všelikoho si chcú dať radiť, ale ten najcennejší radca, ktorý sa nikdy nemýli, je Boh. Ježiš Kristus nám dnes dáva do pozornosti dar svojho Ducha, v ktorom nám radí, povzbudzuje, usmerňuje. Ježiš, plný Ducha Svätého si praje, aby sme Ním mohli byť obdarení, aby sa stal naším Obhajcom i Tešiteľom vďaka jeho dobrým radám. Ľudia musia v živote často riešiť zložité situácie, kde potrebujú poradiť. Ale ako? Neraz hľadáme pomoc u ľudí, odborníkov na rôzne oblasti života alebo i u blízkych, skúsenejších životom. Áno, Pán Boh nám aj cez nich neraz pomôže dobrou radou, ale nezabúdajme, že najviac pomoci, potrebného svetla a dobrej rady získavame v úprimnej modlitbe, otvorenej pre pôsobenie Božieho Ducha. Zaiste, nielen v zložitých situáciách v živote, ale predovšetkým pre náš osobný, duchovný rast potrebujeme dar rady.

    Rozhodovať sa medzi dobrom a zlom azda nie je také ťažké, ale poradiť si a správne sa rozhodnúť v dobrých veciach už nie je také ľahké, ani vybrať si, čo je dôležitejšie a potrebnejšie, aj s ohľadom na budúcnosť. Konflikt medzi viacerými dobrými možnosťami vyvoláva neistotu, pochybnosť, zábranu konať. Pán Ježiš v synagóge (Lk 6,6-10) prekonáva konflikt medzi zákonom a súcitom, keď má pred sebou strážcov Zákona a človeka s vyschnutou rukou. Otázkou: „Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“, naznačuje, že dar rady sa úzko spája s čnosťou rozvážnosti. Je potrebné dávať si pozor, aby sme sa nerozhodovali len pod vplyvom silnejších jedincov alebo väčšiny, ale predovšetkým pod vplyvom Ducha. Potrebujeme si poradiť so svojím životom tak, aby sme dosiahli Božie kráľovstvo. Vieme, že Pán Boh okrem tohto svojho výnimočného vplyvu cez dar rady, ktorý priamo vštepí do ľudského srdca, nám neraz pomáha aj cez bratov a sestry, najmä cez tých, ktorí naozaj dôsledne prežívajú svoj život s Pánom. Určite, každý z nás môže oceniť napríklad dobrú radu spovedníka. Ak máme spovedníka, ktorý nás pozná, ktorý vidí do nášho srdca i do nášho života, máme aj právo očakávať, že nám Boh cez neho v mnohých veciach poradí. Je to nenahraditeľná pomoc v živote. Iste, nie vždy jeho rada pre svoju náročnosť bude pre nás ľúbivá. Nie vždy sa s ňou hneď stotožníme, možno sa nám bude zdať, že by sa hodila niekomu inému, že nás kňaz nepochopil a podobne. Ale keď budeme dôslední, zistíme, že Pán Boh stojí aj za tým, čo sa nám na prvý pohľad zdá ťažké a neuskutočniteľné. Potom sa stáva, že až po mesiacoch, možno až po rokoch uznáme Božiu pravdu pre svoj život. ´Keby som bol vtedy počúval!... ´

    To nám naznačuje, že múdrosť, s ktorou tak úzko súvisí dar rady a zušľachťuje ju, nie je podmienená len životnou skúsenosťou, ale predovšetkým vzťahom s Bohom. Prežité roky života oprávňujú k zrelším pohľadom, k dobrým radám, ale rád by som povzbudil aj vekom mladších, že múdry postoj, dobrú radu, môžu mať aj bez životnej skúsenosti, keď o ňu prosia pred Božou tvárou.

    Pokračovanie v ďalšom čísle

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!