č. 14 / 2013
8.7.-21.7.2013

    Deti najdrahším pokladom - Najlepšia investícia

    Istá žena píše v časopise Rycezr Niepokalanej: "Ja som sa vydala ešte pred vojnou v čase hlúpej módy - jedného dieťaťa a hesla: Najprv si všetko nadobudnúť, užiť rozkoš, až potom mať deti. Ó, neverte, neverte tým heslám. Choďte za hlasom Cirkvi! Viem, že vám povedia, že kňazi hlásajú nezabíjať deti, lebo oni sami nevychovávajú deti. Drahé, mladé vydaté ženy, keby som poznala každú z vás osobitne, tak by som každej osobitne vysvetlila a zaprisahala vás: "Prijmite dieťa ako najdrahší poklad na zemi, lebo môžete sa dočkať času, že budete mať všetkého v hojnosti, aj šatstva, aj peňazí, ale budete sa cítiť nešťastné, pretože nebudete mať dieťa, ako sa to prihodilo práve mne. Poznám aj medzi známymi mne podobné, vydaté ženy, ktoré zažili túto tragédiu a ktoré preklínajú ohavnú módu vyratúvania, koľko a kedy rodiť deti. Dnes by som dala veľmi mnoho zato, keby ma Boh ráčil obdarovať tým pokladom, akým je dieťa, lenže žiaľ, nemôžem si vyprosiť takú veľkú milosť a milosrdenstvo. To nepíše kňaz, ale píše to vydatá žena, ktorá vo svojej mladosti nemala šťastie čítať náboženskú literatúru o radostiach materinstva." Bože môj, keby som bola vtedy niečo také čítala, bola by som dnes šťastlivou matkou niekoľkých detí, ale takto som osamotená, banujem za stratenými mladými rokmi. Verte mi, že celkom isto by som bola mala dosť prostriedkov na vychovávanie troch aj viac detí z tých peňazí, ktoré som platila lekárom. Ostáva mi len čierna priepasť. Ale či len mne? Koľko takých manželstiev poznám!

    V kufríku istého misionára pochovaného na Hornom Sliezsku našli sobášny rozmarínový venček a pri ňom list tohoto znenia: "To je sobášny venček mojej matky. Nosil som ho stále so sebou po rozličných krajinách i moriach s myšlienkou na tú svätú chvíľu, keď ho mala moja matka na hlave, pred oltárom prisahala vernosť a poctivosť manželskú, ktorú aj vždy zachovala. Neodriekala Bohu nijakú obeť, lebo mala odvahu po 9. deťoch priniesť na svet ešte i mňa. A práve jej po Bohu vďačím za svoj život i kňazské povolanie. Keby ma nebola chcela mať, nebol by som kňazom - misionárom a nebol by som mohol v deviatich rozličných rečiach pracovať na získaní Bohu nesmrteľných duší."

    Výstraha štatistiky

    Pozrime sa na čísla z histórie, ktoré sú pre náš národ výstrahou: Grécko z dôb Parthenonu, perských vojen a Sokrata, Rím z čias republiky, stredoveká Európa a Amerika XIX. storočia rozvíjali svoj rozkvet rovnobežne s rodinným životom, založeným na manželstve, ktoré neregulovalo pôrodnosť a teda na manželstve, ktoré neregulovalo pôrodnosť a teda na manželstve mnohodetnom. Za čias Kolistena mal Attika 78 tisíc slobodných občanov a v r. 441 mala 140 tisíc. V IV. storočí počet Helénov na poloostrove i mimo neho počítal 9 miliónov a teda viac, ako vtedajších Sýria a Egypt. Ale na konci IV. storočia v roku 301 majú Athény už len 21 tisíc obyvateľov.

    V 5. storočí mohla postaviť Sparta 6 tisíc vojakov. V VI. storočí už len tisíc, až napokon Sparta prešla pod nadvládu rímskeho impéria a naostatok pomaly zhasínala ako jedna z bezvýznamných lokalít Peloponézu... Lebo čože znamenala početne malá Sparta oproti státisícovej armáde Ríma.

    Za čias Republiky má všetko, čo potrebuje na panovanie nad svetom. Rímania žijú vlastenecky, chudobne, nábožensky, prísne, pracovito. Republika má plodné rodiny, ktoré sú mocne súdržné. Panovník Numa založil manželstvá takmer nerozlučné, dal im náboženské sankcie, položil takto základy na utvorenie skupiny schopnej riadenia. Každý vie, že Cézar si podmanil Gáliu svojou genialitou, ale čo bolo jeho hybnou pákou, to bolo vidno z toho, keď porovnávame, že rímske impérium disponovalo vtedy 40 miliónmi obyvateľstva, ale Gália iba ôsmimi.

    Záplava rozvodov, rozvrátenosť a homosexualita u tých, čo mali byť hradbou tradície a slobody u republikánov, vysvetľuje nám, skadiaľ vzniká klíma cézarov. Rímska rodina upadla. A čo znamená tento jav v dejinách našej civilizácie, vidieť z toho, že za čias Republiky rímsky ľud mal najvyššiu formu monogamie, akú nenachádzame okrem Ríma nikde v staroveku. Vlastnil zároveň aj ideál pohlavnej čistoty zosobený vo vestálkach...

    Na konci I. storočia malo rímske impérium ešte 60 miliónov ľudí. Ale už v V. storočí po Kristu impérium je prázdne. Vstupujú doňho barbari, ktorí mali zdravé manželské súžitie...

    Lenže proti prirodzenému manželstvu a manželskému životu sa druží ako vieme, úpadok a monarchia všetkých oblastí života. Nuž či pre to náš národ toľké stáročia trpel pod nadvládou cudzincov, aby sme vlastnou vinou umierali a to ešte vedome?

    Vieme sa povzniesť nad pekným a dobrým príkladom, preto uvediem dva príklady, ktoré nám môžu slúžiť nielen na povznesenie, ale aj na povzbudenie - nebáť sa síť s Bohom do výchovy, dom všetkého čo súvisí s dobrom v rodine.

    sv. Mária Goretti

    Dňa 27.apríla 1957 sv. Otec zaradil do počtu blahoslavených dvanásťročnú dievčinu dedinskú, Taliansku, Máriu Goretti. Patrí do zástupu tých diev, čo po príklade sv. Agnešky vyvolila si radšej stratiť život ako panenstvo.

    "Beatifikácia Márie Goretti," povedal sv. Otec, to je sviatok kresťanskej rodiny. Mária je ovocím, ktoré dozrelo v rodinnom kruhu, kde sa všetci modlievajú, kde vychovávajú deti v bázni Božej, v poslušnosti k rodičom, v láske k pravde, v hanblivosti a čistote. Mária je ovocím rodiny, v ktorej deti od malička privykajú uspokojovať sa s málom, v ktorej privykajú k práci doma i na poli. Ó, starý a jednoduchý spôsob výchovy, teba nič nenahradí, bez teba mizne šťastie z rodín!

    Rodičia sv. Terezky Ježiškovej (56)

    Pred dávnymi rokmi zaklopal bohabojný mladík na bránu kláštora a prosil o prijatie. Predstavený, ako z vnuknutia Božieho ho neprijal a radil mu, aby sa vrátil domov a aby uzavrel s dobrým a nábožným dievčaťom manželský zväzok. Práve v tom istom čase driečna deva, no bohatá na duševné vlastnosti prosila tiež o prijatie do rehole. Lenže ani ju neprijali a podobne ju poslali domov, keďže jej povolanie od Boha nie je rehoľný stav, ale manželstvo. Prozreteľnosť Božia to zariadila tak, že obidvaja sa svojho času našli, spoznali a utvorili najideálnejšie manželské spolužitie, ktorého ovocím bola jedna z najväčších svätíc a to sv. Terezka Ježiškova. Sám sv. Otec Pius XI. ju pokladal za najväčší klenot v korune svojho pontifikátu.

    "Cirkev dávame k dispozícii k rodine, svoj úrad majstra a vychovávateľa do rodiny sa priberajú, aby to splnili. Poslanie vychovávacie je predovšetkým na prvom mieste vecou Cirkvi a rodiny, otcov a matiek. Je ono vecou, vyplývajúcou z práva prirodzeného a Božieho a preto nemôže im ho nikto vziať a ani im ho nahradiť." (Pius XI.)

    Preto sa budeme my, rodičia, zodpovedať za mravy a smerovanie našich detí.

    Kresťan podľa mena a života

    Pred rokmi stalo sa na jedných manévroch: Akýsi dôstojník práve pred podávaním jedla roztrhol si odev. Takto sa predsa nemôže ukázať pred mužstvom. Dal si preto hneď zavolať čatára a tomu povedal: "Pošlite mi jedného krajčíra." Pribehol vojak a hlásil sa. "Daj mi to rýchlo do poriadku!" - nariadil mu.

    Vojak odpovedal. "Bohužiaľ, ale ja to neviem." A hneď sa ospravedlňoval, že on to nikdy nerobil.

    "Čože, vy to neviete?! A či vy nie ste krajčír?" Takto zahrmel na neho dôstojník.

    A vojak ustrašene odpovedal: "Nie, pán kapitán, ja nie som krajčír, ja sa len tak volám."

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!