č. 15 / 2013
22.7.-11.8.2013

    Existencia Boha, podľa svedectva!

    Jeden muž prišiel k holičovi, aby sa dal ostrihať a oholiť ako obvykle. Začali sa rozprávať, rozprávali o mnohých rozličných veciach a témach. Zrazu sa zvrtla reč na tému Boh. Holič hovorí: „Pozrite sa, je neverím, že Boh existuje.“ „Prečo si to myslíte?“ pýta sa zákazník.

    Holič na to: „Je to jednoduché, stačí vyjsť na ulicu a uvidíte, že Boh neexistuje. Povedzte mi, keby existoval, bolo by toľko chorých ľudí? Bolo by toľko opustených detí? Ak skutočne existuje Boh, bolo by toľko trápenia a bolesti? Ako môžem milovať Boha, ktorý dopustí toto všetko…“

    Zákazník sa na chvíľu zamyslel, ale neodpovedal, pretože sa nechcel začať hádať. Holič skončil svoju prácu a zákazník odišiel. Len čo vyšiel na ulicu, uvidel muža s dlhými vlasmi, s dlhou bradou, neupraveného a špinavého. Bolo to veľmi dávno, keď mal tento muž naposledy ostrihané vlasy. Zákazník sa vrátil späť k holičovi a hovorí: „Viete čo? Holiči neexistujú!“ „Ako to môžete povedať?“ pýta sa holič prekvapene. Ja som holič a som tu. Práve teraz som vás dostrihal, oholil…“ „Nie!“ zvolal zákazník. Holiči neexistujú, pretože keby boli, nebolo by toľko neupravených ľudí s dlhými vlasmi a dlhou bradou, ako ten muž vonku!“ A holič mu hovorí: “Jéj, holiči existujú to len ľudia ich nevyhľadávajú. “ Zákazník na to: „Presne!!! Je to tak. Boh existuje. Čo sa stalo je len to, že ľudia ho nenasledujú, ani ho nehľadajú. Preto je toľko bolesti a trápenia na svete.“

    Niekedy stačí málo na to, aby človek uveril v existenciu Boha. Bez nejakého teologického vzdelania to vie každý jeden z nás. Pozrime sa na príklad: Jeden starček ateista sa vybral k chýrnemu kňazovi. Dúfal, že mu pomôže vyriešiť problémy s vierou vo vzkrieseného Ježiša. Musel chvíľu čakať, lebo pán farár mal akúsi návštevu. Keď ho kňaz zbadal stáť na chodbe, vstal a s úsmevom mu priniesol stoličku. Len čo návšteva odišla, kňaz uviedol starého pána dovnútra, a len čo sa dozvedel, o čo ide, naširoko sa rozhovoril. Po obsažnom dialógu sa zo starého ateistu stal veriaci, ktorý prejavil túžbu vrátiť sa k Božiemu slovu, k sviatostiam a k dôvere v Pannu Máriu.

    Spokojný, ale aj trochu prekvapený kňaz sa ho spýtal: „Povedzte mi, ktorý argument z toho dlhého dialógu vás presvedčil, že Kristus skutočne vstal z mŕtvych a že Boh jestvuje?” „To gesto, že ste mi priniesli stoličku, aby som nemusel čakať postojačky,” povedal starček. Aké jednoduché gesto lásky. A o tom je naša viera!

    Aj ja môžem byť svätý?

    Augustín z Hyppo robil tisíc krát horšie veci ako ty - zvrhlosti a predsa je z neho teraz vďaka jeho úprimnej ľútosti a odovzdaniu sa úplne Bohu v láske jeden z najväčších svätcov - pretože Božie milosrdenstvo je nekonečné…

    Aj Mária Magdaléna bola jednou z “najlepších” a najvyhľadávanejších prostitútok v Izraeli a predsa vďaka jej úprimným slzám ľútosti a jej veľkej láske jedna z najväčších svätíc, ktorá zahambila aj “svätých” apoštolov, keď ako jedna z mála zostala stáť len vďaka jej láske pod krížom.

    Apoštol Peter tak hrubo zapredal Krista vďaka svojej najväčšej pýche z apoštolov: “Nikdy som nič nemal s tým človekom, je mi úplne cudzí ako posledný skuvíňajúci pes bez najmenšej ľútosti vám ešte raz hovorím: NEPOZNÁM toho človeka.” - tak hlúpy strach o vlastnú kožu, také poníženie dôvery Krista, jeho lásky, také sklamanie na plnej čiare “najvernejšieho” z apoštolov: “Aj na smrť pôjdem, tak veľmi ťa milujem.” - Falš, sebláska, úbohosť… A predsa je z neho dnes vďaka jeho horúcim slzám ľútosti a hlbokej pokore na celý život, pokorenej očistenej láske jeden z najväčších svätcov - prvý pápež, ktorému Kristus zveril celú svoju Cirkev.

    Takže sa neboj, maličký, len dôveruj, že aj tvoje obrovské hriechy nie sú pre Milovaného zradeného tvojím hriechom nijakou prekážkou, ak úprimne zo srdca pokorne priznáš svoj omyl, svoj hriech, oľutuješ a otvoríš srdce pre Jeho lásku, aby ťa mohla premeniť, aby si mohol Jeho láskou, silou, múdrosťou i pokojom konať veľké divy pamätajúc, kto si ty, čoho si schopný a kto je Kristus, tvoj milovaný Boh a čoho je schopný on cez teba vykonať, ak mu to dovolíš. Tak sa neboj, Maličký… Do toho! Vráť sa v slzách a povedz s Petrom: “Ty vieš všetko; ty vieš, že ťa mám rád” a rozplač sa na jeho hrudi, v ktorej bije srdce, ktoré ťa miluje a milovalo až na smrť na kríži.

    Nábožnosť má iba jeden predmet, Boha. Ale spôsobov ako mu slúžime, je podľa rozličných podmienok mnoho. V každom stave sa možno páčiť Bohu.

    (sv. František Saleský)

    Ako sa chytajú opice?

    Viete, ako domorodci chytajú opice? Ku stromu priviažu vrecko s ryžou (ich obľúbené jedlo). Otvor je taký úzky, že ním prejde len otvorená dlaň opise. Keď opice zacítia, že je vo vrecku ryža, naberú jej čo najviac. Ale nasleduje zrada - dlaň s ryžou neprejde otvorom! V tej chvíli sa objavuje domorodec. Opica sa snaží oslobodiť, ale márne. A stačilo by jediné - pustiť ryžu. Otvorenú dlaň by ľahko opica prevliekla. A v tom je háčik, opica sa nechce so svojou korisťou rozlúčiť, a preto je chytená. Možno je to jedna z hlavných príčin našich životných ťažkostí: držíme sa kŕčovite niečoho, bez čoho zdanlivo nemôžeme byť a žiť. A toto nás drží v pasci. Plačeme, sťažujeme sa. A pritom by stačilo jediné: niečo opustiť!

    Ruka, ale podľa pápeža Františka môže slúžiť aj na niečo iné.

    Modlitba piatich prstov

    Napísal ju pápež František, keď bol ešte arcibiskupom v Buenos Aires. Hodí sa napríklad ako večerná modlitba…
    Krok 1: Palec je prstom najbližším k tebe. Začni modlitbou za tých, ktorí sú ti najbližší. Sú to osoby, na ktoré si spomenieš najskôr. Modliť sa za tých, ktorých milujeme, je “sladkou povinnosťou”.
    Krok 2: Susedný prst je prstom ukazujúcim - ukazovák. Pomodli sa za tých, ktorí vychovávajú, kážu, vzdelávajú a liečia. Oni potrebujú podporu a múdrosť, aby sprevádzali iných správnym smerom. Nech stále budú prítomní v tvojich modlitbách.
    Krok 3: Prostredný prst - tzv. prostredník je najvyšší z prstov. Pripomína nám našich vodcov, politikov, prezidentov, biskupov a kardinálov; tých, ktorím bola daná moc. Oni veľmi potrebujú Božie vedenie.
    Krok 4: Ďalší prst je prstom srdca - prsteník. Prekvapivé, ale je našim najslabším prstom. Pripomína nám modlitbu za slabých, chorých, strápených a obťažkaných problémami. Aj oni potrebujú tvoju modlitbovú podporu.
    Krok 5: Na konci je náš malíček, najmenší zo všetkých. Má nám pripomínať modlitbu za seba samého. Keď ukončíš modlitby za štyri vyššie vymenované skupiny, potom uvidíš svoje vlastné potreby v inej perspektíve a budeš pripravený, aby si sa pomodlil za seba samého spôsobom viac pravdivým a skutočným. Amen.

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!