č. 18 / 2013
9.9.-22.9.2013

    Keby som to bol vedel

    Istý novokňaz bol určený za kaplána do jednej pre neho neznámej farnosti. Samozrejme plný horlivosti, sa rozhodol kázať o veciach, ktoré považoval za dôležité. Hneď vo svojej prvej kázni sa pustil do neresti stávkovania do koní. Kázeň mu nevyšla. Po jej skončení totiž prišiel za nim jeden z farníkov a hovorí: „Otče, možno ste si nevšimli, ale celá táto naša oblasť je známa svojimi nádhernými koňmi. Mnohí ľudia si chovaním koní zarábajú na živobytie. Nemôžete tak hovoriť. Tým by ste zničili zdroj ich nevyhnutných príjmov.“ Na budúcu nedeľu sa teda kaplán rozhodol nedotýkať sa už tohto problému, ale namiesto neho hovoriť o hriechu fajčenia a jeho dôsledkoch a to nielen na toho, kto fajčí ale aj na jeho priateľov a rodinu. No na tvárach svojich poslucháčov spozoroval, že ani táto jeho reč sa im nepáči. Mnohí totiž, ako sa neskôr dozvedel, sa zaoberali pestovaním tabaku a tak aj tu šlo o otázku živobytia. V tretiu nedeľu hovoril o hriechu alkoholizmu. No ani táto jeho kázeň nebola prijatá s porozumením. Totiž, ako sa znova dozvedel, na území farnosti sa nachádza jedna z najlepších páleníc alkoholu v celom širokom ďalekom okolí, v ktorej je zamestnaných mnoho z jeho farníkov. A tak, celý zúfalý sa pýta svojho farníka, ktorý mu tieto veci oznamoval: „O čom mám teda potom kázať?“ „Kážte napríklad o tých prekliatych komunistoch, ktorí vyčíňajú v Číne. Tým sa určite nikoho nedotknete a vaše kázne budú naisto prijaté s porozumením a súhlasom,“ hovorí mu farník.

    K bráne vedúcej do raja prišla pani, ktorá práve zomrela na infarkt a povedala svätému Petrovi:- Svätý Peter, prišla som! Dúfam, že mi pridelíte nejaké pekné miesto… - Na to sa musíme pozrieť. - Svätý Peter, ale ja som robila toľko skutkov lásky, dávala som veľa svojim blížnym… - Koľko ste dávali? Viac ako za kozmetiku, módu, šperky? Nepošlem vás za vašu márnivosť do pekla, ale trochu očistca si zaslúžite! Hneď za ňou prišiel k nebeskej bráne aj jeden pán farár. - Vy ste farárom tej ženy, ktorá sem práve prišla. Máte tu napísané, že ste dobre vyučovali katechizmus, že ste boli zbožný, že ste navštevovali chorých… ale niečo tu predsa len chýba… nemali ste odvahu povedať svojim veriacim všetko, lebo ste chceli pokojne žiť… Neboli ste svojim farníkom dobrým vodcom, lebo ste sledovali viac vlastné záujmy ako spásu ich duší. Tiež pôjdete do očistca. V očistci sa pán farár stretol so svojou farníčkou. - Pán farár, ja som tu vašou vinou!! Neboli ste k nám dostatočne náročný! Nič ste od nás nevyžadovali! - Pani moja a ja som tu vašou vinou! Keby ste sa neboli bývali uspokojili s málom… A obaja si vzdychli.- Keby som bola vedela…- Keby som mal trochu viac odvahy…

    ŽALM A TELEVÍZNY ANTIŽALM

    Televízor je môj pastier, nič mi nechýba:
    kŕmi ma v pohodlnom kresle.
    Vodí ma ďaleko od viery,
    dušu mi zabíja.
    Vodí ma po pomýlených chodníkoch,
    verný autorom programov.
    I keby som mal chodiť cestou dobrého kresťana,
    nebudem sa o to snažiť, lebo televízor je so mnou.
    Jeho káble, vypínače a diaľkový ovládač -
    to všetko je mi útechou.
    Prestieraš mi stôl rôznych hlúpostí podľa mojich túžob.
    Leješ mi zlé predstavy do hlavy
    a moje túžby mi napínaš až po okraj.
    Lenivosť a darebnosť budú ma sprevádzať
    po všetky dni môjho života.
    A budem bývať pri televízore mnoho a mnoho dní
    mnoho a mnoho dní.

    A teraz si všimnime originálnu verziu žalmu:


    Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
    pasie ma na zelených pašienkach.
    Vodí ma k tichým vodám,
    dušu mi osviežuje.
    Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
    I keby som mal ísť tmavou dolinou,
    nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
    Tvoj prút a tvoja palica,
    tie sú mi útechou.
    Prestieraš mi stôl
    pred očami mojich protivníkov.
    Leješ mi olej na hlavu
    a kalich mi napĺňaš až po okraj.
    Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
    po všetky dni môjho života.
    A budem bývať v dome Pánovom
    mnoho a mnoho dní.

    O tom, ako krab zázračne povýšil a niesol Spasiteľov sv. Kríž

    „Nikto by v to istotne neuveril, keby nebolo faktu, že o tejto udalosti sa dozvedáme z reči, ktorú kardinál de Monte vyhlásil pred pápežom Gregorom XV. dňa 19. januára r. 1622.

    Táto udalosť je spojená so sv. Františkom Xaverským (zom. 1552), veľkým misionárom v Japonsku a Indii… Keď kardinál de Monte adresoval svoje slová pápežovi, hovoril o časoch, kedy sa František Xaverský plavil z Ambionu, mesta na Moluckých ostrovoch do Baranula a keď sa náhle strhla búrka, ktorá hrozila, že rozbije loď. Všetci na palube sa spolu s ním modlili o bezpečie. Svätec vyzdvihol do výšky kríž, ktorý zvykol nosiť na krku a skúšal ním utíšiť vietor. Búrka prestala, ale medzičasom kríž padol do vody.

    Loď na druhý deň bezpečne doplávala do Baranula. Svätec išiel popri brehu, keď tu náhle uzrel ako veľký krab, ktorý práve vyliezol z mora nesie kríž „s úctou a povýšený nahor medzi klepetami“. Krab smeroval rovno k svätcovi, odovzdal mu kríž a vrátil sa do mora. Kardinál hovorí, že sv. František od vďačnosti onemel a s roztvorenou náručou padol na zem. V tejto polohe sa modlil vyše pol hodiny. Svedkami tohto zázraku boli zhromaždení ľudia, ktorí ho prišli privítať.

    Táto udalosť sa zdá byť takmer neuveriteľná, ale jeho svedkami museli byť veľmi vážené osoby, keď udalosť bola uznaná Vatikánom za jeden z troch zázrakov nevyhnutných v procese kanonizácie.“


    O moci Spasiteľovho sv. Kríža svedčí aj zázrak, ktorý sa stal pri jeho nájdení:


    Z podnetu rímskej cisárovnej sv. Heleny sa na začiatku 4. storočia sa začal v Jeruzaleme hľadať Spasiteľov svätý Kríž. Keď sa nakoniec našli tri kríže z Golgoty, totiž Spasiteľov a dvoch lotrov, nebolo možné určiť, ktorý z nich patril Spasiteľovi. Vtedy z vnuknutia Božieho patriarcha sv. Makárius kázal prikladať ich na chorú pribitú dávnou chorobou na lôžko bolesti. Prvé dva neurobili žiaden zázrak, no prostredníctvom tretieho všemohúci Boh vyjavil svoju moc: chorú vyliečil a tak týmto zázrakom ukázal, že práve tento tretí kríž je Jeho svätým životodarným Krížom, skrze ktorý nás vykúpil.

    sv. Cyril Jeruzalemský (ok. 313 - 386; učiteľ Cirkvi) povedal: „Nehanbi sa vyznať Ukrižovaného! S dôverou urobme znak kríža prstami na čele a na všetkom, na chlebe, ktorý požívame, na kalichu ktorý pijeme, pri vchádzaní i vychádzaní, pred tým ako si ľahneme a ideme spať, pri vstávaní, chodení i odpočinku! On je veľkou obranou. Nemusia zaň platiť chudobní, namáhať sa slabí. Od Boha je daný ako milosť. Kríž je znakom veriacich, postrachom démonov. V kríži nad nimi veriaci triumfuje, ak sa ním značí s dôverou. Pri pohľade na kríž si pripomínajú Ukrižovaného. Boja sa Toho, ktorý drakovi rozšliapal hlavu.“

    Postaviť sa do tieňa kríža

    Istého človeka rozčuľovalo, že za sebou zanecháva tieň, nech ide, kam ide. Preto sa chcel tieňa zbaviť, ale nešlo to. Keď svietilo slnko, stál za ním temný tieň. Až ho napadlo postaviť sa do tieňa stromu. Jeho tieň zmizol, bol pohltený tieňom stromu.

    Kto sa chce zbaviť viny, ktorá sa za ním tiahne ako tieň, nech ju postaví do tieňa kríža.

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!