č. 21 / 2013
21.10.-3.11.2013

    Pokušenie

    Žil raz jeden pustovník. Bol taký dokonalý, že jednou nohou bol už v nebi. Býval v jaskyni a žil si tu skoro z ničoho. Na nedeľný obed si zbieral lesné plody a k tomu nejaké korienky. ”Ako by som ho len mohol uviesť do pokušenia?” lámal si diabol stále hlavu. Sledoval ho, sliedil po ňom, oňuchával jeho stopy, skúmal ho od hlavy po päty, aby našiel na ňom nejaké slabé miesto, ale nič nenašiel. Dupal nohami, zúril, klial. Napokon sa rozhodol, že zaútočí priamo. Predstúpil pred neho, keď si namáčal kúsok suchého chleba v prameni.

    “Salve,” povedal satan. “Vieš, kto som?”

    “Diabol,” povedal pokojne pustovník.

    “Chcem, aby si spáchal ťažký hriech.”

    “Hovor,” povedal pustovník. “Počúvam ťa.”

    “Zabi niekoho.”

    “Nie, nezabijem.”

    “Prepadni nejakú ženu.”

    “To je odporné. Nikdy také niečo neurobím. Zmizni, diabol. Nemáš fantáziu!”

    “Tak si daj aspoň dúšok vína. To nie je hriech. Urob mi tú radosť.”

    Pustovník si povzdychol: “Dobre. Jeden dúšok vína nie je nijaké zlo.”V diablovej ruke sa okamžite objavil krčah chladeného perlivého vína. Pustovník si upil, nadýchol sa a dal si ešte jeden dúšok. ”Je dobré,” povedal a začal sa hlúpo smiať. Pil a pil, len - len že sa dokázal udržať na nohách. Po chodníku vystupovala dievčina. ”Dobrý deň, svätý muž,” pozdravila. “Priniesla som ti pár jabĺčok a kúsok chleba”. Pustovník sa so zakaleným zrakom vrhol na dievčinu. Úbohé dievča volalo o pomoc. Keď ju začul jej otec, pribehol zachrániť svoju dcéru. Pustovník sa k nemu obrátil, vzal veľký kameň a zabil ho. Keď sa po nejakom čase prebral z opitosti, zbadal pri svojich nohách muža v kaluži krvi.”Myslím, že je mŕtvy,” povedal ľahostajne diabol. Zhrozený pustovník sa vrhol na kolená: “Pane Bože, čo som to vykonal?”Diabol víťazoslávne povedal: “Navrhol som ti tri veci. Ty si si vybral najmenšie zlo. Za to stráviš v mojej spoločnosti pomerne dlhý čas.”

    „Malé zlo neexistuje. Často si povieme, šak to len štamperlík, šak to len toto, toto, toto šak to každý, šak to len kuščok... a dopadneme ako tento mních“

    Čomu dávame prednosť v živote?

    Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri manželky.

    Najviac miloval štvrtú ženu. Obliekal ju do drahých šiat a staral sa o ňu ako najlepšie vedel. Vždy dostávala to najlepšie.

    Svoju tretiu ženu tiež veľmi ľúbil a vždy sa ňou chválil pred inými kráľmi, hoci sa bál, že ho jedného dňa opustí a uprednostní niekoho iného.

    Rád mal aj svoju druhú ženu. Jej sa mohol so všetkým zdôveriť, pretože vždy k nemu bola milá, pozorná, trpezlivá. Zakaždým keď mal problémy, sa jej zveril a ona bola jeho oporou v ťažkých chvíľach.

    Prvá kráľova žena bola verná partnerka a významne prispela k zveľadeniu kráľovho bohatstva. Kráľ ju však nemal veľmi rád, málokedy si ju všimol, hoci ona mu prejavovala vrúcnu a oddanú lásku.

    Jedného dňa kráľ ochorel. Bola to nevyliečiteľná choroba. Kráľ pochopil, že na zemi mu neostáva veľa času. Premýšľal o svojom živote a keďže na druhej strane nechcel byť sám, rozhodol sa, že so sebou zoberie aj svoje ženy. Mám štyri ženy, rozmýšľal, keď zomriem, určite nebudem sám. No potreboval, aby ženy s jeho plánom súhlasili.

    Zavolal svoju štvrtú ženu a povedal jej: "Teba som miloval najviac zo všetkých. Obliekal som ťa do najkrajších šiat a staral sa o teba celý život. Teraz odchádzam. Chceš ísť so mnou?"

    Žena odvrkla: "Nikdy! Čo ti to zišlo na um?" Otočila sa mu chrbtom a bez rozlúčky odišla. Jej odpoveď sa ako ostrý nôž zaryla do kráľovho srdca. Ale ešte mal nádej.

    Pozval svoju tretiu ženu a povedal jej: "Miloval som ťa celý život. Teraz zomieram, chceš ísť so mnou?" Ale aj ona ho odbila: "Nechcem! Život je príliš krásny. Keď zomrieš znovu sa vydám. "

    Kráľovo srdce sa zachvelo, ale všetko ešte nebolo stratené, veď mal aj druhú ženu, ktorá vždy bola pri ňom, keď potreboval pomoc a útechu. Povedal jej: "Keď som potreboval pomoc, zakaždým som sa obrátil na teba a ty si v ťažkých chvíľach vždy stála pri mne. Teraz umieram, pôjdeš aspoň ty so mnou?" No ani ona nevyplnila jeho želanie. "Ľutujem," povedala, "ale tentoraz ti nemôžem pomôcť. Jediné, čo pre teba môžem urobiť, je to, že ťa pochovám."

    Kráľ zbledol od veľkej bolesti, ktorú v ňom vyvolalo sklamanie. No skôr ako vydýchol, začul hlas: "Ja ťa budem nasledovať všade, kamkoľvek pôjdeš." Kráľ z posledných síl zdvihol hlavu a ledva spoznal svoju prvú ženu. Bola veľmi chudá, v roztrhaných handrách, pretože sa o ňu nestaral. Kráľ s ľútosťou a plačom povedal: "Mal som sa o teba viac starať a chrániť ťa, pretože ty jediná si mi dala šancu."

    Každý z nás má vo svojom živote štyri manželky:

    Štvrtá žena je naše telo, ktoré nás opustí, keď zomrieme, hoci sme sa oň toľko starali a skrášľovali ho.

    Tretia žena je všetko to, čo vlastníme, naše spoločenské postavenie a materiálne hodnoty. Keď zomrieme, všetko zostane iným.

    Druhá žena je naša rodina a naši priatelia. Nech boli s nami akokoľvek dlho, môžu pre nás urobiť len to, že nás odprevadia do hrobu.

    Prvá žena je naša duša, ktorá je často zanedbaná pre posadnutosť za bohatstvom, výhodami a slávou tohto sveta. Jedine duša nám bude robiť spoločnosť, kamkoľvek pôjdeme. Od našej starostlivosti o ňu závisí, či to bude odchod do radosti, či do večného zatratenia...

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka s tajničkou: 21/2013
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!