č. 1 / 2014
30.12.-12.1.2014

    Boh prišiel hľadať svoje deti: v tom je zmysel Vianoc

    Starý, múdry kráľ pozoroval svojho syna, mladého princa, z ktorého chcel mať raz múdreho, usilovného, ohľaduplného a šľachetného nástupcu. Z mladého princa ale namiesto toho vyrastal z neho povýšenecký, násilnícky, nevrlý a nepríjemný človek. Jedného dňa prechádzal princ na koni cez neďalekú dedinu. Dokrivkal sa k nemu nejaký žobrák a s nádejou k nemu prosebne vystrel ruku. Princov kôň sa trochu strhol a mladíka to popudilo. Schytil bičík a zlostne ním šľahol žobráka. Ten padol dolu tvárou do prachu. Princ krikom popohnal koňa a odcválal. Obyvatelia dediny sa posťažovali kráľovi. Kráľ sa zarmútený zatvoril do svojich komnát. Na druhý deň zvolal najvyšší kráľovský súd a vážnym hlasom vyhlásil: ” Mladý princ Tancredi, náš jediný syn a dedič kráľovskej koruny, sklamal naše očakávania. Nemá potrebné vlastnosti na to, aby sa stal dobrým kráľom. Preto nariaďujeme, hoci nám to láme srdce, aby odišiel do vyhnanstva na sever, do zeme barbarov. Tam bude žiť len z práce svojich vlastných rúk.

    Mladý princ bol zvyknutý na pohodlie kráľovského dvora a nevedel robiť vôbec nič. Naučil sa znášať posmešky opilcov, údery, nadávky, hlúpe žarty, len aby dostal kúsok chleba a trochu slamy, na ktorej sa mohol vyspať. Po niekoľkých rokoch na ňom nezostalo ani stopy po urodzenom pôvode. Tancredi bol žobrák, otrhaný a špinavý, so zapálenými očami a plačlivým hlasom.

    Starý kráľ však na svojho nehodného syna nezabudol. Jedného dňa si zavolal veliteľa stráží, najodvážnejšieho zo svojich vojakov a poslal ho za svojím synom: “Povedz mu, nech sa vráti. Že mu dám čokoľvek, čo bude chcieť.” Lenže Tancredi už netúžil po ničom inom, len po kúsku chleba a vlnenej prikrývke. Za svoju pýchu tvrdo zaplatil. Kráľove oči sa pri tejto správe naplnili slzami. “Idem za ním,” rozhodol. Vošiel do biedneho prístreška, v ktorom spával jeho syn. Vzal do rúk vychudnutú a špinavú tvár princa a s nekonečnou nehou sa mu zahľadel do očí. Tvár mladíka sa rozjasnila: “Otec,” zašepkal. “Prišiel som pre teba, aby som ťa vzal domov. Si môj syn a ja som ťa nikdy neprestal mať rád.” Spolu sa vrátili do kráľovského paláca. Staré kroniky vravia, že keď princ Tancredi nastúpil na trón, vládol ako ten najmúdrejší, najlepší a najšľachetnejší zo všetkých kráľov.

    O modlitbe

    Aký je to blažený a potešujúci prísľub, že Boh vypočuje všetko, o čokoľvek Ho budeme prosiť v mene Ježiša Krista! Spasiteľ nám nielen dovoľuje modliť sa k Bohu - dokonca prikazuje a prosí nás o to. Lebo hovoril Apoštolom: „Už tri roky som s vami, a o nič ste ma neprosili. Proste teda, aby vaša radosť bola úplná a dokonalá“. Modlitba je prameňom všetkého dobra a šťastia na zemi. Ak sme teda úbohí, pozbavení svetla a Božích milostí, tak vina spočíva v tom, že sa nemodlíme, alebo že sa zle modlíme. Naozaj - s bolesťou v srdci musíme priznať, že značná časť ľudí vôbec nevie, čo to znamená „modliť sa“. Jedni k tejto praxi - pre dobrého kresťana tak milej a posilňujúcej - cítia odpor. Iní sa skutočne modlia, ale nič nedostávajú - lebo ich modlitba je zlá. Lebo sa modlia bez prípravy a dokonca sami si neuvedomujú, aké modlitby prednášajú milosrdnému Stvoriteľovi. Takmer všetky dočasné nešťastia, ktoré na nás dopadajú, sú spôsobené zanedbaním modlitby alebo jej nedbalým vykonaním. Keby sme neurážali Boha, boli by sme takí šťastní, ako Adam pred pádom. Ale je nemožnou vecou, aby nezarmútil Boha ten, kto sa vôbec nemodlí alebo sa zle modlí. Dnes by som vás teda chcel povzbudiť k častej a dobrej modlitbe a preto vás poučím, po prvé, že bez modlitby nemožno dosiahnuť spásu; po druhé, že modlitba ju u Boha všemohúca; po tretie, aké podmienky musí spĺňať modlitba, aby sa páčila Bohu a bola pre nás úžitkom.

    Modlitba je pre dušu tým, čím je pre zem dážď. Hoci by ste navozili najlepšej zeme, hoci by ste ju čo najlepšie obrábali - všetko bude nanič, ako nebude dažďa. Tak isto, hoci by ste konali veľmi veľa dobrých skutkov - ak sa nebudete často a dobre modliť, nedosiahnete spásu; lebo modlitba otvára oči duše, pripomína jej vlastnú úbohosť, napája nedôverou voči sebe a prikazuje utiekať sa k Bohu. Nábožný kresťan celú svoju dôveru skladá v Bohu, so sebou príliš neráta. Povedzte sami: kto naklonil svätých k prinášaniu takých veľkých obetí - že opustili svoje majetky, rodičov, všetky výhody a celý život v nedostupných lesoch oplakávali svoje hriechy? Modlitba rozpálila ich srdcia láskou k Bohu a ukázal im, že iba pre Neho samého treba žiť. Čomu sa takmer výlučne oddávala Magdaléna po svojom obrátení? Či nie modlitbe? Sv. Ľudovít, francúzsky kráľ, počas svojich ciest sa neuložil na lôžko, ale celé noci trávil v kostole a prosil dobrého Boha o nesmierny dar, aby vytrval v Jeho milosti. Neraz sme to už sami zakúsili, že len čo zanedbáme modlitbu, strácame chuť k Božím veciam, myslíme iba na zem, a keď sa znovu začneme modliť, znovu sa v nás vzbudzuje túžba po nebi. Hoci by sme boli v milosti Božej, ak zanecháme modlitbu, naraz vybočíme z cesty spásy.

    Po druhé, tvrdíme, že bez modlitby nedosiahnu obrátenie hriešnici. Sv. Monika kľačí pri kríži a modlí sa so slzami, prosí tiež rozvážnych a nábožných ľudí, aby spolu s ňou prosili Boha o obrátenie jej syna. A keď už sv. Augustín úprimne túžil zmieriť sa s Bohom, tak sa išiel modliť do záhrady a tam so slzami prosil Boha, aby obmäkčil a zmenil jeho srdce. Tak je to - Boh odpúšťa dokonca najväčším hriešnikom - ak sa o to modlia. Nie je teda nič divné, že zlý duch používa všetky spôsoby, aby sme modlitbu alebo zanedbávali, alebo aby sme sa zle modlili - on vie lepšie ako my, aká hrozná je modlitba pre peklo a vie, že Boh neodmieta žiadnu milosť tým, ktorí sa náležite modlia. Koľko hriešnikov by okamžite povstalo zo svojich pádov, keby sa len chytili zbrane modlitby!

    Po tretie, musím zdôrazniť, že odsúdení, ak išli do zatratenia, tak preto, že sa alebo vôbec nemodlili, alebo sa zle modlili. A teda so zbraňou modlitby v rukách bez pochýb pôjdeme do neba; a naopak - bez tejto zbrane nás čaká večná záhuba.

    Ale prečo cítime taký odpor k takej príjemnej a tak posilňujúcej praxi? Lebo sme sa zle modlili a tak sme nikdy nezakúsili chuť tej sladkosti, akú v modlitbe nachádzali svätí. Hilarionovi sto rokov života strávených v modlitbách uplynulo ako blesk. Dobrá modlitba je balzam, ktorý napĺňa dušu svojou vôňou, pričom dovoľuje zakúsiť predchuť neba. Nie je divné, že sv. František Assiský tak často pri modlitbe upadal do vytrženia a neuvedomoval si, či sa nachádza na zemi či medzi vyvolenými v nebi. Počas modlitby jeho srdce prenikal oheň Božej lásky, ktorý celému jeho telu udeľoval prirodzené teplo. Raz, keď sa modlil v kostole, pocítil takú prudkú lásku k Bohu, že nahlas zakričal: „Bože môj, už dlhšie nevydržím!“ Poviete mi, že toto šťastie stretáva iba tých, ktorí sa vedia modliť pekné modlitby. Bratia! Predsa Boh nepozerá na to, či sú modlitby dlhé alebo pekné, ale chce, aby vychádzali z hĺbky srdca, aby sme sa ich modlili s veľkou úctou a túžbou páčiť sa Mu. Istý pokorný rehoľník sa pýtal sv. Bonaventúru, veľkého Doktora Cirkvi, či on, jednoduchý a nevzdelaný človek, sa dokáže dobre modliť. „Priateľu - odpovedal svätý - Boh v prvom rade miluje tých, ktorí sú ľuďmi jednoduchého srdca“. Táto odpoveď tak veľmi potešila dobrého rehoľníka, že bežal ku kláštornej bráne a tam, každému, kto vchádzal, s radosťou rozprával: „Počúvajte, čo mi povedal Bonaventúra: my nevzdelaní ľudia, môžeme milovať Boha tak isto, ako učení“.

    Modlitba je pozdvihnutím srdca k Bohu; je sladkou zábavou dieťaťa s Otcom, poddaného so svojím Kráľom, sluhu s Pánom, priateľa s Priateľom - s Priateľom, do srdca ktorého vkladáme naše starosti a súženia. Počas modlitby láskavý Stvoriteľ berie biedne stvorenie na svoje ruky a dáva mu všetko požehnanie. Čo ešte môžem povedať o modlitbe? Ona je zjednotením najpodlejšej veci s Najväčšou, Najmocnejšou a Najdokonalejšou Podstatou. Či teraz chápeme, ako veľmi nám je potrebná modlitba a akým veľkým šťastím je ona pre nás?

    Šťastie človeka na zemi spočíva v milovaní Boha, a bez modlitby niet lásky k Bohu. Pán Ježiš chce, aby sme sa čo najčastejšie utiekali k Nemu, On nás k modlitbe rozpaľuje, a pritom hovorí, že ak sa budeme dobre modliť, tak On nám nič neodmietne.

    Katechizmus nás učí, že sa treba modliť ráno, večer, a tiež často počas dňa - čiže vždy.

    Kresťan, ktorý chce spasiť svoju dušu, hneď po prebudení urobí na sebe znamenie kríža, odovzdá svoje srdce Bohu, obetuje Mu všetky svoje skutky a pripravuje sa na modlitbu. Bez nej nikdy nejde do práce - prežehná sa svätenou vodou, kľakne si a modlí sa pred obrazom Ukrižovaného. Bratia, nikdy na to nezabúdajme - od dobre začatého dňa závisí celý rad milostí, ktoré nám udeľuje Boh, aby sme deň prežívali svätým spôsobom. Raz zlý duch, ktorý hovoril ústami posadnutého, vyznal exorcistovi, že ak získa prvú rannú chvíľu, tak mu bude patriť aj celý deň. Teda treba plakať nad slepotou ľudí, ktorí hovoria, že nemajú čas na modlitbu!

    pokračovanie

    Všetko najlepšie v Novom roku 2014, hlavne veľa sily pri budovaní
    svojho duchovného bohatstva na ceste spásy Vám všetkým
    z úprimného srdca želá a modlí sa za Vás o. Peter s rodinou
    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!