č. 3 / 2014
27.1.-9.2.2014

    Hundravý strom

    Tento strom mal vráskavý kmeň a krivé konáre. Rástli na ňom len trpké jabĺčka, ktoré nikto nechcel. Najhoršia však bola jeho povaha. Celý čas sa len sťažoval: že je pole plné bahna, že mu kravy a zajace zničili kôru, že ho šteklí vysoká tráva a tak ďalej, stále dookola.

    Plot, ktorý stál hneď vedľa Stromu, sa rozhodol, že musí niečo podniknúť, čo by zastavilo susedovo ustavičné frflanie. Rozprával sa o tom so starým Havranom a prišli na to, že Strom nemá skutočný zmysel života a preto sa ustavične sťažuje.

    “A kde sa dá nájsť ten zmysel života?” ”Väčšinou rovno pod nosom.” “Počuj, Strom”, opýtal sa jedného dňa Plot, “čo je najhoršie v tvojom živote?”Strom sa na chvíľu zamyslel a potom zašepkal smutným hlasom: “Zo všetkého najhoršie je to, že sa nikomu nepáčim. Kvitnem len niekoľko dní, nemám pekné listy a moje divé jablká majú príšernú chuť.”"Ale tomu sa predsa dá ľahko pomôcť!” zvolal Plot. “Môžem poprosiť Zimozeleň, aby sa ťahala aj po tvojom kmeni a konároch, potom budeš väčšinu roka ozdobený voňavými kvetmi a zelenými listami. Zimozeleň však vraví, že sa ustavične a na všetko sťažuješ.”Strom ostal na chvíľu ticho. Potom povedal: “Ak sľúbim, že sa budem sťažovať menej, mohol by si ju presvedčiť, aby sa stala mojou ozdobou?” ”Pravdaže,” povedal Plot. Nasledujúci rok Strom nevyslovil ani jednu jedinú sťažnosť. A tak sa Zimozeleň rozhodla nasťahovať sa aj k nemu. Vypustila malý výhonok. Obopla kmeň Stromu, vstúpila medzi jeho konáre, rozvinula svoje nádherné žlté a ružové kvety. Strom sa stal najkrajším spomedzi všetkých stromov na okolí. Už ho nikto nepočul sťažovať sa. Raz v zime priletel na Strom Havran a opýtal sa ho, či už našiel zmysel svojho života.”Psst, havran. Teraz nemôžem hovoriť. Musím chrániť Zimozeleň pre vetrom.”"Veď je zima a všetko na nej je hnedé a zvädnuté.” "Áno,” šepkal Strom, “ale opiera sa o mňa, aby som ju chránil až do jari.”

    Srdce je niekedy ďalekozraké. Každý z nás má nejaký zmysel života… máme ho priamo pred sebou… pred svojím nosom… len sa trochu lepšie pozrime!

    Ikona a liturgia

    Architektonické formy chrámu, maľby, ikony a iné obradové predmety nepredstavujú jednoducho zozbieranú jednotu vecí, ako je to napr. v múzeu. Tieto predmety ako časti jedného tela žijú v tom istom tajomnom živote. Sú zapojené do liturgického tajomstva, a tak ani na jednu ikonu sa nemôžeme pozerať mimo tohoto tajomstva. Ikona vo svojom vlastnom liturgickom význame posväcuje chrámy aj iné miesta. V domoch posväcuje rodinnú cirkev a život veriaceho robí jednou veľkou oslavou. Kresťan túži po liturgickom živote. Kedysi ikony neboli v domoch predmetmi dekorácie. Keď niekto vstúpil do domu, najprv sa sklonil pred ikonou a až potom pozdravil pána domu. Hosť si najprv uctil Boha a tým posvätil aj svoje ďalšie správanie sa k ľuďom.

    V tom sú ukryté aj liturgické črty, lebo tak isto keď vstúpime do východného chrámu, sme zasiahnutí atmosférou sily nekonečného života. Tu každé sväté tajomstvo stojí akoby v očakávaní. A cítime aj to, že ten, ktorý sa ako Pokrm života dáva veriacim, oživuje aj predmety chrámu.

    Ikona počas liturgie odkrýva poslanie cirkvi. Keď spievame: My cherubínov tajomne predstavujeme (zobrazujeme) a životodarnej Trojici trojsvätú pieseň spievame, prestupujeme z pozemského do nebeského. Tajomne sa zúčastňujeme na Kristovej nebeskej liturgii. Tam pred veľkňazom Kristom, ktorému slúžia tisíce archanjelov a desaťtisíce anjelov, šestorokrídli, mnohookí a na perutiach sa vznášajúci cherubíni a serafíni, my veriaci tajomne predstavujeme (zobrazujeme) anjelov. Počas svätej liturgie sme v chráme živými ikonami. Miesto, na ktorom stojíš, sa mení na anjelskú oslavu a na anjelskú modlitbu. Tu a teraz každé spoločenstvo, obeta a prítomnosť je vďakyvzdaním. A v tejto veľkej symfónii veriaci pozerajúc na ikony môžu vidieť svojich vlastných bratov: praotcov, otcov, patriarchov, prorokov, apoštolov, kazateľov, evanjelistov, mučeníkov - ako tu prítomných, ktorí sa zúčastňujú na liturgii. Preto vo svätých ikonách vidíme nebeské príbytky a radujeme sa čistou radosťou.


    Majme radi naše chrámy.

    Dnešní ľudia nie sú radi dlho v chráme, radšej sa z chrámu ponáhľajú do sveta. Počúvajme však slová Krista: „Vo svete máte súženie” (Jn 16, 33) a ďalej: „Ak vytrváte, zachováte si život.” (Lk 21, 19)

    Uctime si ikony, lebo ony nám predzvestujú vzkriesenie a budúcnosť nášho večného života.

    O modlitbe

    Pýtali sa abbu Makaria, ako sa modliť. Starec odvetil: "Nie je potrebné veľa hovoriť v modlitbe. Často vystieraj svoje ruky a hovor: ,Pane, podľa svojej vôle a svojej múdrosti zmiluj sa nado mnou.' Ale ak zúri vojna v tvojej duši, pridaj ešte: ,Pomôž mi!' A keďže on vie, čo potrebujeme, ukáže na nás svoje milosrdenstvo."

    Hriechy môjho brata a ja!

    Istý brat v skíte zhrešil. Zhromaždili sa bratia a rozhodli, že pošlú po otca Mojžiša. Ale ten odmietol prísť. Poslali k nemu preto presbytera s prosbou: „Poď, prosím, k nám. Čaká ťa celé zhromaždenie“. Abba teda vstal, zobral si zničený košík, naplnil ho pieskom a šiel. Keď mu bratia vyšli v ústrety, spýtali sa, čo to znamená. Starec im odvetil: „ Toto sú moje hriechy, ktoré sa sypú za mnou, ale je ich nevidím. Ale prišiel som k vám, aby som súdil cudzie hriechy.“ Keď to bratia počuli, nepovedali podlému bratovi nič, len mu odpustili.

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 3/2014
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!