č. 5 / 2014
3.3.-16.3.2014

    Nedávno som čakal na vyšetrenie u lekára. Pri čakaní si človek neraz všimne veci, ktoré inokedy uniknú jeho pozornosti. Mňa zaujal zaujímavý a a pritom aj pekný vzor na dlaždiciach, ktorými bola pokrytá podlaha čakárne. Keď som sledoval ako tento vzor naväzuje z dlaždice na dlaždicu, došiel som pohľadom až k rohu. Zaujímavé! Tu sa vzor dlaždice strácal. Bol pokrytý vrstvou špiny. A nebolo to len v rohu. Po obvode celej čakárne sa ťahal tento pás špiny, ktorá zakrýval vzor dlaždíc. Zaiste bol to výsledok nedôslednosti toho, kto čakáreň upratoval - nedal si námahu s dôkladným vytretím kútov. Teraz by si však očistenie tohto úzkeho pásika špiny vyžiadalo väčšiu námahu.

    Pri tomto uvažovaní mi prišlo na um, že je to pekný príklad toho, čo sa od nás očakáva v pôstnej dobe. Intenzívnejší duchovný život v tomto období nám zaiste rýchlo odhalí kúty našej duše, ktoré sú zanesené „špinou“ tak veľmi, že sa na tých miestach stráca jej nádherný vzor - Boží obraz. Na vine je naša nedôslednosť i ľahostajnosť, ktorá spôsobila túto stratu podoby s Bohom. Na tejto podobe je však založená hodnosť človeka. Sväté písmo o človeku hovorí: „Boh stvoril človeka na svoj obraz“ (Gn 1, 27). Na inom mieste zas: „Stvoril ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil...“ (porov. Ž 8, 6). Ak si toto uvedomíme, nebudeme ľutovať námahu, ktorú je potrebné vynaložiť na vyčistenie týchto zanesených a špinavých kútov našej duše.

    Ak sa vrátim k svojmu čakaniu u lekára, musím ešte povedať jednu vec. Keď som si všimol tú špinu v kútoch, začal som sa v tej čakárni cítiť veľmi nepríjemne. Ako sa cítia ľudia v našej spoločnosti, keď si všimnú špinavé kúty našej duše?

    Dôležitá denná modlitba počas pôstu:

    "Pane a Vládca môjho života, zažeň odo mňa ducha lenivosti, nedbalosti, lakomstva a prázdnych rečí.

    Udeľ mne, svojmu nehodnému služobníkovi ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.

    Áno Pane a Vládca, daj aby som poznal svoje hriechy a neodsudzoval svojho brata, lebo ty si zvelebený na veky vekov. Amen."

    Pôstna doba

    Poslanie Božieho Syna na zemi sa pomaly končí. Prichádza čas, že sa musí splniť všetko, čo je o ňom napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch (Lk 24, 44).

    Na poslednej ceste do Jeruzalema jeho učeníci „tŕpli a so strachom išli za ním“ (Mk 10, 32). Cítili, že v nasledujúcich dňoch sa tu stane čosi zvláštneho, čo teraz ešte nemohli pochopiť. Preto im cestou začal hovoriť, čo ho očakáva: „Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych“ (Mk 10, 33-45).

    Prišiel Veľký piatok a Boží Syn po ťažkých mukách dokonal na kríži. Svoj život položil ako výkupné nebeskému Otcovi za naše hriechy... A čo pre nás z toho plynie? Sv. evanjelista Marek na začiatku svojho evanjelia píše o posolstve, s ktorým prišiel Boží Syn na tento svet: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15).

    Boží Syn ako Spasiteľ ľudstva počas svojho pozemského života stále oznamoval radostnú zvesť, že Boh pre nás dokorán otvoril dvere svojho Kráľovstva a chce všetkých urobiť šťastnými. Znázornil to neraz v podobenstvách. On ako Spasiteľ zaplatil za všetky ľudské hriechy svojím utrpením a smrťou na kríži. Ale pripomína, že ľudia zo svojej strany musia urobiť všetko, aby tejto milosti boli hodní. Do tohto kráľovstva vojde len ten, kto sa obráti a uverí.

    Za Spasiteľových čias bolo rozšírené, že keď niekoho navštívilo nejaké nešťastie, že si to zaslúžil ako trest za svoje hriechy. Spasiteľ takéto zmýšľanie odsúdil. Bolo to pri jednej príležitosti. V Siloe sa zrútila veža a zabila osemnásť ľudí. Ľudia si mysleli: Kto vie, čo tí ľudia mali na svedomí, keď ich Boh takto potrestal. Ale Spasiteľ poučuje: Myslíte, „že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší hriešnici ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne“ (Lk 13, 4).

    V starom Grécku žil mudrc, ktorý vedel dať každému dobrú radu a poučenie. Istého dňa prišiel k nemu akýsi chytrák, ktorý držal v ruke vrabca tak, že ho nebolo vidieť. I spýtal sa mudrca, či vrabec, ktorého drží v ruke, je živý, alebo mŕtvy. - Pritom si myslel: ak povie, že je mŕtvy, otvorím dlaň a vrabec vyletí živý. Ak povie, že je živý, stisnem vrabca a zadusím ho. Potom budem mať pravdu ja! Mudrc bol však chytrejší a pohotovo odpovedal: „Vrabec je taký, akým ho chceš mať. Ak živým, bude živý - ak mŕtvym, bude mŕtvy.“

    Takú istú odpoveď môžeme dostať aj my, ak ide o našu dušu. Naša duša bude taká, akú ju chceme mať. Ak živú, bude živá, ak mŕtvu, bude mŕtva. Ak nám teda na nej záleží, verme evanjeliu a čiňme pokánie. Každý z nás je hriešny. Všetci sme sa viac-menej vzdialili z otcovského domu. Čas sa i pre nás naplnil, aby sme sa obrátili a verili evanjeliu. Lebo ak nebudeme robiť pokánie - hovorí Spasiteľ - všetci zahyniete podobne“ (Lk 13, 5).

    „Nastal nám príhodný čas. Priblížila sa pôstna doba. Odhoďme skutky temnosti. Oblečme si výzbroj pravdy, aby sme šťastne prekonali cestu pôstnou púšťou a tak došli k slávnemu vzkrieseniu Pána a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý prišiel spasiť naše duše.“

    Dôležité!

    Dokiaľ človek v sebe nepodrobí všetko, čo spôsobuje vojnu, ľudstvo bude vždy vo vojnovom stave. To čo spôsobuje vojny vo svete je hriech: lakomstvo, chamtivosť, nenávisť, túžba po moci. Sme pozvaní, aby sme tieto hriechy počas pôstu priniesli k Spasiteľovi a zbavili sa ich. Keď dostaneme jeho odpustenie, sme pozvaní toto odpustenie rozšíriť na všetkých, ktorí zranili nás. „Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“ (Mt 6, 14-15).

    Takto sa pôst stáva časom na odstránenie semien vojny; časom, kedy sa búrajú steny oddelenia, ktoré vyrástli medzi členmi rodiny, priateľmi a príbuznými. Takto prvou výzvou počas pôstu je prijať Božie odpustenie a rozšíriť ho na všetkých. Z tohto dôvodu sa táto nedeľa nazýva tiež „nedeľou odpustenia“. Odpustenie nám otvára dvere, aby sme prijali viac z plnosti Božej prítomnosti. Prežiť túto nedeľu naplno ako deň „odpustenia“ nie je prejavom našej slabosti, ale sily.

    Jeden orol zlomil druhému krídlo. Poranený orol spadol na zem a nemohol už vyletieť do vzduchu. Ale jedného dňa sa zvláštnym spôsobom zdravý orol dostal do pazúrov poraneného orla. Vtedy začala chvíľa účtovania.

    Poranený orol hovorí zdravému: „Ja už nemôžem lietať, ale ani ty už nebudeš lietať, aby si skúsil, aký strašný je život orla, ktorý nemôže vyletieť vysoko nad oblaky. I ja ti teraz zlomím krídlo, aby si vedel akú krivdu si mi urobil.“

    Po tomto rozhodnutí poranený orol počul hlas svojho srdca: „To nie je predsa cesta na nápravu krivdy, ktorá ti bola spôsobená, pretože s takouto odplatou bude krivda ešte väčšia.“

    V tej chvíli poranený orol zmenil svoje rozhodnutie a povedal si: „Neurobím to, zľutujem sa a pustím zdravého orla na slobodu.“

    Po týchto slovách nastalo čosi neuveriteľné: Jeho zlomené krídlo sa zrástlo, ba dokonca dostalo takú veľkú silu, že tento orol už so zrasteným krídlom vyletel omnoho vyššie ako orol, ktorý bol zdravý.

    Odpustením rastieme, odpustením sa zdokonaľujeme, odpustením sa uzdravujeme.

    Kde býva Boh?

    Raz rabiho Mendela navštívili učení hostia. Rabi sa ich opýtal: “Kde býva Boh? ”Vysmiali sa mu. ”Čo ti to napadlo? Vari nie je celý svet plný jeho slávy? ”Rabi im dal odpoveď na svoju otázku sám: ”Boh býva tam, kam mu dovolia vstúpiť.”

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!