č. 7 / 2014
31.3.-13.4.2014

    Konečne pochopiť!

    Prosil som Boha, aby ma zbavil mojej pýchy, a Boh odvetil: “Nie.”Povedal, že to nie je jeho úloha, že to ja sám sa jej musím zrieknuť.

    Prosil som Boha, aby vyliečil môjho postihnutého syna a Boh odvetil: “Nie.”Povedal, že telo je pominuteľné.

    Prosil som Boha, aby ma obdaril trpzelivosťou, a Boh odvetil: “Nie.” Povedal, že trpezlivosť je plodom utrpenia. Človek ju nedostáva, musí ju nadobudnúť.

    Prosil som Boha, aby ma obdaril šťastím, a Boh odvetil: “Nie.” Povedal, že on mi dá svoje dary. Šťastie je mojou úlohou.

    Prosil som Boha, aby ma uchránil pred bolesťou, a Boh odvetil: “Nie.”Povedal, že utrpenie nás oslobodzuje od svetských starostí a približuje nás k Nemu.

    Prosil som Boha, aby podnietil rast mojej duše, a Boh odvetil: “Nie.” Povedal, že rásť musím sám a že on mi môže pomôcť dozrieť.

    Pýtal som sa Boha, či ma miluje a Boh odvetil: “Áno.” Dal svojho jediného Syna, ktorý zomrel za mňa, a jedného dňa pôjdem za Ním do neba, lebo verím.

    Prosil som Boha, aby mi pomohol milovať ostatných tak, ako On miluje mňa a Boh odvetil: “Áááá, konečne si pochopil!”

    Malo by existovať aj desatoro ohľaduplnosti

    1. Keď je ohľaduplnosť možná, niet dôvodu nebyť ohľaduplný.
    2. Každý deň sa trochu porozprávajte.
    3. Vyvíjajte sa spoločne a stále vo vzájomnej láske a úcte.
    4. Vážte si jeden druhého.
    5. Majte s druhými súcit.
    6. Buďte zdvorilí. Láska nepripúšťa hrubosť.
    7. Hľadajte na človeku, čo je dobré a krásne, aj keď to na ňom hneď nevidieť.
    8. Nebojte sa prudkej výmeny názorov. Iba mŕtvi a ľahostajní sa nikdy nehádajú.
    9. Nedajte sa znechutiť drobnými nepríjemnosťami.
    10. Stále sa smejte. Cvičí to ducha a chráni pred srdcovými problémami.

    Dobro, zlo a inšpiračný zdroj pre človeka

    Keď sa má človek dokončiť, totiž zdokonaliť tak, aby rozvinul svoje vlohy a schopnosti a dosiahol svoj cieľ, potom musí mať jasno čo má robiť a čoho sa varovať, teda vedieť čo je dobro a čo zlo. Dobré je to, čo je v súlade s rozumnou ľudskou prirodzenosťou. To, čo je neľudské a proti ľudské, nemôže byť dobro. Ľudská prirodzenosť je však odbleskom bytnosti Božej, pretože je stvorená na Boží obraz. Dobré je teda to, čo je v súlade so samým absolútnym dobrom. To, čo je proti Bohu a jeho vôli, nemôže byť dobro a je teda zlom.

    Pokiaľ ľudstvo poznalo kresťanstvo dobre, nikto nepochyboval o tom, čo je dobré. Aj vtedy ľudia hrešili, ale boli si vedomí toho, že ich jednanie je v rozpore s Božou vôľou.

    Dnes je tomu trochu inak. Moderný subjektivizmus odpovedá na otázku čo je dobro, rôzne:
    Dobro je to, čo vždy bývalo - morálne dedičstvo;
    Dobro je to, čo prospieva - utilitarizmus;
    Dobro je to, čo sa páči - estetizmus;
    Dobro je to, čo robí väčšina a je akosi pokrokové - modernizmus.

    Jasne vidíme, že mravný subjektivizmus vedie ku zmätku. Tak ako musí byť jednotná miera dĺžky, váhy, dopravných pravidiel, tak isto, ba omnoho viac je treba objektívneho merítka v mravnom živote - a tým je Boh, bytnosť Božia. Jej obrazom je ľudská prirodzenosť. Človek sa teda musí rozvíjať k obrazu Božiemu a musí jednať v zhode s Božou vôľou. Musí sa riadiť objektívnym mravným poriadkom, ustanoveným Bohom. Len tak sa človek stane dobrým. Dobrý človek je predovšetkým človek celý, pestujúci a zdokonaľujúci svoje vlohy a schopnosti duševné i telesné, ten, ktorý sa rozvíja podľa obrazu Božieho a pripodobňuje sa Bohu nekonečne múdremu, svätému, spravodlivému, milosrdnému a vernému. Celkom dobrým sa človek môže stať len v bohu. Všetky sily, úlohy a vzťahy musí človek spojiť v jeden celok. Nesmie vytrhnúť jednu časť a na ňu sa obmedziť, musí vždy byť celým úplným.

    Aby toto všetko človek splnil a dokázal, potrebuje nutne inšpiračný zdroj, teda životnú pohnútku. Úlohou človeka je pripodobňovať sa Bohu, ale Boha nevidíme. Poznávame síce vlastnosti Božie z vecí stvorených, ale toto poznanie je nedokonalé. Preto nám Boh zjavil svoju dokonalosť v ľudskej prirodzenosti svojho Syna. Ten prehlasuje: Kto vidí mňa, vidí Otca.

    Ako jednorodený Syn Boží je Kristus dokonalým obrazom Božím. Človek potom ako nedokonalý obraz Boží sa môže Bohu pripodobniť len v Kristovi a skrze Krista, ktorý je dokonalým obrazom Božím. Najväčším a najvyšším cieľom kresťanskej mravnosti je čo najviac sa podobať Kristovi.
    a, Kristus je Učiteľ a od Učiteľa sa žiada, aby sa sám riadil náukou, ktorú hlása, aby nebol rozpor medzi tým, čo učí a tým ako žije, medzi slovom a skutkom. V živote Ježiša Krista je dokonalá zhoda medzi učením a životom. Učí pokore, miernosti, poslušnosti a sám tieto cnosti zosobňuje.
    b, Kristus je Vzor - je Božská osoba a je dokonalou osobnosťou. Zlučuje vo svojej osobnosti všetky ľudské dokonalosti na najvyššom stupni. Tým sa stáva človekom ideálnym, ktorý môže byť vzorom každému z nás a ku ktorému môžeme mať všetci dôveru. Každý človek každého veku a povolania má v ňom dokonalý vzor.
    c, Kresťanský život je napodobením živého vzoru, ktorý nám zanechal Bohočlovek Kristus Ježiš. Kresťan je človek Kristov, ktorý sa snaží myslieť, hovoriť a jednať ako Kristus. Nie však kopírovaním, ale nasledovaním. Deje sa to na základe vnútorného zjednotenia s Kristom.
    d, Kristus nás vedie k spáse nielen príkladom svojho života, ale i svojimi zásluhami a to ako prostredník medzi Bohom a človekom. Len pre zásluhy Kristove sú nám odpustené hriechy a my sa stávame deťmi Božími, a tým raz aj účastníkmi večnej slávy.
    e, Kristus je aj zákonodarcom a najvyšším sudcom.

    Riešenie života podľa Krista je tak jedinečné, vznešené, ušľachtilé a dokonalé, že pri porovnaní s ním sú všetky iné pokusy úplne nedostatočné, či už sa jedná o naturalizmus alebo konformizmus, zdôrazňujúci čo najviac užiť života, či stoicizmus, zdôrazňujúci rozumovú oblasť na úkor citovej, alebo voluntarizmus, zdôrazňujúci len povinnosť alebo pesimizmus odmietajúci túžbu po blaženosti alebo vitalizmus, zdôrazňujúci len silu.

    Ježiš Kristus nám svoje riešenie podal skvelým a prístupným spôsobom. A to v modlitbe Otče náš. Je tam vytýčený cieľ a súčasne aj cesta k nemu.
    Otče - Boh je náš Otec, Boh je láska
    náš - všetci sme skrze Otca bratia a sestry
    ktorý si na nebesiach - Boh je svätý, nadzemský, nebeský a človek je pozemský, hriešny
    posväť sa meno tvoje - meno Božie je láska a my chceme lásku svojím životom velebiť, oslavovať
    príď kráľovstvo tvoje - nech v nás vládne Boh láska, nie sebecké „ja“
    buď vôľa tvoja - Boh chce len naše šťastie a blaho
    chlieb náš každodenný daj nám dnes - žijeme z dobrodenia Otca a prosíme o všetko potrebné pre telo i dušu
    odpusť nám naše viny - sme si vedomí svojich hriechov a nedostatkov
    ako i my odpúšťame svojim vinníkom - odpustenie zo strany Boha nás zaväzuje tiež ochotne odpúšťať
    neuveď nás do pokušenia - v boji o dobro sa nutne musíme opierať o Božiu pomoc
    ale zbav nás zlého - zlo je opakom lásky, teda nemilovania a z toho pramení všetko nešťastie a smútok.

    Utrpenie

    Pokiaľ trpíš len svojím vlastným utrpením, a nie utrpením Ježiša Krista, trpiaceho pre teba, pokiaľ ťa tvoj vnútorný stav znepokojuje alebo teší, potom ešte neprebývaš v Kristovi a si ďaleko aj od seba samého. Život, to nie si ty, život je Kristus, ktorý žije v tebe. (brat Efraim)

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!