č. 11 / 2014
26.5.-8.6.2014

    Lístok s nákupom

    Do obchodu s potravinami vošla chudobná žena. Ponížene a tichým hlasom sa opýtala, či by si nemohla zobrať nejaké potraviny na dlh. Vysvetľovala, že jej manžel je vážne chorý, nemôže pracovať a ona potrebuje nakŕmiť štyri malé deti. Majiteľ obchodu jej povedal, aby zmizla. Ale žena žalostne prosila: “Prosím vás, pane! Prinesiem peniaze hneď, ako budem môcť.” Ale majiteľ obchodu trval na tom, že on na dlh nedáva, nech ide preč. Jeden zo zákazníkov bol svedkom tejto scény a tiež poprosil vedúceho, aby úbohej žene pomohol. Obchodník sa naduto opýtal ženy: “Máte zoznam vecí, ktoré chcete kúpiť? ”Žena s nádejou v hlase odvetila: “Áno, pane.” ”Dobre,” povedal obchodník, “položte zoznam na váhu, dám vám toľko tovaru, koľko váži váš lístok”. Žena na chvíľu zaváhala, potom vybrala papier a čosi naň v rýchlosti napísala. Miska váh náhle klesla.”To je neuveriteľné!” hundral obchodník. Zákazník sa usmial a pozoroval, ako obchodník ukladá na druhú misku váh balíčky s potravinami. Ukladal s očividnou nechuťou škatule a plechovky, no jazýček váh sa nehýbal. Napokon od rozčúlenia celkom zbrunátnel a zmätene schmatol lístok. Nebol to lístok s nákupom. Bola to modlitba. Stálo tam napísané: “Bože môj, Ty vieš, ako žijeme, Ty vieš, čo potrebujeme, všetko zverujem do Tvojich rúk. ”Nastalo rozpačité ticho a obchodník dal žene všetko, čo potrebovala.

    Dôležité je si zapamätať, že len Boh pozná váhu našich modlitieb.

    Otec sledoval svoje dieťa, ako sa snaží preložiť ťažkú vázu s kvetinami. Chlapček sa trápil, fučal, mrnčal, ale vázu neposunul ani o milimeter. “Použil si už všetky svoje sily?” spýtal sa ho otec.”Áno,” odpovedalo chlapča.”Nie,” odvetil otec, “lebo si ma nepožiadal, aby som ti pomohol.”

    Modliť sa znamená použiť naozaj všetky “svoje” sily.

    Eucharistia - prostriedok spásy

    Vnútorné dispozície pri liturgickej obete

    Ako pri každom náboženskom úkone, tak je i pri liturgii vnútorná dispozícia podmienkou milosti. Gaudier zdôrazňuje predovšetkým tri myšlienky, ktoré poslúžili na to, aby sme boli dobre prítomní na liturgii:
    1. obetovať spolu s kňazom
    2. čo najlepšie byť disponovaný na to, aby sme prijali najviac úžitku
    3. prijímať všetko to, čo nám liturgia dáva.

    Slovo dispozícia je známe z denného života. Vravíme, že niekto je alebo nie je disponovaný na spev, na hru, na počúvanie žartov a pod. Vieme, koľko neúspechu závisí od osobnej indispozície. Môže byť chvíľková alebo i trvalá. Dobrá speváčka odoprie spievať, pretože je práve nachladnutá. Ten, kto nemá ani hudobný sluch, ani vzdelanie, nechodí zvyčajne počúvať symfonické orchestre. Nie je na to disponovaný, a to trvale, chýbajú mu totiž predpoklady na to, aby mu koncert niečo dal. Scholastická filozofia definuje dispozíciu ako začiatok formy. Ak to máme vyjadriť ľahšie a názornejšie, môžeme povedať, že človek už v nejakom stupni musí mať to, čo dostáva. Hudba obohacuje vnútorný život a cítenie hudobníka, teda toho, komu už skôr tóny niečo dali.

    I na liturgiu je najlepšie «disponovaný» ten, kto už má v nejakom stupni to, čo sa tu hľadá. Liturgia teda dáva najviac tým, ktorí vedú náboženský život. To je, pravdaže, všeobecné pravidlo. Človek sa však môže vhodnou prípravou, povedzme i krátkou, na ten alebo onen výkon lepšie disponovať. Robia to športovci, umelci, rečníci… Aké by bolo najvhodnejšie disponovanie na liturgiu?

    Symbol liturgie nám sviatostne sprítomňuje poslednú večeru Pána, ako aj obetu Kalvárie. Je teda najlepšie disponovaný ten, kto v sebe obnoví ducha obety a túžby po jednote s Kristom a s celou Cirkvou, so všetkými, s ktorými mysticky zasadá k jednému stolu. Bol to dobrý zvyk, ktorý sa robil v rehoľných spoločnostiach: priniesť denne aspoň jednu obetu a urobiť jeden skutok lásky k blížnemu ako prípravu na zajtrajšiu účasť na liturgii. Pri jednom eucharistickom zjazde v Rakúsku sa uskutočnila zvláštna iniciatíva. Školopovinné deti mali vždy doniesť svojmu učiteľovi náboženstva jedno pšeničné zrniečko, kedykoľvek sa zapreli alebo poslúžili blížnemu. Z tej pšenice potom namleli múku na hostie pre eucharistický zjazd.

    Na prvom mieste, pochopiteľne, k dispozícii patrí vnútorný úmysel prijať tú milosť, ktorá sa pri stole Pána ponúka. Ako obeta na Kalvárii, tak i liturgická obeta sa prináša za spásu celého sveta, za živých i zosnulých. Napriek tomu však vznikol zvyk obetovať jednotlivé liturgie na zvláštny úmysel, intencie, napr. za zosnulého, za príbuzných, na počesť Panny Márie a pod.

    Teológovia si nevedeli dobre poradiť s tým, v akom zmysle sa tomu má presne rozumieť. Netreba však hľadať vyumelkované vysvetlenia. I liturgická liturgia je modlitba. Sila modlitby potom závisí od spojenia s Kristom a tým i s Božou všemo-húcnosťou. Pri liturgii a pri sv. prijímaní prežívame okamihy, keď je toto spojenie najužšie, sviatostné. Je to teda i najvhodnejší čas na to, aby sme sa modlili za to, čo nám leží na srdci. Preto sa od najstarších čias vkladajú do liturgie tzv. mementá, spomienky na živých i zomrelých, ktorí sa do našich modlitieb zverujú.

    Sv. František Borgiáš sa modlieval svoje memento takto: Predstavil si Krista na kríži. Do rany pravej ruky vkladal pápeža, biskupov, duchovných, do ľavej ruky panovníkov, všetkých, čo vládnu. Do rany pravej nohy položil starostlivosť o svojich rehoľných spolubratov, do ľavej potom príbuzných a známych. Pri rane v boku sa potom modlil sám za seba.


    Potreba prípravy na sväté prijímanie

    Eucharistia pôsobí sama svojou sviatostnou mocou (ex opere operato). Sviatosti však nie sú magické sily. Sú ako liek, ktorý prijíma živý organizmus podľa svojej osobnej dispozície (opus operantis). Hostiu prirovnávajú k slnku, dušu k domu. Byt sa presvieti a prehreje slnkom, ak otvoríme dokorán okenice, ak odstránime to, čo by lúče zadržalo.

    Kto sa pripravuje na sväté prijímanie, snaží sa odstrániť to, čo by spojeniu s Kristom prekážalo. Je to, pochopiteľne, vnútorná príprava. Nestačí, ako vraví sv. Augustín, pripraviť ústa, ale predovšetkým srdce. Cirkevní Otcovia o tom hovorili, i keď iba príležitostne. Od 15. storočia však čítame v duchovných knižkách systematické návody a metódy, ako sa pripraviť na večeru Pána.

    pokračovanie v budúcom čísle

    Teraz

    Žijeme len raz. Preto urobme všetko dobré, čo môžeme urobiť hneď a láskavosť, ktorú môžeme niekomu prejaviť, prejavme hneď. Neodkladajme to na neskôr ani to nepod-ceňujme, lebo dvakrát tu žiť nebudeme.

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!