č. 14 / 2014
7.7.-20.7.2014

    Múdrosť

    Bol raz jeden kráľ, ktorý celý svoj život prežil rozpútavaním vojen a rozširovaním svojho kráľovstva. Keď mal šesťdesiat rokov, uvedomil si, že sa o živote a zmysle bytia veľa nenaučí. Zvolal svojich ministrov a radcov a rozkázal im: “Vezmite všetky peniaze z mojich pokladníc a choďte do celého sveta hľadať knihy o múdrosti. Chcel by som konečne spoznať pravú múdrosť života.”

    Radcovia sa po siedmych rokoch vrátili a na 40 preťažených ťavách niesli celú horu rozličných múdrych kníh. Keď to kráľ videl, zvolal: “Mám 67 rokov, nebudem mať kedy prečítať všetky tieto knihy. Urobte mi z nich výťah.”

    Na výťah celého pokladu múdrosti potrebovali sedem rokov a na jeho náklad sedem tiav.

    “Mám už 74 rokov,” povedal kráľ čoraz slabším hlasom. “Mám unavené oči. Nepodarí sa mi prečítať ani tieto knihy. Urobte ešte jeden súhrn.”

    Mudrci sa pustili do práce a pracovali vo dne v noci nad knihami múdrosti. Po 7 rokoch bola výsledkom ich úsilia jedna jediná kniha, v ktorej bola všetka múdrosť sveta. V tej chvíli pribehol kráľov sluha a kričal: “Rýchlo, rýchlo zaneste knihu kráľovi. Umiera.” Najmúdrejší z mudrcov sa sklonil ku kráľovi. “Povedz mi jednou vetou všetku múdrosť sveta,” povedal mu slabým hlasom kráľ. “Áno, veličenstvo. Tá veta je: „Preži túto chvíľu.”

    Väčšina z nás v živote nevyhrá nijaké veľké ceny. Nestaneme sa milionármi, nebudeme zvolení za prezidentov, ani nedostaneme Nobelovu cenu. Ale všetci sa môžeme tešiť z malých radostí života. Z praskajúceho ohňa, či západu slnka. Z voľného miesta na parkovisku, z toho, že kvitnú kvety, či prší dážď. Tešme sa z malých pôžitkov života. Tie sú tu pre nás a všetkého je tu pre nás hojnosť. Problémom možno je aj to, že sa nevieme zastaviť a pozrieť si tie nádhery okolo nás. Berieme ich veľmi všeobecne. Z maličkých vecí sa stávajú veľké.

    Eucharistia - prostriedok spásy

    Nepriame účinky svätého prijímania

    1. Očistenie od hriechov. Tridentský koncil odmietol tvrdenie, že by bol hlavný a jediný úžitok z Eucharistie «odpustenie hriechov». Nemožno preto upúšťať od sviatosti pokánia. Napriek tomu však omšové modlitby častejšie prosia o to, aby nás «toto prijatie tvojho tela a krvi očistilo od viny». Aby nenastalo nedorozumenie, dodal koncil, že «prijímanie nás zbavuje hriechov ľahkých a ochraňuje od ťažkých». Deje sa to aspoň «nepriamo» (podľa výrazu mnohých teológov). Pekne to vyjadril sv. Bonaventúra obrazným spôsobom: «Eucharistia pôsobí, že láska je viac horúca, a tak pomáha stráviť hrdzu hriechov.» Tridentský katechizmus (č. 53) tvrdí: «Nikto nech nepochybuje o tom, že Eucharistia prepáči a odpúšťa ľahké hriechy, ktorým sa všeobecne hovorí všedné.»

    2. Časný trest. Všetky dobré skutky majú zvláštnu cenu: sú zadosťučinením za tresty, ktoré sme si zaslúžili. Tým väčšia je táto hodnota, čím väčšia je láska, ktorá nás vedie. Eucharistia rozmnožuje lásku, pôsobí, že všetky naše modlitby a skutky majú väčšiu silu.

    3. Ochrana pred ťažkým hriechom. Podľa sv. Tomáša Akvinského je potrebné predovšetkým duchovne rozumieť prísľubu evanjelia, že nezomrie, kto bude jesť eucharistický chlieb (porov. Jn 6, 50): nezomrie smrťou duchovnou. Rímsky katechizmus vraví, že «tieto sväté tajomstvá (t. j. prijímanie Kristovho tela) majú silu, aby nás ochránili od ťažkých chýb, aby nám poskytli ochranu proti útoku pokušenia; sú nebeskou zárukou, že sa naša duša tak ľahko nepoškvrní a neskazí smrteľnou vášňou».

    4. Ochrana pred ľahkým hriechom. Ľahkých previnení sa dopúšťame zo slabosti, z vlažnosti. Eucharistia je chlieb, čo dáva silu srdcu človeka (Ž 103, 15), zapaľuje lásku, premáha teda vlažnosť.

    5. Bezpečnosť pred zlým duchom. Sv. Ján Zlatoústy píše: «Božia krv zaháňa diablov, privoláva dobrých anjelov. Keď v nás vidia krv Pána, diabli utekajú, anjeli prichádzajú. Keď odchádzame od Pánovho stola, je to akoby z nás šľahali plamene, ktoré obracajú diablov na útek.» Istejšie vzdoruje pokušeniu silnejšia láska k Bohu.

    6. Oslabenie zlých náklonností. Pre veľkú lásku ustupujú do pozadia malé záľuby. Láska k Bohu utlmuje lásku k svetu, k telu, duša cíti menej ich príťažlivosť.

    7. Pokrm duše. Pokrmom sa nahrádzajú straty, obnovujú sily k životu. Eucharistia, podľa slov sv. Františka Saleského, hojí duševné straty, dáva silu uskutočňovať činy, zachovávať prikázania, rady a dobré vnuknutia.

    8. Zdroj horlivosti. Sv. prijímanie je potrebné zvlášť v dobách životných skúšok, napr. pri prenasledovaní, v silných pokušeniach, v nebezpečenstvách, že by sme mohli stratiť vieru alebo cnosť.

    9. Útecha a radosť. V Tridentskom katechizme (č. 51) čítame tieto slová: «Prirodzené jedlá slúžia nielen na to, aby zachovávali telo, ale dávajú mu i vzrast; pre chuť sú potom zdrojom nového potešenia a nových sladkostí. Podobne i svätý eucharistický pokrm dušu udržuje a navyše jej dáva prežívať stále väčšiu a väčšiu radosť v Božích veciach. Preto ho právom prirovnávame k manne, v ktorej boli všetky potešenia a všetky chuti.»

    10. Sila modlitby. Modlitba sa koná «skrze Krista nášho Pána», preto ju Otec vypočuje. Eucharistia nás s Kristom spája. Preto máme okamih po sv. prijímaní čo najviac využiť na modlitbu.


    Účinky na telo

    Eucharistia je pokrm duše, ale i telo má z nej úžitok. Vypočítavajú sa tieto výhody:

    1. Naše telo sa stáva akoby svätostánkom, pripodobňuje sa Panne Márii pri tajomstve vtelenia.

    2. Eucharistia pôsobí upokojujúcim spôsobom na zmyslové hnutia.

    3. Text mnohých liturgických modlitieb nazýva Eucharistiu nielen ochranou duše, ale i tela, teda i ochranou pri vonkajších nehodách a nebezpečenstvách, ktoré nie sú len mravného charakteru.

    4. Samotné Kristove slová zaručujú vzkriesenie a nesmrteľnosť tomu, kto je jeho telo (porov. Jn 6, 58). Preto nazýva sv. Ignác z Antiochie Eucharistiu «liekom nesmrteľnosti».


    Potreba vzdávania vďaky

    Zmysel tejto pobožnosti je, ako píše P. Bernadot, «udržať a zdokonaliť spojenie, ktoré sa uskutočňuje pri prijímaní». R. Garrigou Lagrange tvrdí, že nám uniká veľa úžitku z Eucharistie, pretože vynechávame vzdávanie vďaky. Takmer prekvapuje, aký rýchly spád má liturgia po sv. prijímaní. Je tu vlastne len jediná modlitba, požehnanie a prepustenie ľudu. Predpokladá sa totiž, že v týchto okamihoch sa každý radšej modlí sám, po svojom a na svoje úmysly.

    Sv. Ján Zlatoústy napomína tých, ktorí hneď utekajú z chrámu:«On sám ti dáva svoje telo, a ty nemáš slov, aby si mu poďakoval? Nevzdáš mu vďaky za to, že ho prijímaš. Keď si pojedol telesne, pomodlíš sa. A keď si požil duchovnú stravu, ktorá je viac ako všetko viditeľné a neviditeľné, nepočkáš, aby si slovami a skutkom vzdal vďaky…»

    V Nasledovaní Krista sa píše: «Nestačí sa zbožne pripravovať len pred sv. prijímaním, ale treba, aby si zotrval v zbožnosti i po prijatí sviatosti. Veď po sv. prijímaní sa nevyžaduje menšia bdelosť, ako bolo pred ňou treba zbožnej prípravy, lebo dokonalá odovzdanosť po sv. prijímaní je opäť najlepšou prípravou na dosiahnutie väčšej milosti. Človek stráca schopnosť prijať milosti práve tým, keď sa hneď po sv. prijímaní príliš oddáva vonkajším potešeniam. Vyvaruj sa mnohých rečí, zotrvávaj v ústraní a zostaň spojený s Bohom.»

    Kedy sa skončí noc

    Starý rabín sa raz pýtal svojich žiakov, podľa čoho sa presne dá rozoznať, kedy sa končí noc a začína deň. „Keď ľahko rozoznám psa od ovce,“ povedal jeden žiak. „Nie,“ povedal rabín. „Keď rozoznám datľovník od figovníka.“ „Nie,“ povedal rabín. „Tak teda kedy?“ naliehali na neho žiaci. „Vtedy, keď pozrieš do tváre iného človeka a spoznáš v ňom svojho brata, alebo svoju sestru. Kým sa tak nestane, dovtedy je v tvojom srdci noc.“

    Kedy začína deň v našom živote? Alebo stále žijeme v tme? Je to pre nás skutočne na zamyslenie, ako vyzerá náš život v každodennom kolobehu, kde často nie je miesto na odpustenie, lásku, priateľstvo....


    "Naučili sme sa lietať ako vtáci a plávať ako ryby, ale nenaučili sme sa umeniu žiť ako bratia." /Martin Luther King/
    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!